Národnie Noviny, január-marec 1892 (XXIII/1-38)

1892-01-14 / nr. 5

vládou, ktorá osvojila si najbiednejšie stránky túre ckého panstva. Ci táto vláda dožije ešte do jednobo „nového robu“ za terajším, fažko povedať. Bulharský národ je veľmi, veľmi trpelivý, no údery biča pre­niknú konečne i tú najhrubšiu kožu. Domáce zprávy. Z volebného ruchu niet pre nás moc zajímavého, menovite preto, že na našich horniakoch ide to dost míkvo. Len v nitrianskej stolici ukazuje sa nateraz maličký pohyb. Tam malý v nedeľu obe opposície poradu, spojily sa a podelily si všetky okresy. Z Apponyovskej strany kandidujú: dr. Anton Ácsai v nitrianskom okrese, dr. Béla Rudnyánszky v hlo bov8kom, A. Bruker v žabokreckom, dr. P. Rexa vo vrbovskom, baron Albert Majthényi v prievidzskom; v ostatných okresoch sú kandidáti neodvislej strany: v novozámockom L. Mérey, vo večianskom Jozef Villányi, v pov. n. mestskom Móric Szatmáry, v to polčiauskom G. Török, v senickom Al. Natoty, v ho ličskom dr. P. Svaty. Nuž tak pekne spravili si účet, ale bez hostinského, ktorý ku samej voľbe navarí im poriadnej kaše, a od tej bude všetko padať ani hnilé hrušky. Aj oravský Zoltán Zmeškal starší chce vraj vy stúpiť v hornej Orave v bobrovskom okrese ako Apponyista proti grófovi Eugenovi Zicbymu Aké vavríny tam pána Zmeškala očakávajú, to on iste dobre vie. Ba že vraj kandiduje aj v Kysuckom Novom Meste, asi s takým výsledkom, ako predošle V prešpor. sv. jánskom okrese kandiduje advokát Daniel Molec. V Pešti bude voľba vo všetkých okresoch dňa 28. januára. „Agr. Ztg.“ pojednáva o jpostavení národností v nastávajúcom volebnom boji. „Odpor, ktorí sta­vajú národnosti oproti maďarským snahám, je čisto passívnej povahy; aktívne nemôže sa dokumentovať, bez toho, žeby nebol hued násilne potlačený. Prí­vrženec národností len tak dostane sa do snemu, keď skloní šiju pod kaudinské jarmo panujúcich strán. Óo ale znamenajú tieto strany pre národnosti v Uhorsku? Tu je predovšetkým liberálna strana, ktorá repräsentuje moc. Táto mala by povolanie a povinnosť previesť aspoň ten cmrvinový zákon, ktorý bol svojím časom daný nemaďarským národnosťam. Ako tento zákon do života uvádzajú, toho dôkazom „Slovenská Matica“, slovenské gymnásia, slovenské siroty, óvody atď. — Alebo či repräsentant národ­nostný má sa pripojiť Apponjovskej „národnej strane“ ktorá v ckauvinisme predstihuje stranu vládnu? Táto „národná strana“ moc hovorí o svobode a pri tom chce maďarský národný štát. či je to možué? Gióf Appouyi nemá práva žalovať sa na volebné prechmaty. Keby vôľa väčšiny prišla k platnosti, bol by maďarský národný štát za noc zfúknntý. Máme tu ešte krajnú lavicu. Táto strana je vlastne najpoctivejšia, ale — zo všetkého vysvitá, že pre nemaďarské národnosti v Uhorsku je passívna poli­tika naj primeranejšia, ovšem so všetkými konse kvenciami.“ Pomer sedmohradských Sasov k vláde gr. Sza páryho „Siebenbürger-Deut.-Tagblatt“ vysvetľuje na­sledovne: „Od utvorenia jednoty v smýšlaní saskýcb národovcov na základe „saského ludevého programu“ všetci saskí voličia po prvý raz idú sa zúčastniť na voľbách do snemu. Netreba zvláštne prízvukovať, lebo sa to samo od seba rozumie, že Sasi želajú si víťazstvo vládnej strany a že sú hotoví po­máhať vládnej strane dobyť víťazstvo. Každý volebný okres, v ktorom Sasi majú väčšinu, vyvolí vládneho kandidáta. Naším východištom pri voľbách nastáva­júcich, ako aj pri každej ďalšej voľbe je saský ľudový program. Keď my v smysle tohoto programu vyvolíme mužov, ktorí, uznávajúc oprávnenú štátnu ideu, sľu­bujú zasadiť sa za nerozdeliteluosť krajín uhorskej koruny, za štátoprávne vyrovnanie z roku 1867, za ústavný systém vladárenia, za rovnoprávnosť kon­­fessí, keď my volíme takýchto mužov do snemu, tým staviame sa k boku vládnej strany. Ale okrem toho my očakávame od vyslancov, vyvolených na základe saského ľudového programu, aby zasadzovali sa za nedotknuteľnosť sedmohradských nábo ženských zákonov, za autouomiu okresov, obcí, cirkve a školy, za svedomité preve denie zákona o urovnoprávnení národ­ností, za hospodársky, duševný a mravný vývin a proti všetkým protizákonným, úctuoproti štátu a pokoj občanov podrývaj úcim pr e chvatom, nech si ony pochodia z ktorej" kolvek strany.“ BESEDNICA. Z Theodosie na Kryme, 15/27. dec. 1891. „Hojže Bože, jak to bolí 1“ — Ej veru bolí, keď junač odchovaná jednou kašou roztratí sa na všetky strany svojej domoviny, — no ešte väčmi bolí, keď z „kŕdla sokolov“ to ten, to druhý zablúdi ďa­leko za hranice svojho otcovského hniezda. A jedným z takých vyhnancov z môjho slovenského kraja som i ja, a to ešte od samého počiatku ústavnej éry ma­ďarskej a každý mi uverí, že za týchto 24 rokov, ktoré prežil som v blahoslavenej a príbuznej Slová­kom Rusi, ani len na jednu minútu neztratil som z môjho srdca drahé moje Tatry so všetkým, čo žije a snuje v ich čarokrásnych dolinách, čo tam hovorí a spieva sladkým hlabolom materinskej reči. Áno, nie ľahko je milovať a žiť v rozlúčení, a ak aj v mla dosti človek dákosi nebárs ťažko zanechá svoje ro­disko, na staré dni túžba po ňom vyrastá jednoducho do uhnetajúcich rozmerov. Teraz, keď väčšia čiastka života už minula, keď srdce zkúsilo všetku boíasf, keď človek viac než inokedy hladá hlas potechy i na tomto chladnom svete, nikde nenájde odvety na svoje príblasy, — teraz akosi nevoíno ťahá ho domov, ta, kde pominulo sa detstvo, kde vidy prírody, kde nebo, kde každé stvorenie volá ho svojím, kde sama zem hotová je rozvrznút sa, žeby prijať mohla na večný pokoj jeho kosti. Hej, ja videl som veru mnoho do­brých ludí; no či sú dakde India lepší, ako na ro disku? Ja videl som mnoho pekných riek; no či máš dakde rieku krajšiu, ako je Hron? Ja videl som mnoho krásnych stromov; no či nájdeš dakde krajšie Egyptský prestol. Neočakávaná smrť egypt­ského chediva, vicekrála Tevfika, môže byť udalosťou ktorá nezostane bez vlivu na europejskú politiku Vicekrál Tevfik bol len 40-ročný a starší jeho syn, princ Abbas, ktorý má byť jeho nástupcom, je mlá deneček, nemajúci ani úplných 18 rokov (narodil sa v júli 1874). „Poneváč starý otec princa Abbasa — píše „Novoje Vremä“ -- Izmail paša nielen že žije, iež, ako zvestujú niektoré zprávy, ešte neztratil cel kom nádeju prinavrátiť si prestol, s ktorého odstúpiť bol roku 1879 násilne prinútený, môže sa stať, že mladé roky zákonného následníka budú zámienkou pre také ašpirácie Izmaila pašu, ktoré poznove po stavia na denný poriadok otázku následníctva pre stolu v Egypte. Princ Abbas, aby stal sa zákonným panovníkom zeme faraónov, potrebuje sultánovu in­vestitúru; a kto môže ručiť za to, že v Carihrade nepomyslia si niečo, keď mali by privoliť k tej io­jelše, hraby a kleny, ako na mojej drahej Priekope? Ja videl som mnoho podivuhodných hôr; no či sú hory na svete podivuhodnejšie, ako je Prašivá, Bara novo, Ostrý Vrch a Urpín? Ej veru nie 1 Aj tie kešky pod drieňovými kruhmi, tie anemony na tie­nistých briežkoch hučiacich potôčkov, tie králiky a pumpavy, tie klince a materina dúška na šťavnatých zelených lúkach — všetko, všetko s osobitnou silou žije v mojom srdci a ťahá ma tým viac, čím som ďalej, čím je menšia nádej na návrat. A hla, ja si spievam „Hojže Bože“, a týmito drahými zvukmi spievanými voľakedy v Garamsegu na fare spolu s auktormi veršov a muziky, ja tu krotím bôíne túžby mojej duše. bolo? Veru, keby nebolo týchto bôfov, čože by nám V službe ruského Hosudara nám, Slovanom žije sa nie zle, a preto i našej vďake konca niet Kto tiež zná ruský národ tak, ako ho znám ja, kto celé roky žil v rozličných mestách penzenskej, voro nežskej, charkovskej, bessarabskej, chersonskej a tavrickej gubernie, ten bezpochyby aj k tomuto veí kému bratskému národu prdne celou dušou, a to je zase tá vážna prevaha, ktorá citelnému slovenskému srdcu značne uľavuje bôle jeho túžby. Žeby som nie nevynechal, poviem i to, že tu v Theodosii, kde ja žijem už 8 rokov, aj klima je také, aké môže na dušu len blahotvorne účinkovať. Na severe viac ako 6-mesačná zima so svojimi tuhými mrazmi a hlbokým sňahom je niečo takého, s čím len ťažko pomerí sa obyvatel stredného pása karpatských hôr. Za to juh, t. j. Krymský polostrov s mohutným chrbtom Tavric ských hôr, odporujúcich sverepým vlnám Čierneho mora svojimi nepremožiteľnými hromadami, je oprav dový raj. Vlastne okolo Theodosie skvejú sa velko lepé vinice, ktoré dávajú Rusku víno, o ktorom u nás Prehľad časopisov. vestitúre? Turecká vláda, ako známo, nemá príčin byt veľmi spokojnou s vládou nebohého ebediva Tevfika, najmä od tých čias, ako tento svojou sla­bosťou umožnil Angličanom stať sa úplnými pánmi Egypta. Niet v ničom záruky, že pod Abbasom pôjdu veci lepšie pre ottomanskú portu a že nový chedive bude spôsobný protiviť sa prevahe Angličanov na Nile. Zo všetkého tohoto ukazuje sa možnosť dosť vážnych zápletok. A netreba zabúdať, že k ťažko­­sťam týmto môže prispeť i fanatismus muzulmán­­skeho duchovenstva, dosial tak presvedčeného, že nebohý sultán Abdul - Azis narušil základný zákon izlamu, keď dopustil premenu v poriadku postup­nosti na egyptskom prestole. Pritom všetkom jest výhľadov, že nastúpenie princa Abbasa prevedie sa hladko a bez prekážky. Carihradská vláda nebude chceť naťahovať sa s Angliou. No i v tomto prípade bude zaujímavá vec, ako sostaví sa prvé minister­stvo za panovania chediva Abbasa.“ Opposícia nie je spokojná s hlavným me­stom. „Egyetértés“ píše: „... Lipnutie k panujúcej moci a hnilá netečnosť vzhľadom na volebné pohyby nikde nezjavujú sa takým krikľavým spôsobom, ako v Pešťbudíne, kde medzi deviatymi okresmi sotva sú dva-tri, v ktorých srdcia vedia sa rozpáliť ideami a snahami volebného ruchu. Politická činnosť života­schopného, povolaného mešíanskébo živlu biednym spôsobom zakrpatela a miesto toho, žeby mešfanský živel urobil sa platným, dusí sa suchopárnym kra­­márskym ponímaním vecí, bez vyššej ašpirácie. Ani politický stav krajiny, ani terajšie položenie hlavného mesta, ani dobre pochopený záujem hlavnomestského mešťanstva neospravedlňujú to zvláštne chovanie sa, ktoré zjavuje sa v opravdovom zmeravení politickej činnosti.“ Zlé výhľady pre opposíciu. Vládny „Nemzet“ počína si aspoň veľmi sebapovedome, ba rozpustilo­­vesele, vysmievajúc všetky námahy opposície. Píše: „Keby sme chceli obviňovať dakoho pre to mnohé cestovanie opposicionálnych kortešov, nuž aj minister Gab. Baross dostal by z toho istú čiastku; lebo on napomohol to cestovanie: železničné karty urobil lacnými. Ale my nerobíme výčitky nikomu, lebo veď len lacní politici cestujú po krajine a politické okružné cesty opposície predsa budú mat jeden osoh: dô­chodok zóny poskočí a klesne ážio daktorých politi­ckých veličín. Opposícia nikdy ešte nenapínala sily svoje tak, ako pre terajšie volby. A nikdy ešte ne­utrpela takej porážky, akú utrpí teniz. Dni od 28. januára do 8 februára budú skutočnými dňami smútku pre 2V2 opposície. V tie dni radom odumrú nádeje, skladané v jednotlivé okresy, radom popre­­padujú ich kandidáti a potom bude nasledovať plač a škrípanie zubov. Ba môžeme byt prichystaní i na to, že mierna národná opposícia po volebnom fiasku zadrží nové krštenie, vezme nové meno a za svojho ani pochopu uemajú. Tu rastú mandle a vo veľkej masse najkrajšie a najchutnejšie krymské plody, ako jablká, hrušky, slivky, marabule, moiulky, broskyne, drevené jahody, lieskový a vlásky orech. Trochu viac na juh, počínajúc od Sudáka (staroslovanský Súroŕ), príroda už preukazuje v hojuosti rastliny južuého neba. Na horách nájdeme buk, dub, kien, drieň a smrek, no v dolinách večao zelený bobovník (laurus), brečtan a cypressy. Ruže, či obyčajné, či vinúce sa, kvitnú od včasnej jari do hlbokej jaseni, v máji je rhododendron a magnólia, šíriaca ďaleko vôňu svojím prevelikým. podivuhodným kvetom. Akácie nikde ne kvitnú tak bujno, ako tu: sohýúajú sa pod massou svojho bieleho kvetu, tak voňavého, že sa zdá, ako by celý priestor medzi nebom a zemou bol ním na­plnený. Rozumie sa, že tu, na paralleli Belehradu (srbského), zimy skoro nemáme. Január a február, to sú tie krátke mesiace, kde zima zasadne si na naše hory, aby už v marci mohla ujsť svojou cestou „grata vice veris et favori“. Y mori kúpame sa od mája do oktobra, i v tento čas hemží sa Theodosia od cudzieho obecenstva, hľadajúceho zdravie a opravu síl to v mäkkých, priezračných vlnách Povla, to v prí­jemnej, liečivej štave sladkého ako med hrozna. Nehladiac na počasný príliv obecenstva do Theo­dosie zo všetkých koncov Ruska, predsa len toto mesto doteraz bolo tým kútom Krymského polostrova, kde je svet doskami zabitý. Nedostatok pitnej vody — staré genuezské vodovody prišly do úpíného úpadku — a nepobyblivost a nekultúrnosť Karaimov (židov zákona Mojžiša netalmudistov), ktorí tvoria najväčšiu a najbohatšiu časť me3ta, nedovolovala mu vstúpiť na pút zrejmejšieho rozvoja a zveladku. Toto kedysi znamenité mesto, pred 3000 rokmi založené kolo­­uistmi z Miletu, v XIV. a XV. veku pod panstvom

Next