Národnie Noviny, október-december 1884 (XV/116-153)
1884-10-14 / nr. 121
Vychodia V utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý rok................. 12 zl. na pol roka................. 6 zl. na štvrť roka............... 3 zl. Bezmenné dopísy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Nefrankované listy sa neprijímajú. Jednotlivé čísla predávajú :> po 7 kr. Redakcia, adLministr*á,oia, a expedicia v Tuto. S v. Martine. Ročník XY. Utorok, 14. oktobra 1884. Číslo 121. Kiidtícnosť. Kto pozre na kartu Uhorska, ľahko presvedčí sa, že od západu hraničíme so Štýrskom, Rakúskom, potom dalej k severu s Moravou, severne so Sliezskom, Haličou, to všetko zeme o mnoho kultivovanejšie, než naše pohraničné kraje. Celkom prirodzený následok toho je, že okrúžajúci nás susedia svojou industriou mocne tlačia na nás. Oni prichodia k nám s nabitými vačkami, skupujú naše suroviny, vlnu, drevo, kože, skot, zbožie atd. a predávajú nám na vzájom za drahé peniaze industralné výrobky. To by išlo, keby naše pramene boly tak nevyčerpateľné, jako jejich práca, keby nás tento pomer neudržoval v hospodárskej odvislosti, keby sme národohospodársky neupádali. Avšak náš úpadok je zrejmý. Netreba poznamenať, že naša gentry je postavená na úmrtnom lístku. Ona hynie dľa zákona prirodzeného, že čo prestalo mať účel, prestalo mat právo jestvovania. Tu by mohol potešiť sa ľudomil, že na mieste odumierajúcej šlechty bujneje iný stav, meštianstvo a roľníctvo. To je len veľmi v málo prípadoch Obyčajne zaujíma zemanské zeme špekulatívny žid, ktorý nehodlá na večnosť osadiť sa a amalgamovať s obyvateľstvom, ale vycicajúc arendovanú lebo kúpenú zem, ide dalej do centrálnych miest, aby vydobytý kapitál zväčšil dalšou rýchlejšou špekuláciou. Tak i s industriálnymi podujatiami nevyzerá to valne solídne. Jícli podujatia nosia v zástave svojej emblem jednodennej muchy, a sú iba prostriedkom k špekulativným cieľom, ne majúcim zhola nič s industriou. Pri veľmi mnohých pyšnej kolíske stal kmotrom bankerott. Preto tieto industrie, nezdravo založené, bez pravého cieľa, nie sú obohatením kraja ani požehnaním pre ľud. Tu i tu vypomôžu v najkrajnejšej biede — a otročia za výpomoc. zdravom, skutočnom, povedomom ruchu induO striálnom o nás nechyrovať. Skutočnosť je to, že kraj nás chudobnej e, nestačí chovať obyvateľstvo, že zaostáva daleko za susednými krajami, že rúti sa do záhuby. Macocha nemôže horšie nakladať s neľúbeným, nenávideným deckom, jako nakladá vláda so slovenským krajom a jeho obyvateľmi. Koľko mýľ býva Kysučan od obyvateľa Jablunkova? Veľmi málo. Pozrite si na jednoho i druhého. Nič jicli nedelí vnútorne: to samé plemä, tie samé dobré i zlé vlastnosti, ba možno, obyvateľ Turzovky a Čače má viac húževnatosti než Jablunkovan. No posledný šatí sa pohodlne, zimou teplo, nosí solídne boty, pije dobré pivo, jie mäso, býva v úhľadnom dome. Kysučanov život je večné zomieranie biedou pri zvieracom lopotení sa a ztrhánaní. On býva v búdach, nosí sa biedne, jie zemiaky bez omasty, chodí na daleké a biedne zárobky. Tento rozdiel je strašným svedoctvom proti tým, ktorým na starosti leží náš kraj. No i šťastnejšie slovenské vidieky nemôžu porovnať sa so susednými krajami. Dolná Nitra a Morava majú tie samé podmienky národohospodárske, ale nikomu nenapadne za rovný vyhlásiť blahobyt moravský s nitrianskym. Len prekročte hranicu uhorskú na ktoromkoľvek mieste bez výberu. So zaviazanýma očima pozná cestovateľ, jedúc na vozíku, kedy prešiel hranicu. Polovník nepotrebuje v horách medzníky: len krokom na moravskú lebo sliezsku stranu, a už mení sa hora v čistú, krásnu, kdežto na uhorskej videl vyklčované pustatiny, a kde rastie hora, rastie jako sama chce, bez poriadku, očístky a lesníckej opatery. Jedným slovom, vne našej hranice kultúra industria, dobré cesty, čisté domy, poriadok, istota, blahobyt, ľudskosť, pohodlie, napredovanie, peniaz; z tejto strany hranice: barbarstvo, bezindustrielnosť, zlé cesty, chajdy, neporiadok, chudoba, neľudskosť, útrapy, stagnácie, ľudia bez groša; tam pyšné komíny fabrík, cukrovárov, u nás smradľavé pálenice; tam pivováre s pitným zdravým pivom; u nás hnusné židovské krčmy s jedom; tam krásny skot, u nás hladné, nízke kravičky; tam silné kone, u nás chudé mitrhy; tam pestrý, sytý ľud, u nás barnavá bieda a večný hlad. Čo si vlastne myslia naši štátnici o budúcnosti krajiny, ktorej pohraničné territoria rozstrapkáva beťarismus a blbý barbarismus? My nevieme, čo si oni myslia, okružení peštianskymi bulevardami, a kŕmení delikatessami peštianskych kuchýň. Možno že: aprés nous le deluge ! Po nás nech príde potopa! Avšak tak by nemali my sieť štátnici. Tak pristojí my sieť zhovädilému márnotratníkovi. Krížom slamy nepreložila dosiaľ nová aera za tieto svoje pohraničné kraje! Lebo nasadenie kadejakých, inde neupotrebiteľných učiteľských síl nenie poľahobou, ale ťarchou pre náš kraj. Vezmite si tieto ne voňavé pichláče, my j ich nepotrebujeme ! V kultúrnom, industriálnom, obchodnom ohľade nepohli prstom. Nech nám nik neprichádza so železnicou. Železnica má len tam význam pre ľud, kde ju ľud môže a vie upotrebiť. Cez hladné kraje, bez industrie a pokroku, je hvizd lokomotívy satyrou! Možno, že ona má strategický význam, ale pravým oblažením kraju ona nenie, ba veľmi blízke je, že v mnohom ohľade odoberá sa domorodému obyvateľstvu chlieb a zárobok. K tejto lethargiii príde ešte lacnota produktov, elementárne neshody, všeobecné chudobnenie iných krajov — a nad budúcnosťou našich zemí musí každý mysliaci zúfať. Okolo nás prospievame, pohyb —■ z tejto strany hranice mrtvota a samé nezdary. Nuž jestli to tak dalej pôjde, konečný úpadok nemôže vystať. Nevystane, a on bude spoločným nešťastím. Tomu neodpomôže maďarizácia, politikasterstvo, fraseologia volebná, stoličná, štátna. Okrasa našich hôr — vysoké stromy miznú z bŕd našich, celé karsty veliké a široké povstávajú u nás — radom so zahraničnými hustými horami, repraesentujúcimi ohromné bohatstvá. Tak stojíme otrhaní, ošarpaní pri boháčovi — a platiť musíme tú samú daň čo on, ba máme ešte osobytné vojsko, osobytných školných inšpektorov, osobytné drahé sinekury. Staviame bulevardy, staviame paláce, rozširujeme sa jako boháči — no komory naše prázdne a pusté, pramene dôchodkov vysychajú. Obzrime sa po našom kraji — čo sa vykonalo na poli hospodárskom? Jaká industria zkvitla? Málo — vzhľadom na celok nič. Jako zriedkavé oasy možno nájsť tu i tu nejaký závod, privátnymi silami založený. Quid hoc pro tanta siti! To kôrka pre hladného, kvapôčka dažda pre smädného. „ Veru tak zdá sa, jakoby smerodajné kruhy peštianske už boly zúfalý nad budúcnosťou krajiny, a hotoví sú za príkladom Sardanapála vystúpiť s restom na hranicu, a v bujnej orgii zakončiť život! Oni necíťa ale boľasti národných rnáss! Tie massy nepojdú za nimi na hranicu, tie chcú žiť i dalej. Krajina, ktorá v naše časy nemá citu pre blahobyt svojich sverencov, nedarino sa ľaká budúcnosti. Zúfalstvo je prirodzené ! No my nesmieme zúfať, ale pracovať, aby odstránená bola možnosť celkovitého úpadku. Pokoj pracovníkom! Politický prehľad. ------13. oktobra. Vo Francúzsku zajtra otvárajú komoru. Impulsov k obživeniu politického života je dosť. Ministerpredseda Ferry predloží korrešpondenciu v záležitosti Konga a podá snád exposé o situácii vôbec. Či Lokroy podá interpelláciu o pomere Francúzska k Nemecku, závisí vraj od nálady novej sessie, na ktorú nebudú bez vplyvu menovite zvesti z činy. Lokroy, ktorý s Viktorom Hugóm práve vrátil sa do Paríža, vyslovil sa vraj pred svojimi priateľmi, že on vládu nechce priviesť do pomykova, a keby podal svoju interpelláciu, o čom teraz ešte nemôže ničoho určitého povedať, tak žiadal by len všeobecné vysvetlenie. „Republique Frantjaise“ predchádza interpelláciu Lokroyova článkom o pomeroch nemecko francúzskych, zavracajúc podozrenie o akejkoľvek shode a na ktoromkoľvek punkte zemegule medzi Nemeckom a Francúzskom. Ináče časopisectv-o teší sa teraz z víťazstva generála Negriéra pri Lang-Kepu. Kairo, 11. okt. Počuť, že ministerstvo žiadalo od khediva, aby dekrétom sankcionoval suspendovanie amortisácie. Tým chcú vypovedať inkompetenciu medzinárodného súdu v pravote proti členom dlžnej kassy zavedenej. Ale khedive neprijal návrh a ministerstvo následkom toho demissionuje. Ináče vešť táto dosial nenie potvrdená. Quebek, 11. okt. Pri parlamentárnej budove dnes o 1. hodine popoludní bola explosia, ktorá veľmi poškodila susedné domy. Explosia bola údajne dynamitom zapríčinená. O 3. hodine neďaleko od tohto miesta bola nová explosia. Tu bol jeden robotník ľahko ranený. (Quebek, ako známo, je sídelným mestom Kanady. Red.) Paríž, 12. okt. „Temps“ oznamuje, že na berlínsku konferenciu v záležitosťach západno-afrikánskych rozpošlú trojaké pozvania. Prvé dostanú interessované mocnosti Francúzsko, Anglia, Portugal, Španielsko, Belgia, Holland a Spojené Štáty; druhé Rakúsko - Uhorsko, Rusko a Italia; tretie dostanú sekundárne moci. „Temps“ dozvedá sa, že konferencia bude rokovať výlučne o územiach, ktoré nemajú vlastných majitelov. Domáce zprávy. Návrhy adressy, ktoré predostrely jednotlivé kluby, vyznačujú sa viac-menej všetky nápadnou