Národnie Noviny, január-marec 1914 (XLV/3-38)
1914-01-08 / nr. 3
Wmí Vychodí» tri razy do týždňa: v utorok, Štvrtok a sobotu. Predplatná cena pre Rakósko-Chorsk# na celý tok 16 k., na pol roka 8 k., na Štvrť roka a k., na mesiac 1 k. 50 h. ho cudzozemska: do Nemecka 16 mariek, Ruska 9 rubľov, Ameriky 4 doll. 75 c., ostatné cudzozemsko 24 franky. Ročník XL V. Predplatná cena na sobotňajšie čislo ist pre Rakúsko-Dhorsko roéne 4 kor., pre Nemecko 4 marky, Rusko ž rub., Ameriku 1 d. 26 c. ostatné cudzozemsko 6 ft. Jednotlivé čísla predávajú t* I po 10 h., poštou 12 h. Číslo 3. g I Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine. Štvrtok, 8. januára 1914. Vyzvanie. „Národnie Noviny“ budú vychádzať i roka 1914 ako posial, tri razy týždenne, Ba predplatnú cenu: pre naša monarchiu 16 korán ročne, 8 korún polročne, 4 korány štvrťročne; pre Nemecko 16 mariek, pre Rusko 9 rublov, pre Ameriku 4 doll. 75 oentov. Pre ostatné cudzozemsko 24 franky ročne. Okrem toho možno sobotňajšie čísla (IV. hárka) odoberať i osobitne za lacné predplatné, t. j. v našej monarchii ročne 52 čísel za 4 koruny, polročne == 26 čísel za 2 koruny, a štvrťročne — 13 čísel za 1 korunu. Taktiež do Nemecka za 4 marky, do Ruska 2 ruble, do Ameriky 1 doll. 25 oentov, do ostatného cudzozemska 6 frankov ročne. Predplatné pre Amerika prijíma firma Papánek, Kováč & Go., Chicago, 111., 1735 Halstead St. 1 tohoto roka poskytujeme predplatiteľom Národných Novín obľúbené novoročné prämie, t. j. istý počet znamenitých slovenských kníh za cenu značne sníženú. Na 1914 ty rck určili sme za prämie Národných Novín dve kollekoie: Kollekoia A) obsahuje 5 sväzkov Sobraných Spisov Martina Kukučina, s v. I—V, broširovaaé za sníte ad cena 7 korún (viazané 13 korún). Alebo kollekoia B), obsahujúca: 1 sväzok Sobraných spisov básnických Hviezdoslava (Sväzok I.), 1 sväzok Spevov Jána Bottu, 1 sväzok Básní Jána Hollého. Všetky 3 gväzky broäirované za snížend cena 6 korún, viazané za 10 kor. 50 hal. Kto by si žiadal niektorá kollekcin, nech pri doposlaní predplatku na Národnie Noviny dopošle i udaný príplatok a určite označí, ktorá kollekcin si žiada. Možno si objednať i obe kollekcie razom. Knihy odošleme franko vane. I na rok 1914 možné nám je poskytnúť niekoľkým nemajetnejším predplatiteľom časopis za pol oeny, ale treba sa o to prihlásiť do 10. januára 1914. Predplatky najvýhodnejšie je poslať splatným lístkom poštovej sporiteľne, ktorý bol pripojený k čísla od 13 decembra, £"~bV Turčianskom Sv. Martine, v mesiaci januári roka 1914. Redakcia a vydavateľstvo „Národných Novín“. Ci je možné zostať Uhorska pri terajšom stave? I*. ".Už v delegácii hučaly hlasy, že ministerpredseda Tisza zrádza Maďarov k vôli Horvatsku a nemaďarským národnostiam. Boly to hlasy maďarskej op pozície, ktorej najznačnejšej časti (Justhovej strane) ešte nedávno zas Tisza . vykrikoval, že je hotová zradiť maďarské záujmy, lebo by sa chcela spojiť s Nemaďarmi. Teraz delegácie už nesasedajú, ale o „nebezpečenstve“ maďarstva tým tuhšie hučia peštianske maďarské noviny. Keď v Záhrebe na železnici snímali nápis „Zágráb“, najintímnejší orgán maďarskej snemovej oppozície, „Magyarország“, písal o slziacich maďarských železničiaroch a o pohanení „maďarskej zeme“. Každá maďarská tabula, sosňatá na železničnej stanici v Horvatskn, znamená vraj pre Maďarov ztratenú bitku. „Magyarország* pospomínal i maďarských mučeníkov z Arada roku 1849 a e mfaticky volal, že každá taká tabula bude dôkazom maďarskej kalvárie. Povedalo by sa, že to z oppozície, z hnevu proti Tiszovi. Ale povedať to bol by veliký omyl! Veď Maďari tak smýšľajá všetci, bez rozdielu. Včera, predvčerom boly chýry, že s Rumunmi sa ministerpredseda už pokonal, a čítajte, čo píšu i také orgány maďarského novinárstva, ktoré v svojich dvodaýoh článkoch vykladajú potrebu demokratizácie krajiny. S Rumunmi Tisza vraj vďačne uzavre pokoj, len proti maďarskému ľudu je hotový spojiť sa s každým na svete! My — ako dôsledne osvedčujeme — neveríme v pokoj, ktorý by v Uhorsku mal stvoriť gróf Štefan Tisza. Ale Čo si myslí verejná mienka maďarská, či je možný terajší stav našej krajiny? Ci je možné udržať to, čo sa tu založilo roka 1867? Maďarská verejná mienka, jestli nechce klamať sama seba, musí uznať, že dualizmus udržať niet možnosti. Keď toho, čo sa ním založilo v Rakúsku, to jest nemeckého panovania, tam až dosť dávno niet, kto si trúfa ndržat v Uhorsku maďarské panovanie? Aký by to bol monarch, aký štátnik, ktorý by sa namáhal zostať v Uhorsku pri stave roku 1867 založenom? Už skoro päťdesiat rokov trvá stav, ktorým v Uhorska nemaďarské národy boly vydané do úplnej moci Maďarom. Smysel akta toho bol pomaďarčenie krajiny, stvorenie jednotného maďarského národa. Tomuto cieľu boly postavené v slnžbu všetky inštitúcie krajinské — nemilosrdne. Veď sme nezabudli, že Jeho Veličenstvo kráľ pri vojenských manévroch na pr. v okolí Malaciek v osemdesiatych rokoch spytoval sa slovenského farára, či mládež až hovorí po maďarsky. Hovoríme, až skoro päťdesiat rokov tomu, čo sme v úplnej moci Maďarom, a, sláva Bobu! zostali sme takí Slováci, akí sme boli. Naše päťdesiatročné národné súženie vypísať nedostačovala by ani kniha: ale čo z toho mala maďarská vec? Možno, Slováci neztratili sme v prospech Maďarov po pravde ani jedinej dediny, a o Rumunoch práve rozličné maďarské spolky a noviny čo deň vykrikujú, že zaberajú celé maďarské kraje. Či teda netreba až súrne hľadať východ z tohto nepožehnaného, škodného položenia? Aký prospech má maďarská vec z toho, že v Šútove, najbiednejšej, medzi horami skrytej dedine Turčianskej stolice, v štátnej škole maďarský učiteľ po maďarsky učí (a nenaučí ničomu)? Aký prospech má z toho, že súdy Slovákovi po maďarsky vydávajú i poslednú citáciu, že v administrácii od župana až po notárovho pisára slovenskú reč každý potlačuje? Slováci majú z toho celé nešťastie, duchovné i materiálne veľké škody — vec maďarského národa nijakého prospechu. A v tej miere, v akej pôjde rozvoj slovenského národného povedomia, toto nešťastie bude pre nás čo deň citeľnejšie a neznesiteľnejšie. Nebolo by teda lepšie predísť veciam, horším než sú doterajšie? čo Tisza robí v tejto veci, to je nie spontánná, nie z vlastnej vôle jeho vychádzajúce — Tisza je taký maďarský fanatik, ako sú jeho snemoví protivníci. Ta ministrapredsedu tlačia okolnosti, vyššie moci. Naučenie z balkánskych udalostí je veľmi jasné. Ako rok 1867, taký osadný pre nás, bol možný pre Maďarov len na základe zahraničných pomerov, tak teraz i v drahej polovici monarchie i za hranicou všetky okolnosti a po svete nové názory i nové boje budú čo deň neodolateľnej šie nám pomáhať. Maďarskému výboja nenavrátiteľne prešiel Čas. Vec naša je dnes už tak bezpečne postavená, že prípadne mohli by sme povedať: My môžeme i čakať. Politický prehlad. — 7. jan Vymenovanie Envera beja za vojenského ministra v Turecku rozlične sa vykladá. Enver bej iste vyznačil sa v Tripolisi, kde i na svoju pä3t (lebo Turecko, ked nemalo náležitého vojenského loďstva, bolo pozbavené možnosti viest tam, za, morom, v Afrike, vojnu) a temer len s bosými Arabmi vedel zamestnať číselne veľkú vojenskú silu taliansku, ba keby nebola vypukla vojna na Balkáne, pravdepodobne bol by ja už skoro i vyhnal s pevniny na more. Aie — to boli Taliani. Kto sa chce biť, Talianov každý premôže. Čo im abyssínsky Menelik vykonal roku 1896 pri Adui, je nezapomenutelné... Vo vojne proti Bulharom, na ostrove Gallipoli, Enver bej bol už len smiešny, a nevyznačil sa veru ani pri Cataldži. Potom zaujal nebránený Adrianopol — vierolomne, ked by Turecko proti Bulharsku už nebolo smelo bojovat, lebo mier medzi nimi už bol uzavrený. Nuž je otázka, či Euver bej má spôsobnost i vojenským ministrom byť. Tak sa zdá, vymenovaniu jeho nie sú veľmi radi ani v Berlíne. Tri ministerské krízy na Balkáne. Cár Ferdinand a kráľ Peter lahko riešili ministerskú krízu. Obidvaja poverili starých miuisterpredsedov utvorením nového kabinetu, ačpráve to v obidvoch krajinách bude s veľkými ťažkosťami spojené. V Bulharsku je nebezpečie vnútorných neriadov väčšie, ako v Srbsku. Radoslavov nevedel si získať ani jednej oppozičnej frakcie, preto je v sobraní i v menšine, kde patrne hneď pri prvej príležitosti zhlašujú kabinet Bulharskí socialisti mienia, že Radoslavov rozpustí sobranie a bude sa snažiť, aby dosiahol pri nových voľbách väčšinu. Radoslavov údajne chcel by utvoriť koaličný kabinet, v ktorom páde by okrem vládnej strany mohol počítať len na agrárnikov. Socialisti by neprijali v novom kabinete portefeuille, ačpráve pomaly začína víťaziť pokonávacia strana revizionistov. (Král Peter odmrštil žiadosť oppozície, ktorá žiadala vypísanie nových volieb. Oppozícia sa predbežne zdržuje zasadnutí skupštiny, ale je isté, že toto