Národnie Noviny, január-marec 1910 (XLI/1-38)
1910-01-01 / nr. 1
Vychodia tri razy do týždňa: \ utorok, štvrtok a sobotu. Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý rok 16 k., na pol roka 8 k., na štvrť roka 4 k., na mesiac 1 k. 50 h. Do cudzozemska: do Nemecka 16 mariek. Kúska 9 rubľov, Ameriky 4 doíl. 75 c., ostatné cudzozemsko 24 franky. -----——Predplatná cena na sobotňajšie čísla je: pre Kakúsko-Uhorsko ročne 4 kor., pre Nemecko 4 marky, Rusko 2 rub., Ameriku 1 d. 25 c., ostatné cudzozemsko 6 fr. Jednotlivé čísla predávajú sa po 10 h., poštou 12 b. Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine. Zastupitelia pre Ameriku: P. V. Rovnianek & Comp., Pittsburg, Pa, 612—614 Grant Street. Bočník XLL Sobota, 1. januára 1910. číslo 1. Vyzvanie. Wárodnie Wo viny budú vychádzať i r. 1910 tak ako posial, 3 razy týždenne, za predplatnú cenu: pre Rakúsko-Uhorsko 16 kor. ročne, 8 kor. polročne, 4 kor. štvrťročne; pre Nemecko 16 mariek, Rusko 9 rubľov, Ameriku 4 doll. 75 Ct., ostatnú cudzozemsko 24 franky ročne. Krem toho ale možno sobotňajšie Čísla Národných Novín odoberať i osobitne za lacné predplatné, t. j. do Rakúsko-Uhorska ročne = 52 čísla 5B» 4 kor., polročne :zz: 26 Čísiel za 2 kor. a štvrťročne = 13 čísiel za 1 kor. Tak tiež do Nemecka za 4 marky, Ruska 2 ruble, Ameriky I doll. 25 centov, ostatného cudzozemska 6 frankov ročne. Predplatné pre Ameriku prijímajú páni P. V. Rovnianek & Co., Pittsburg, Pa., 612—614 Grant Street. Národnie Noviny poskytnú všetkým svojim predplatiteľom na rok 1910 za príplatok 10 korún i mimoriadnu prémiu, pozostávajúcu z ÍO limai? vážneho obsahu, a síce: 1) Hollý: Básne; 2) Väzov: Pod jarmom; 3) Kuzmány: Pamätník; 4) Tomášik: Malkotenti; 5) Feriencík: Jedlovský učiteľ; 6) Kubáni: Valgatha; 7,) Potapenko: V skutočnej službe. 8) Björnson: Arne; 9) Nenadovič: O Čiernohorcoch; 10) Záhorský: Dva dni v Chujave. — Knihy dopošlú sa poštou franko. Prosíme o čím skoršie zaslanie predplatkov, aby v doposielaní časopisu nepríjemná prestávka nepovstala, lebo i budúcne len skutočným predplatiteľom časopisy zasielať budeme. Administrácia Národných. Novín. Nový rok. 1910. Ideme zakončiť týmto nastávajúcim rokom prvú desiatku dvadsiateho stoletia! Desiata časť stoletia je v ľudskom krátkom živote: hodný kus času. Čoho sa ešte v tejto desatine dožijeme, písané je v knihách osudu písmom pre nás nečitateľným; my môžeme pozerať iba za seba a tam čítať, čo bolo, a len v hlbokej duši premýšľať o tom, Čo bude. No predsa deväť rokov nám dáva isté právo, istú možnosť temno a nejasne šípiť, dúfať, obávať sa, potešovať sa, radovať sa! Áno, radovať sa: „radujme sa. veseľme sa“ povzbudzuje srdcia nábožná, cirkevná pieseň: obe naše konfessie spievajú ju jedným dychom. Je v piesni istá hlboká pravda, blízka ľudskému srdcu: prišiel rok nový, kresťan sa raduje! On neplače nad prchajúcim, nenavrátiteľným časom, netrasie sa bázňou, že zase uplynul rok, zase sme bližšie k mohyle, ktorá nás čaká, ale raduje sa, že až potiaľ pomáhal Hospodin a má nádej, ba i vieru, že bude ďalej pomáhať dľa svojho nevyčerpateľného milosrdenstva, dľa toho, že Boh tak miloval svet, že poslal hriešnemu ľudstvu syna svojho, aby všetko spasil, čo bolo zahynulo! Áno, treba je byť pravým kresťanom, silným duchom v duchu Božom, aby na nás neklesol tieň smútku nad prešlosťou, hmla bázne a pochybovania nad budúcnosťou. Roky dvadsiateho stoletia nami prežité patria k najťažším obdobiam nášho národného, verejného života. Ťažko na nás spočinula ruka Hospodinova, veľké zkúšky nám naložila jeho vôľa. Na počiatku druhéholustruma(lustrum: päťročné obdobie) zdalo sa, víťazia na celej línii sily nám nielen neprajné, ale práve nepriateľské, ktoré nechcely vedieť nielen o práve, ale ani len o ľudskosti a slušnosti voči nášmu národnému, j azykovému, vzdelanostném u j estvovaniu. Nevoľno nám bolo počas panovania liberalismu, ktorého základom bolo vyrovnanie z roku 1867, no ešte nevoľnejšie pod panovaním kossuthismu, ktorý arci už nemal čo ničiť, habať, zavierať, ale mohol dusiť, hatiť, zadržať, prenasledovať, trestať, lebo mu v tomto ohľade ruky uvoľnili. Hlboko cítime rany, v tomto nerovnom boji nám zadané, nezacelely ešte. Cesty, vedúce k národnému vymaneniu, nám zatarasili, chodníčky zarábali, výhľad k lepšej budúcnosti zahatili dymom šovinismu a národnej intolerancie. To by boly tiene pomaly miznúceho prvého desaťročia. No, bratia a sestry milé, boly i jasné dni i svetlé minúty. Národ náš pomaly prebúdzal sa, počal mysleť, počal cítiť svoju nevôľu a zatúžil po duchovnej svobode, po svojskôm, národnom živote, za príkladom iných národov! Storočná práca našich národných mužov, storočné klčovanie, storočné preorávanie národnej pôdy urobilo ju súcou prijímať semeno, rozsievané slovenskou tlačou, slovenskými rečníkmi, poetmi a učiteľmi, i A semä prijalo sa: už sa tisne jarina i ozimina zo šedých brázd a hrúd! Lud náš túži vzdelať sa, počína chápať, aký poklad má v rodnom, materinskom slovenskom jazyku, chápať, že si musí sám pomáhať hmotne i duševne. Dvíha sa počet časopiseckých Čitateľov, dvíha predaj kníh, šíri sa slovenské tlačené slovo i tam, kde o ňom nebolo ani chýrovať. No i všeobecné politické položenie v našej krajine, zdá sa, kloní sa k jasnejšej strane. Aspoň je faktom, že všade, v obecenstve, ako i v početných stranách a frakciách uzrelo presvedčenie: že ďalej tak ísť nemôže. Dlho trváva, kým sa také presvedčenie vzbudí, dlho, kým stane sa všeobecným, kým utvrdí sa a prinúti k činom. Ale keď už raz dozreje, nemôže vystať nejaký osvobodzujáci čin. Do akého závozu prišla vláda, je známo; idú za kulisňami dôležité porady a možno, že v chvíľu, v ktorej píšeme tieto riadky, prichádza obrat, nádejme sa, k lejpšiemu. A tak počíname nový rok s dôverou k Bohu a s výhľadmi na nezlomné, nepokorené žitie nášho slovenského národa, jestli sa len sami neopustíme, jestli naša viera nepodlomí sa, ale dávať bude srdciam našim silu a mysliam smelý let! Preto zaháňame s očú našich tiene a hmly smútku a bôľa, oddávame sa citom radosti a veselosti! Našim starým i novým priateľom, spolupracovníkom, čitateľom, dopisovateľom, abonentom a hmotným i duševným podporovateľom privolávame: „Šťastný a veselý rok nový!“ Politický prehľad. — 30. decembra. Tak sa zdá, že i v novom roku bude dosť ticho v medzinárodnej politike. Niet na tento čas otázok ani medzi väčšími, ani medzi menšími štátmi, z ktorých mohly by byť spory. Nedobré chýry chodily s ďalekého aziatského východu, ako by ešte jedna vojna mala byť medzi Ruskom a Japonskom. Ale s ruskej strany potom uspokojovali, že položenie ešte nie je také zlé. Desivé chýry teda prestaly. Y Turecku, pri jeho nových poriadkoch, sú všeli* jaké biedy, ale ono tým viac príčin má vyhýbať sporom so súsedmi. Gladstone a Slovania. Angličania 29. decembra j svätili storočnú pamiatku narodenia svojho velkého J muža Williama Gladstona. Dobre urobili, že rozpolí menuli sa na neho i Slovania. William Gladstone narodil sa v Liverpooli, 29. decembra 1809. Do snemu dostal sa prvý raz roku 1832. V ministerstve Peelovom roku 1834 bol už lordom pokladnice a o rok stal sa štátnym podsekretárom pre kolonie. Po páde Peelovom Gladstone utiahol sa do súkromného života a účinkoval literárne. Roku 1841 zase vstúpil do ministerstva Peela. Roku 1847 universita oxfordská vyslala ho do parlamentu. Ešte vždy prináležal ku konservatívnej strane, hoci v niektorých otázkach už nedržal s ňou. Roku 1850 Gladstone cestoval po Taliansku. V listoch o svojich zkúsenostiach lordovi Aberdeenovi napísaných odhalil kruté prenasledovanie a týranie politických väzňov v Neapolskú. V kabinete lorda Aberdeena roku 1852 stal sa finančným ministrom. Uviedol mnohé reformy vo finančnej správe; rozšíril dane i na menšie príjmy, ale zrušil viac ťažkých daní. Chcel, aby sa obchod a priemysel mohol svobodne rozvíjať, preto protivil sa vojne. Vojna proti Rusku, takzvaná krymská, predsa vypukla; Gladstone od počiatku nebol spokojný ani so spôsobom, ako viedli vojnu, a v januári 1855 složil ministerstvo, prešiel k liberálnej strane a karhal vládu pre jej politiku. Roku 1859 v kabinete Palmerstona bol zase finančným ministrom. Po smrti Palmerstona prešiel do kabinetu Russelovho a on viedol dolnú snemovňu. Ešte v šesťdesiatych rokoch rozprúdil Gladstone i irskú otázku. Roku 1870 parlament prijal jeho návrh o pozemkovej otázke v írsku. Vo vojne francúzskonemeckej Anglia vlivom Gladstonovým zostala neutrálnou. Srdcia slovanské Gladstone získal si v čas vojny rusko tureckej. Na čele vlády stál Beaconsfield, pod porovatel Turkov a nepriatel Ruska i ostatného Slovanstva: Gladstone písmom i v rečiach svojich hlásal, že Balkán má prináležať balkánskym Slovanom. Ešte pred vojnou poslúžil bulharskej veci mužným vystú pením proti neľudským ukrutnostiam, ktoré Turci páchali v Bulharsku.