Národnie Noviny, október-december 1912 (XLIII/115-152)
1912-10-01 / nr. 115
Vychodia tri razy do týždňa: v utorok, štvrtok a sobotu. Predplatná cena pre Bak/isko-Dhorsko na celý rok 16 k., na pol roka 8 k., na Štvrť roka » k., na mesiac 1 k. 50 h. Do cudzozemska: do Nemecka 16 mariek, Ruska 9 rubľov, Ameriky 4 doll. 75 c., ostatné cudzozemsko 24 franky. Bezmenné doptay prijímajú la len od znárayeh už dopisovateľov Neupotrebených rukopisov redakcia nevracia. Jednotlivé diela predávajú sa po 10 h., poštou 12 h. Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine. Koéník XLIIL Utorok, 1. oktobra 1912. * Číslo 115, Vyzvanie predplatiť! Všetkých našich ct. čitateľov, ktorým predpiatok na tretí štvrťrok vychodí, úctivé prosíme, aby nám svoj predpiatok čím skôr doposlali, aby sme im i naďalej náš časopis riadne posielať mohli. Zároveň prosíme našich dosavádnych odberateľov, aby sa nášho časopisu zaujali a rozširovali menovite sobotné číslo medzi širšími vrstvami slovenského obecenstva. Redakcia a administrácia „Národných Novín“. Prvé slovenské gymnázium. I. Otvorilo sa 16. septembra 1862 — teraz bolo tomu päťdesiat rokov. A vzniklo prvé slovenské gymnázium z bojov, ktoré Slovákom prišlo viesť pre cisársky patent z roku 1859. Položenie na počiatku druhej polovice 19. stoletia bolo také, že v Uhorsku každý aárod mal svoje stiedné školy, len evanjelickí Slováci nemali ani jednej. Lebo školy, ako boly v Prešove, Kežmarku, Levoči, Štiavnici a v Prešporkn, ktoré od 300 rokov, spoločne s Maďarmi a Nemci, Slováci udržovali, po vytisnutí latiny ako vyučovacej reči stály sa školami temer čisto maďarskými. Nič neplatilo, že zpomedzi 858.000 evanjelikov v Uhorsku bolo Slovákov vyše 500.000. V Gemerskej stolici Slováci už v päťdesiatych rokoch boli znamenite pohýbali otázku slovenskej strednej školy. Štefan M. Daxner priviedol vec ta, že v Revúcej bezmála otvorila sa slovenská reálka. Od roku 1861 Daxner úradoval zase v Gemersko-Malohontskej stolici. Slovenská akciu v smysle cirkevného patentu začatú boli udeptali tu hneď v jej vzniku, ale otázka slovenských škôl zostala na dennom poriadku: v gemerskom seaioráte účinkovali takí naši mužovia, ako Samuel Tomášik, August Šulek, Štefan Homola, A. H. Škúl téty, Samuel Ormis, Karol Bradofka, Andrej Chotváš. V Daxnerovi, po oktobrovom diplome 1860 vrátivšom sa z Kállova, dostali pomoc, býbajúcu silu, vodcu. Ako podžupan býval sudcom v komasacionálnych veciach, ktoré sa vtedy zhusta vybavovaiy, prišlo mu teda Často obcovať s mocnejšími Iudmi stolice i mimo úradných miestností. Po skončení povinnosti, ako to v Uhorsku býva, veru sa politizovalo i pri takýchto príležitostiach, a s Daxnerom, ktorého roku 1848 štatariálny súd gemerský pre slovenské presvedčenie a účinkovanie odsúdil na šibenicu, s Daxnerom, ktorého roku 1849 zase znali v Gemeri ako jedného z vodcov slovenských dobrovoľníkov, politizovalo sa hlavne o slovenskej otázke, teda i o slovenských školách. Predstavitelia maďarskej veci hovorievali o patente, Daxner o krivde tej. že Slováci platia na školy, ale v ich reči na školách nevyučujú. Maďari hovorili, že je nepraktické na jednom ústave vo viac rečiach vyučovať; Daxner im odpovedal, že musí byt nájdený expediens, ak rozhorčenosť slovenských cirkví nemá vystúpiť z medzí. „Nech si Slováci založia svoju osobitnú, slovenskú školu!“ — „Dobre; ale vy sa nám v se ioráte a dištrikte nepostavíte do cesty?“ — „Nepostavíme, ak škola bude autonomná, nie patent ál na!“ Tak pripravovala sa vec. Úspech v gemerskom uenioráte bol by znamenal i úspech v dištrikte, keďže vplyvní ľudia potisského dištriktu, okrem azda Zsedényiho, boli napospol Gemerci. Áno, položenie bolo také, že by maďarskej politike nebolo poslúžilo, keby sa bolo ukazovalo, že Nemadari stoja proti Maďarom. Na sneme Deák v máji 1861 rečnil: „Smutné udalosti minulého času vzbudily škodné nedorozumenia medzi nami a našimi spoluobčanmi nemaďarskej národnosti... Sme odhodlaní urobiť všetko, aby tieto nedorozumenia boly odstránené.“ I stalo sa, že slovenské gymnázium v septembri 1862 bolo otvorené. Strach pred patentom tu pomáhal slovenskej veci. Páni báli sa patentu, ani čert svätenej vody. Povinovatosť sriadiť cirkve na základe patentu bola síce vládou už odvolaná, ale v Preddunajsku držala sa slovenská patentálna superintendencia a budila strach i na Tise, bola výstrahou. K balkánskym zmätkom. Poneváč nebo nad Balkánom zase sa hodne zamračilo, výbor SI. Obščestva v Petrohrade uverejňuje vážne slovo o situácii na blízkom východe: „Dfa hodnoverných zpráv kresťanské štáty Balkánskeho polostrova: Bulharsko, Srbsko, čierna Hora a Grécko stoja na prahu veľkého nebezpečenstva nielen samej vojny s Tureckom, ale, čo je horšie, na prahu europejskych komplikácií vzhľadom na zahraničie. Nevyplnenie Tureckom v kresťanských oblastiach reforiem, ktoré vykonat malo dľa §-u 23. berlínskeho traktáta, zapríčinilo anarchiu v týchto oblastiach, trvajúcu už 32 roky, ktorá raz tíchne, raz sa rozplameňuje. Krv tečie, dym požiarov nerozptyľuje sa. S Tureckom nespokojní Albánci silou zbrane zadovážili si aké-také lehoty, ale kultúrnejšie, tichšie obyvateľstvo Macedónie, Starého Srbska a Adriancpolského vilajeta nielen ničoho dobyť sa nemôže, ale býva systematicky vykoreňované. Príklad Albáncov je chytľavý. Vlády kresťanských štátov na Balkánskom polostrove vysiliiy sa na jednej strane dobjf sa od Turecka polepšenia všeobecného položenia diel a na druhej strane udržať svoje národy od nejakých rezkých vystúpení. V posledné časy vlnenie národov prijalo už rozmery také, že už-už malý ustúpiť elementárnej sile národného rozčúlenia. Úsilie Ruska bolo namerené, nedopustiť všeobecného požiaru. No prítomné položenie na Balkánoch je napnuté a nepevné; malej iskierky je potrebno, aby stal sa výbuch, preto je teraz na čase pribehnúť k energickým prostriedkom a prinútiť Turecko zaviesť reformy, naložené mu § oni 23. berlínskeho traktáta. Tureckí štátuici chcú svetu nahovoriť, že otázka o reformách je vnútornou otázkou a oni nedovolia, aby na ňu vlívali zvonku. Taký náhľad nemožno prijať; otázka o reformách stojí na stranách berlínskeho traktáta, podpísaného všetkými dŕžavami, zúčastnenými na berlínskom kongresse, následkom toho otázka reforiem má charakter povinnosti nielen vnútornej, ale medzinárodnej, na riešenie ktorej majú právo i povinnosť bdieť všetky dŕžavy, ktoré podpísaiy berlínsky traktát. Na ruských kostiach i ruskej krvi povstalo z ničoho bulharské cárstvo. Takým činom nielen zachránená je celost Srbska i Čiernej Hory, ale štáty ich bú posilnené a rozšírené. Budúcnosť týchto štátov nemôže byť ľahostajná. Netreba rozduchovať bojovnú náladu balkánskych štátov, netreba pomýšľať na rozšírenie ich territorií, naopak, my chceme utíšiť bojovnú náladu, ale to sa nedá len slovmi: seďte ticho; treba silno naliehať, aby i druhá strana prešla z oblasti sľubov k skutočnosti, k reformám vidným a pozitívnym. Veľmoci trojnásobného súhlasu majú povinnosť naliehať na vykonanie reforiem a pomáhať v biede; veď veľmoci súhlasu tiež podpísily berlíusky traktát. Výbor SI. Obščestva stará sa iba o záchranu balkánskych národov od zahynutia, o zabezpečenie ich viery, samobytnosti a nedotknuteľnosti ich jestvovania, preto s hlbokým presvedčením vyslovuje, že prostriedky, ponúkané grófom Berchtoldom, k ničomu neprivedú, že nevyhnutné je od Turecka požadovat vyplniť povinnosť vovedením reforiem v Starom Srbsku, Adrianopolskom vilajeté i v Macedónii, a nevyhnutne potrebné je, aby počas uvádzania zmienených reforiem ani jedna z europejských dŕžav, podpísavších berlínsky traktát, nezaujala svojimi vojskami tureckých provincií, o ktorých ide reč, hoci by pod zámyslom pomáhať uskutočniť reformy a upokojiť obyvateľstvo. Hlas, volajúci k pokoju, balkánske kresťanské národy ochotne počuly, tedy v rovnej miere má byt počutý i Tureckom. V protivnom páde musia prísť do pohybu elementárne Bily, ktoré už nebude možno miernym a sinierlivým hlasom držať Da uzde, a požiar, rozplamenený na Balkánoch, môže sa rozšíriť, a stať -a. hrozným pre mier celej Európy. Politický prehľad. — 30. septembra. Položenie na Balkáne po tieto dm ako by aa bolo o niečo napravilo. V Carihrade vraj velmi bolo cítiť, že napnuto8ť popustila. Strachu Turci iste majú doať, ale zato neurobia vážneho kroku, aby sa položenie napravilo. Stančov, bulharský poslanec v Paríži, dobre hovoril dopisovateľovi novín, že dŕžavy neprestajne len statusquo spomínajú, ale niet nijakého činiteľa, ktorý by hľadel napraviť niečo. Ci vraj azda i vraždy, zbojstvá, lúpežea vôbec anarch'amajú sa na Balkáne konzervovať? Bulharsko chce mat pokoj, ale sa nemôže povedať, že pokoj na Balkáne sa zachráni, lebo pokoja tam niet. Mimoriadna skupština. V Belehrade zase bolo počut, že svolaju mimoriadnu sessiu skupštmy. Porady v Balmorale. Londýuske noviny píšu, že Anglia a Rusko dorozumely sa vo viac vážnych otázkach zahraničnej politiky. Ich konaniu ďakuje sa i to, že pokoj na Balkane trvá.