Národnie Noviny, január-marec 1912 (XLIII/4-38)
1912-01-11 / nr. 4
Vyunodia rri razy do týždňa: t utorok, štvrtok a sobotu. Predplatná f mi pre Rakiiskn-Uhorsíio na celý rok 16 k., na pol roka 8 k., na štvrť roka i k., na mesiac 1 k. 50 h. Do cudzozemska: do Nemecka 16 mariek. Kúska 9 mblov, Ameriky 4 doíl. 75 c., ostatne cudzozemsko 24 franky. Bezmenné dppisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Neupotrebenýeh rukopisov redakcia nevracia. Jednotlivé čísla predávajú sa po 10 h., poštou 12 h. Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine. * Ročník XLIII. Štvrtok, 11. januára 1912. Číslo 4. Bez škôl. My Slováci budeme čo chvíla bez škôl. Jestli by ste túto vetu napísali do zahraničných novín, tak vám jej redakcia neprepustí, lebo vám neuverí, hoci by ste i mali u nej meno hodnoverného dopisovateľa. Lebo ved po celom svete hrmia frázy z ľahkej ruky emancipantky: „Toto stoletie patrí decku!“ „Škola je veľká záležitosť štátu!“ A aké mohutné spolky utvorily sa v prospech škôl a školského diela! „Matice!“ „Schulvereiny !“ Budgety pre výchovu a výučbu rastú, boj proti analfabetizmu ide na celej línii. O učiteľoch sa písalo, že oni zvíťazili u Kráľovej Hradca. Po krajinách stoja opravdové školské paláce s vystrojením bohatým a všeohsiahlym. MÍ88Íonári pod tropickým slncom učia malé negerčence gramote a Indiáni v Amerike majú gymnázia. U nás je školské dielo postavené na takom falošnom základe, že sa môžme pomenovať národom bezškolským. Pravda, konfessie posiaľ starajú sa o prvopočiatočoú výučbu, ale honené, zahriakované, hatené škôldozorcami trápené, vždy viac popúšťajú v borbe. A ved je to sÍ8yfovská práca naprávať, čo fermany j pokazia, prenasledovania odstrašia, pokuty a zazlenia znechutia... I tak bez strednej školy, j bez učiteľskej präparandie musí schnúť i škola ; triviálna, kde sa ešte zachránila. Ako má učiť j učiteľ slovenské deti, ked sám po slovensky nezná, alebo zná len z kuchyne a ulice. Ostatné školstvo v slovenských krajoch neráta. To je všetko „iu partibus infidelium“, to je missionárstvo, tvorenie ostrovov, naj-; planšie kulturträgerstvo, duševné otročenie, j experiment na bezvládnom tele, amputácia zdravých údov, aby miesto nich pripáli údy j umelé. A tak môžme s bôľnym srdcom po-, vedať, že sme národ bez škôl, jediná výnimka j v Europe. Ešte len uhorskí Rusi sú naši spolu-j trpitelia. A ako oni, tak i druhé národy po \ kútoch sveta tohoto, nemajúc Škôl, hynú po- j malý na duchovnú atrofiu, nemajú literatúry, nepíšu, netlačia, nerozširujú vedomosti a ne-j podávajú si vzájomne duchovný pokrm. Niet komôr. j Tu zase my Slováci robíme výnimku. V najhoršom, bezškolskom položení už od 150 rokov tvoríme si svoju vlastnú literatúru, obrobili sme svoj jazyk tak, že professor Vatroslav Jagič stavia ho medzi najdokonalejšie jazyky slavianske, vyhlasuje za spôsobný vyrážať všetko, čo zaujíma ducha ľudského a znázorňuje krásocit a ästetickú hodnotu. j Bez škôl . . . Áno, to je výnimečné Práve dochodia k nám veľké kalendárske vydania z Ameriky, i celé plachty novinárske. Okrem niektorých l príspevkov zo Slovenska, veľká časť týchto bachantov napísaná je ľudmi novými, ktorí; ani nevideli slovenskej školy. A napísaná je po slovensky, ked i nie nejako bezúhonné, predsa po ľudsky, vzdelané, s istou literárnou erudíciou! Sú to veiké hárky, veľké massy lektúry, zväčša pôvodnej... Kde sa to všetko berie? bez školy . . -Medzi karpatskými Rusmi, ktorí majú svoje vyznanie, biskupskú kuriu, semináre a präparandie, onedlho nebude človeka, ktorý by mohol napísať čo len šlabikár pre ruský ľud v Uhrách. Po smrti znamenitého Fencíka už niet malinkého časopisu. Už niet u karpatských Rusov temer aui jedného intelligenta. Kňazi a učitelia do nohy sa odrodili a konajú službu maďarizácii, až človeku krv udrie do tvári. Tabula rasa. Nihil. Život čisto zverský. Keby nemali toho „Grospodi pomiluj!“ čochvíľa by sa rovnali hajnu štvorrukých. Hanobnosti, akú spáchala uhro-ruská intelligencia na svojom národe, nenájdeš pod slncom. Niet ani jedného Ľúta, niet ani jedného spravedlivého, k vôli ktorému by sa mal Boh smilovat nad odrodilskou Sodomou pod Tatrami. Pravda, tam nemôžu sa prijať klíčky literatúry a vyššieho duchovného života. Ked pomyslíme na lós „obezdoleného“ národa ruského v Uhorsku, na „národ vymírajuščí“, ako ho pomenoval neb. professor Gebe, musíme ešte Boha chváliť, že hoci sme so školami práve tak, nie li horšie, ako uhorskí Rusi predsa sa nám roz dia literatúra a buŠuje život duchovný na mnohých miestach cele spontánne, predsa máme svoj pôvodný, vysoko rozvitý jazyk a v ňom diela i nevšednej ceny, nachádzajúce ozvenu v ďalekom, širokom svete slavianskom Bez školy! Až bôľno pomyslieť na ztraty, na lucrum cessans, na vývin a rozkvet našej inrelligencie, keby mala svoje školy, svoje katedry, svoje stánky matičné! Z temna sklepa musí klíčiť u nás život duchovný, drať sa k oblokom, aby aspoň kus svetla zachytil! Za kus duchovného chleba musí náš človek odtrhnúť si od úst kúštik chleba vezdajšieho. Slovenčina musí chrániť svoju Čistotu s námahou, brániť proti cudzine i proti svojim, ktorých cudzia škola pokaziť a strpáčiť hodlá. My boriť sa musíme o kus svetla a vzduchu! Bez školy! Preto ani nemôžme ísť prísno proti slabinám a kazom — veď sme bez školy! Politický prehľad. — 10. jaa. Senzácia zahraničnej politiky je kríza vo Fran cúzsku. Zahraničný minister De Selves zadakoval ná sledkom akcie ministrapredsedu Caillauxa. — Diplomatov veľmi zaujíma otázka vojny, či mieru v Tripolise. Zahraničné zprávy poukazujú, ako by veľmoci silou-mocou chcely vlívat na Turecko strany utvorenia mieru v prospech Talianska. Veľmoci žiadajú si mier, už i preto, aby v prípade ďalšej vojny nevybúšila tlejúca vatra na BJkáne. V Číne panujú horšie pomery, ako pred štatuovaním republiky. Cisárska strana sa zase organizuje a možno sa obávat ďalších nepokojov. Politická zmena vo Francii. Zahraničný minister De Selves zaďakoval. Stalo sa to následkom difiérencií medzi ním a ministerpräzidentom Caillauxom (V0 veci nemecko-francúzskej dohody. Noviny píšu, že padnutie De Selvesa znamená i pád celého kabinetu, poneváč je to nie zovnútorná, ale čisto vnútorná politika. Diabolus veci má byt Clemenceau, bývalý minister, ktorý chcel by sa zase k vláde dostať. Za následníka De Selvesa spomínajú bývalého ministra Delcassóa. Položenie v čine. Juanšikkai proponoval ďalšie prímerie, ale bo neprijali. Republikáni i cisárski sa stále zbroja. Utvorenie samostatného Mongolska napomáha ruské ašpirácie. Persia pred rozdelením. Najnovšie zprávy oznamujú, že ruská a anglická vláda zasiahne hlbšie v persické pomery a rozdelí Persiu na severnú a južnú časť, pod protektorátom Ruska a Anglicka. Cisár Vilhelm a Anglia. Dôverník cisára Vilbelma, anglický rlachtic lord Lousdale, hovoril zpravodajcovi „Daily Newsu“, že cisár Vilhelm je rozhodným priateľom Angiié a mieru. „Myšlienka“, hovoril, „že by cisár Vilhelm chcel útočiť proti Anglii, alebo niektorej jej časti, alebo jej obchodu, je nepravdivá. Protinemecké úsudky anglických ministrov Lloyda Geotgea a Mac Kenny boly veľkými politickými chybami. Som presvedčený, že niet lepšieho priateľa Auglie, Angličanov, anglického športu a mravov nad nemeckého cisára.“ Lousdalove slová vyvolaly nemilú ozvenu v anglickej a francúzskej tlači. Súčasne s jeho interviewom, píše poloúradná „Nordd. Alig. Zeit.“, v článku o nastávajúcich ríšskych voľbách, že rozmnoženie armády je prepotrebné. Parížske noviny píšu, že uistovanie o mierumilovnosti cisára Vilhelma nerobí už nikde effekt. „Temps“ píše, že „také uistovanie malo v Anglii vždy protivný účinok, lebo jeho forma je nemúdra a skutky sú v protive so slovami. Posledný nemecký lcďný programm, v ktorom Anglia videla vyhrážku Nemecka, bol uverejnený deň po mierumilovnej reči cisára Vilhelma v londýnskej Guilldshalle. Tak sa zdá, ako by cisár Vilhelm chcel uspať bdelosť Angiié, čo nemôže odstrániť nedôveru. Angličanov nemožno „nachytat“ rečami. Prekážkou angiicko -nemeckých stykov je nemecký námorný rozpočet. Všeobecný smierčl súd. „Sun“ dozvedá sa z WashiDgtonu, že štátny tajomník Knox obdržal od všetkých vlád priaznivú odpoveď na svoj návrh, aby smierčí súd v Hange bol splnomocnený pôsobiť ako všeobecný rozhodovací súd. Talianske banky v Turecku. Turecká ministerská rada na reklamáciu nemeckého posla oznámila, že ! odvolá zavretie talianskych peňažných ústavov v Turecku, j Nemci dokazujú týmto svoje priateľstvo k Taliansku. Zmena v tureckej politike. „Jeni Gazetta“ dozvedá sa, že veľvezír Said paša zo zdravotných príčin zadakuje. Za jeho nástupcu spomínajú bývalého ministra Nedjmeddina a Hilmi pašu. Nový francúzsky senát. V departementoch, začínajúcich sa na litery od A po G, volili 100 senátorov. Dľa výsledku voľby možno konštatovať, že sa složenie senátu nezmení. Zvolili 5 konzervatívcov, 21 progres8Ívistov, 12 ľavých republikánov, 31 radikálov a radikálnych socialistov a 1 sociálneho republikána. Vyhrali progressivisti 1 a ľavý republikáni 2 mandáty. Utratili konzervatívci 1 a radikáli a radikálni socialisti 2 mandáty.