Národnie Noviny, október-december 1911 (XLII/116-153)
1911-10-03 / nr. 116
\ fychodl» tr* razy do týždňa: y utorok, Štvrtok a sobotu, írtáplska« ctia pre Sakóako-Dhorsko M celý rok 16 k., na pol roka ä k., na štvrť roka á k., na meaiM 1 k. 50 h. So ewíisôíerask«: 4o Nemecka 16 mariek, Kuaka 9 moľov, Ameriky 4 doll. 76 c., ostatné cudzozemsko 24 íranky. Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine. Ročník XLII. Utorok, 3. oktobra 1911. PredplatnA cena na sobotňajšie tisla j«. pre Rakúsko-Uhorako rotné 4 kor., pre Nemecko 4 marky, l*»ko 2 rub., Ameriku i d. M e ostatné cudzozemsko ä fr. Jednotlivé tisla predávajú ti. po 10 b., poštou 12 h. Číslo 116. Likvidácia? Nie na pevnom základe zbudovali pohybliví Turci ohromnú ríšu svoju v Europe i Ázii, zahrnúc do nej i kus Afriky. Hlavný titul bol meč a islam. Ani piád zeme nanabudli na ceste mieru i práva, pokojnej kolonizácie alebo obchodnej špekulácie. Všetko nadobudli silou, vojskom a vedeli udržať istou organizáciou, pravda, založenou tiež len na násilí. Bezprávny titul, slabá osnova, tyranská organizácia — a predsa čez mnohé stoletia trvalo toto výnimečné stavisko a trvá do dnes — kto vie, ako dlho bude trvať. Už neraz zdalo sa, prichodí likvidácia, ale nie, mŕtvola ožila, ako upír, a máta dalej medzi živými. Béchaly sa do osmanskej ríše všetky národy západu, najvyberanejšie rytierstvo Francie, Angiié, Nemecka, Hispánie — odolala temer bez úštrby. viedly krvavú, Dvíhaly sa pod vlastné národy, vekovú partizánsku vojnu 5 konečne bil Turka Peter Veľký, Katarína, konečne bil Alexander II. Osvoboditel! Osvobodilo Rusko Grécko, Bulharsko, Srbsko — upír žije. Prišlo na koniec Rakúsko-Uhorsko a odrapilo Bosnu a Hercegovinu. Kréta sa svobodí. Severn** Afrika už dávneiäie nie je a počalo robiť prekážky talianskemu obchodu, lámalo smluvy, prenasledovalo talianske firmy a faktoraje. Tak prišlo k ultimátumu. V ňom sú i nie: ktoré farizejské dôvody, medziiným: záujem civilizácie. Iste, Turecko nebolo v Afrike ci[ vilizátorom, no Itália sama tiež nestojí na čele civilizácie, má doma nilliony biedneho, bezzemného, Nevzdelaného ľudu a tak práce dosť I pre civilizáciu. Vôbec titul „civilizovať“ je í v 99 percentoch klam a mámenie. Jestli by obstál, to by aj Itália mala byť predmetom záchvatov na pr. pre Franciu a Angliu, ktoré sú iste viacej civilizované, ako Itália. Ideálnych cieľov Itália v Tripolisi mať nemôže — sú to všetko ciele utilitárne, majetkové a mocenské. Nech je ako chce, .stojí, že Itália má dnes i dobrých diplomatov — vedeli, kedy treba chmatnúť príležitosť za chvost, Alliancie sú . Itálii priaznivé. Nemecko a Austria nemôžu j chytiť rameno Itálie, svojmu mnohoročnému spojencovi. Rusko nemá príčiny chrániť turecké kolonie krvou a peniazmi. Framia je marokkánsko" na čas uspokojená a ‘noDiftie , 1 J ako spojene ‘o ~'mo do Mladoturci v sobotu v Salonikách ešte odbývali shromaždenie — ale významu to už nemá. Čo bude na Balkánskom polostrove? Srbské noviny, rozumie sa, tiež hútajú a načúvajú, čo to bude. Sú tej mienky, že začína sa rozpadávat nielen Turecko, ale mohamedánske štáty vôbec. Űpapok mohamedánskych štátov že môže sa datovať od prekopania Suezského prieplavu. Suezským prieplavom ony všetky otvorily sa Europe, a tým pripravil sa ich rozklad... Bosna a Hercegovina len roku 1908 bola zahraná, od tých čias už rozhodol sa osud Marokka, osud Tripolisa môžeme považovať tiež za rozhodnutý, príde rad na Egypt a pravdepodobne i na Persia. I ostrov Kréta skoro dostane sa ta, kde patrí — Grécku. Turecku zostanú ešte najkrajšie morské pobrežia, macedonské, malo-aziatské a utešený Carihrad... Čo bude s Balkánom? či veiké dŕžavy pristanú, aby Balkánsky polostrov bol rozdelený Grékom, Srbom, Bulharom a Albáncom? To je vážna otázka budúcnosti. Balkánske štáty musia byt hotové na veiké udalosti. Možno, že Turecko teraz sa ešte zachráni; ale — kto vie: môžu sa stať nepredvídané veci. Belehradské noviny píšu, že kráľ Peter a krár Nikola černohorský radia sa, čo by bolo urobiť Srbsku a Čiernej Hore. Niektoré očakávajú, že i Srbsko i Čierna Hora mobilizuje svoju armádu.