Národnie Noviny, január-marec 1911 (XLII/1-38)
1911-01-03 / nr. 1
fMf/m Vychodia tri razy do týždňa: y «torok, Štvrtok a sobotu. FredpUtaá nes* pre B&kóiko-Dhorsko ta* celý rok 16 k., na pol roka 8 k., na štvrť roka 4 k., na mesis« 1 k. 50 h. lo eudrosenaka: áo Nemecka 16 mariek, Baska 8 rubľov, Ameriky 4 doll. 76 c., ostatné cudzozemsko 24 franky. íS®K Predplatná cena na sobotňajšie éisla jes pre Rakúsko-Uhorsko ročne 4 kor., pre Nemecko 4 marky, Rusko 2 rub., Ameriku 1 d. 26 e. ostatné cudzozemsko 6 fr. Jednotlivé čísla predávajú sa po 10 h., poStou 12 h. Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine. Zastupitulia pre Ameriku: F. V. Rovnlanek & Comp,, Pittsburg, Pa, 612—614 Grant Street. Ročník XLII. Utorok, 3. januára 1911. $t^tna vedecká J ___________________KOŠICE. L... KNfŽMCA Laainava IX Číslo 1. / vŠťastlivý nový rok! Takto sa ľudia pozdravujú v prvých dňoch nového roku a obyčaj, hoci obnovovaná každý Boží rok, netratí na hodnote, na peknoduchom optimizme a potrebe veselšie pozret na svet a život, ked sa rok s rokom zamieňa. Boh vštepil do duše človeka spôsobnost potešiť sa po úderoch minulých a mat nádej do budúcnosti ! Z tejto spôsobnosti pochádza blahoželanie k novému roku. Pod šťastím, pravda, ľudia všeličo rozumejú, a keby sa jasno vyslovili, mohli by sme z ich predstáv o šťastí súdiť o ich hodnote, ume, charaktere. No mnohý človek skrýva opravdové želania srdca svojho. Preto najobyčajnejšie želanie naše formuluje sa tak: „Daj ti Boh, čo si najviac sám želáš!“ I my by sme mohli tak formulovať svoje novoročné blahoželanie našim najbližším bližným, našim spolupracovníkom, mäcénom a Čitateľom. Cítime sa s nimi akoby v rodinnom sväzku, ktorý každoročne obnovujeme, a dá-li Boh, upevňujeme a rozširujeme. No, predsa neuspokojíme sa s onou všeobecne užívanou a peknou formulou, ale vyslovíme sa bližšie a špecielluejšie o našich i vasion žolalíiaoh ä O tOHi, áLo si prodzta vujeme pomer v širokej rodine žurnalistickoliterárnej a potom i všenárodnej. Vôľou Hospodina postavení sme na cimburie duchovnej národnej strážnej veže a preto konať musíme povinnosť hlásateľov a buditeíov, ked blíži sa nebezpečie, obrancov, ked idú zaujímať naše hradby, napádateíov, ked to požaduje dobro a česť nášho národa slovenského, j Bdieť máme bez podriemkávania nad naším} národuým dobrom: nad programatickým po-; tickým vierovyznaním, nad ochranou a vy-j i'ystalizovaním národnej, slovenskej osob iusti kmeňovej i politickej, nad kultúrnou lamobytnosťou národa, nad krásou, lahodou čistotou slovenského jazyka, nad statočným, cestuým, spravedlivým, prísnym posudzovaním literárnych i umeleckých tvorieb, nad hmotným hospodárskym prospievaním nášho ludu, nad jeho postupnou politickou i občianskou výchovou, nad šírením gramotnosti a všeobecného vzdelania, nad žulovou historickoetnogiafickou logikou národného povedomia, bez ktorého by náš lud bol „pigra massa“, potrava pre iných, materiál pre všetkých, ktorým zachce sa koristi a tučnej náživy. Pri tomto učiteľskom, kontrolujúcom, napredujúcom, všetko veliké, čestné, krásne a dobré konzervujúcom počínaní, našou svätou povinnosťou je dbať i na ästetiku formy, na umeleckost obrazov a sviežosť, a nadovšetko pravdivosť rozborov, rozpráv, úvah, kritík a poučovaní. Len prísnou kontinuitou v myslení i cítení môžeme sa pohybovať napred, k jasným métam národného šťastia, ktoré si obapolne a vzájomne želáme k novému roku. Kto trhá šlechetnú kontinuitu národno-kultúrneho vývinu, trhá sám národ a stáva sa jeho vrahom. Áno, uznávame a hiboko chápeme túto svoju úlohu a venujeme jej, bez obzerania sa nabok i nazad, všetky naše duchovné sily a námahy a venujeme jéj celú našu osobnosť, svoj um i charakter, všetky telesné i duševné spôsobnosti a najviac sv<,ju neotrasiteľnú vernosť a čestnosť, bez boČ iých ohľadov a osobných záujmov. U nás tc nie sú slová, frázy, u nás je to skutok a vec už silne a jasne dokázaná v dlhej minulosti. Bez vzájomnosti so strany nášho spolupracovníctva, čitatelstva, mäcenášstva, predplatitelstva náš sľub presahoval by naše sily a zostal nevyplneným. No dôvera naša k obecenstvu a čitatelstvu i mäcenášstvu „Národných Novín“ je taká veľká, že s radosťou a novou silou chytáme sa pera, vediac, že nás ani dôvera naša neoklame, ani my neoklameme očakávanie st; točných, verných a dušou čistých Slovákov. S dušou pokornou voláme: tak nám Boh pomáhaj ! Šťastlivý nový rok! Zablýskaj s? zornica národného vykúpenia a šťastia! ---------------■ Politický prehľad, — 2 januára. „Zahraničné pomery sa * každom smere poteši- j telne utvárajú“, stálo i v u „i, ktorou násieduik ta- j kúsko-uhorského trónu na prahu nového roku otváral delegácie. To je sotva bez súvisu s tým, že Nemecko j a Rakúsko-Uhorsko značne napravily svoj pomer’ s Ruskom. Ale zato naša admiralita v Pole s takou j náhlivosťou stavia veľké vojenské lode, ako ešte nikda. j Tak je to dnes. Tak začína sa i nový rok. Možnosť nového prevratu v Portugalsku. Portu galská republika sa trasie v svojich základoch. Ne- j uspokojila nikoho. Z obyvateľstva nespokojnosť prešla i do vojska a námorníctva. Pre peňažné ťažkosti re- \ publikáni nemôžu spluit, čo nasľubovali, ked vyháňali j kráľa. Tie samé elementy, ktoré nedávno spravily re- ’ volúciu proti kráľovstvu, dues sú zase hotové rúcať | republiku. Vláda bojí sa hlavne námornej vojen- j skej sily. ------------- Rok 1911. Nepozorovane, bez toho, že by v tej Božej pri-J rode nejaký znak ho označoval, nastúpil svoje pano-! vanie rok nový. Súčasne ztratil sa vo večnosti rok starý. On ostáva v našej pamäti, tamten je neznámy ešte nám. Len nádeje kreslia pred duševnými očami našimi kontúry jeho. Koľké časti z nich ale vymazané budú 1 Teraz snáď usmievavá na nás podoba, uvidíme v nej potom len shrbeného, roztrpčeného starca. Keby sme mohli vedieť, čo prinesie nám nový rok 1 Keby nazret sme mohli do budúcnosti! Nevieme, čo je tam pre nás skryté, samá tajnosť, ktorú neodhalí nám nijaká moderná Sibylla. Čakať musíme a v najlepšej nádeji pracovať musíme na študovaní blaha nášho. nový Jednako dobre bude, ked už zavítal k nám rok, porozjímat si o jeho vlastnostiach, ktoré sú nám známe. O tých, ktoré každému roku dajú kalendárni«. Lebo títo majstri, aby konečne ich remeslo nezaniklo, postarali sa o to, aby každý rok inakší bol — v kalendári. Tak na príklad rok 1911 počína sa nedeľou a končí sa nedeľou, aby budúci rok nepočínal sa zase tým istým dňom, ale pondelkom. Či z toho, že rok tento počína sa nedeľou, môžeme nejaké proroctvo páchať — ponechávam na láskavého /Wc,... čitateľa, KonéčBé áíá<Tv^omto ohľade lepším východiskom by mohla byt panujúca planéta. A tu sa strasieme, lebo ako v každom kalendári nájdete zaznačené, že roku 1911 bude panovat Mars, staré božstvo vojny. Či znamenať by to malo, že v roku tomto bude prelievanie krvi? Starí astrologi, ktorí si mysleli, že všetko vedia si vysvetliť z pohybu a miesta hviezd, videli v tej červenej hviezde, ktorá nám menovite v jaseni svietit bude nedaleko Kuriatok skoro celú noc a ktorá novovekému hviezdosloviu toľko tajnosti poskytuje, skutočne niečo ohnivého. „Jeho pŕirození jest velmi horké a suché“, hovorí o ňom stará astrolrgia a dľa toho pranostika predpovedá, že rok by mal byt viacej suchý, ako vlhký, pritom ale viacej teplý, ako chladný. Vederemo. Po takom neprajnom lete, ako bolo roku 1910, zišlo by sa veru i poriadne teplé leto. Ale starí proroci neostali len pri tom. Prorokujú, že bude viacej hrušiek, ako jabĺk; slivák, čerešieň a orechov málo. Chmeľu bude vraj tiež málo, málo teda i piva, zato mnóho vína. Ba naši proroci idú ešte i dalej a predpovedajú zimnice a iné škodlivé choroby, tak že ani vojen nie je treba, aby človečenstvo zredlo. No my poznáme už našich prorokov, pretrpeli sme i strachy, a ked sa nám nič nestalo, ked toť pred nedávnom prešli sme cez otrávený chvost Halleyovej vlasatice, nestane sa nám snád nič ani v tomto roku, rozumie sa, pravda, až na tých, ktorých si tá postava s tou kosou už poznačila a ktorí ratovať musia česť štatistiky, ked udáva táto, že z každých ldl>v— 2U0 íutlí iaubá» *0i Laja umret. Náš kresťanský rok charakterizovaný je hlavne Veľkou nocou. Toho roku padne na 16. apríla, — dost neskoro, ačpráve môže padnúť až na 25. apríla. Veľká noc padne na 16. apríla aj roku 1922 a 1933 a padla roku 1843, 1854, 1865, 1876 — teda vždy po 11 rokoch, ale leu 3—4 razy, potom je dlhší čas, kde nepadne na ten deň. Fašiangy budú priemerne dosť dlhé — 54 dni. Zo sviatkov padne Nový rok a Štefana kráľa na nedeľu. Na koniec ešte pár hvezdárskych poznámok. Venuša svieti počiatkom roku večer; pekný zjav bude poskytovať 1. apríla, ked bude blízko mesiaca, a začiatkom júna najdlhšie bude svietit na západnej oblohe nebeskej. Ku koncu roku stane sa Zorničkou. Mars svieti začiatkom roku ráno; vychodiť bude vždy včaššie a na jaseň svietiť bude celú noc. Jupiter vychodí počiatkom roku tiež po polnoci, ale už v máji je v protislní a svietit bude celú noc. Nachodí sa celý rok v súhvezdí Váhy. Tam teda, kde vidíte ho svietit, je súhvezdie Váhy. V jaseni bude už neviditeľný. Saturnus svieti v súhvezdí Škopca začiatkom roku pred polnocou, v máji je neviditeľný a v lete začne vychodiť ráno. Na zátmenie bude rok tento chudobný. Zátmenia mesiaca, len veľmi nepatrné (polotieňové), u nás viditeľné nebudú. Zátmenia slnca u nás budú tiež neviditeľné; jedno z nich, 28. apríla, viditeľné bude na Tichom oceáne, druhé 6. novembra v srdci Ázie — obe teda na miestach, kde ťažko sa dostať nielen obyčajnému smrteľníkovi, ale hvezdárovi z professie. Dr. Ján A. Wagner. Taký bude i tohoročný popis? Roku 1900 na pr. v Liptovskej stolici popísali: 75.938 Slovákov, 2708 Maďarov, 2475 Nemcov, 3 Rumunov, 2 Rusov, 6 Horvatov, 2 Srbov a 1025 „iných*. Kto sa hoci len raz prizrel Liptovu, vie dobre, že je to neverný, nepravdivý stav. Mohol by sa človek