Národnie Noviny, apríl-jún 1914 (XLV/39-75)
1914-04-02 / nr. 39
Vychodia tri razy 4« týždňu: t utorok, štvrtok a sobotu, ibodplataá Mat pre Kaknako-Uhorabo moelf rak 16 k., na pol roka 8 k., H Iturf raka t k., u mesiac 1 k. 50 k. le todxotenik»: r Nemecka 16 mačiek. Buka rabtov, Ameriky i áoii. 76 c., cadaosemeke M franky. Predplatná cena M sabet&ajšie čísla J*i pre Kakúsko-Dhoreko roéne 4 bar, pre Nemecko 4 eut|, Basko t rak., Amerika 1 A M e. ostatné cadaoaemsko d B. I Jednotlivé Bek predév^d m po 10 k, poštou 1« k Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martino. Štvrtok, 2. apríla 1914. Číslo 39. Ročník XLY. _ Vyzvanie predplatiť! Úctivé prosíme všetkých našich ct. čitateľov, ktorým vyšiel pred piatok na prvý štvrťrok, aby nám čím skôr doposlall svoj predplatok na druhý štvrťrok, aby sme im mohli I naďalej riadne posielať náš časopis. Tiež prosíme našich dosavádnych odberateľov, aby všade rozširovali náš časopis a menovite odporúčali širším vrstvám sobotné číslo. Predplatok na štvrťrok sobotného čísla činí len I korunu. Redakcia a administrácia „Národných Novín“. j•» Politický prehľad. — 1. apríla. Ägejtké ostrovy. Grécke a turecké vlády rokujú strany upravenia záležitosti Ägejských ostrovov. Turecko navrhuje Grécku, aby dalo ostrovom Chios a Mytilene istú autonómiu. Ostrovy boly by pod dozojrom kresťanského gubernátora, ktorým by bol niektorý grécky princ, ale pro forma by si Turecko za držalo suverenitu. Matúš Dula. Oôi Slovákov, zaujímajúcich sa za verejné veci svojho národa, obrátené sú k Matúšovi Doloví. Slovenské národné veci viesť, keď raz niet Pavla Mudroňa, Dulovi sa dostáva bez rozmýšľania slovenskej spoločnosti, bez hádania a volenia — prirodzene. „Matúš Dula — zaznačil o ňom Pavel Mndroň v svojom životopise — je každému vernému Slovákovi dávno známy. Vo verejnosti všade v prvom rade činný za svoj slovenský národ. Vidíte ho pri stolici, vidíte ho v cirkvi, vidíte pri správe našich literárnych, spoločenských, hospodárskych a priemyselných podnikov, vidíte ho v Prahe pri otváraní českého národného divadla, pri jabilenme Palackého a — vidíte ho teraz v baňsko-bystrickom žalári..." Mndroň písal svoje náčrtky na konci roka 1900, i sám väznený v Banskej Bystrici. Od tých čias prešlo trinásť nelahkýoh, ťažkých rokov, a Matúš Dula bol zase pri všetkom, kde byt kázala slovenská povinnosť, kde len bola nádeja vykonať niečo za slovenská národnú vec. V Turci znajú ho už pamätníci šesťdesiatych rokov; už ako študent zasahoval do pohybov turčianskych. Dlho bola spomínaná krásna voľba Viliama Panlíny-Tótha v hornoturčianskom okrese roku 1872: bez Matúša Dula, vtedy mladého advokáta martinského, by ani Paulíny nebol vedel tak pohýbať okres, ako bol pohýbaný. Nasledovaly účinky aktu, uzavretého roku 1867: k moci prišli Maďari potlačovali a dusili všetko, čo bolo slovenské, B gymnáziami padla i Matica Slovenská. V najťažších okolnostiach v Martine pomíňal sa i Viliam Paulíny-Tóth. Ale bodrá spoločnosi martinská nedala padnúť zástave. S Mudroňorr na čele viedla organizáciu, staväla hradby, Roku 1879 pri vyslaueckej voľbe v Sučanocl už len predsedníckym násilím bolo možne prekaziť vyvolenie Pavla Mudroňa — Matúi Dala za štyriadvadsat hodín toľko Blovenskýcl voličov postavil na nohy a doviedol na voľbište Spolky naše, národné, kultárné, sa roz runožily. Z malých prostriedkov stvorený náš Kníhkupecko-nakladateľský spolok pri správe 1 Dulovej začal zaopatrovať slovenské rodiny ' spismi, aké vydať prvej nebolo odvahy. Keď 1 po katastrofálnych sedemdesiatych rokoch mí- ] ňaly sa roky 1880-te, v Turčianskom Sv. 1 Martine už stál Národný Dom a v ňom všeličo nahradilo sa z toho, o čo slovenský národ1 mal byť pripravený konfiškovaním Slovenskej Matice. Dnešné naše Mazenm bolo umožnené1 postavením Domu. Borba o slovenské školy, vedená v ev. cirkvi už v päťdesiatych rokoch, potrebo- ’ vitia ľudí a síl i za ča su ničenia slo venských gymnázií. Matúš Dula vyznačoval sa i ta, nž vtedy. Obrániť svoje školy Slováci nemali; moci, ale konventy stály *a akoby parlamentom, kde zmužile viedla sa obrana slovenskej reči a s rečou spojených práv slovenských. 5 Matúš Dala tu stával medzi prvými našimi. Neraz prišlo mu bit sa samému, a zmužile, čestne obstál i v takých okolnostiach. Vzácni sú nám už ľudia, hotoví brániť svoja postať, svoje okolie, postaviť sa proti nepriateľovi k ich domom prichodiacemu: Dala sám ide za protivníkom, on sám hľadá bojište; Dula je vojak, vodca offenzívny. Preto sme ho ví-j dali v toľkých dielach, preto sa on toľko pálil i za slovenskú vec, ako z nás terajších) nikto iný. A preto prirodzene prišlo, že teraz oči nás i všetkých obracajú sa k nemu. Slovenská roľa í ani nie je taká tvrdá; príčinlivý gazda na nej môže vykonať mnoho. Už v 18. století Anton Bernolák, hoci bol ešte mladý človek a v odvislom postavení, v dvoch tretinách? slovenských krajov organizoval veľký sloveuský spolok, a Ľudovít Štúr tiež už rokn 1842 vystrojil slovenskú deputáciu do Viedne a zaopatril na jej prosbopis množstvo podpisov zo všetkých slovenských krajov. 1 Matúš Dula vie organizovať. V kritických chvíľach nikda nespustí rúk do lona; v dnši nosí iskra, netuchnúcu, pobádajúcu, ktorá nedá zameškať i vážnej minúty. Má i ambíciu, potrebnú pri! konaní nekaždodenných vecí. Má silný slo-1 venský cit, ktorým rozpálený musí strhnúť za sebou i tých, ktorí by azda osobnú nechať pre- i chovávali. V rodinnom jeho živote, dlho plnom šťastia, prišly i skúšky; jednako nepodlomený; a bodro môže sa venovať vedeniu slovenských! verejných vecí. Slovenskí národovci, povolaní j verejne účinkovať, bývali hatení tým, že museli sa starať o svoj zajtrajší deň, o seba alebo! 0 svoju rodinu: ako otec svojej rodiny Matúš! Dula už vykonal svoje povinnosti; je materiálne zabezpečený, na všetky strany samo-; statný. Zdravia požehnáva mu Boh i v pokročilom veku. My želáme mu pri vysokých j jeho slovenských snahách šťastia, úspechu. A žiadame si, aby bol nielen prívetivý, neodo-j lateľný, Slováka so Slovákom sbližujúci, ale 1 prísny, energičný; sily u nás hodne, treba ja len disoiplinovat. Pomery v Uhorska i v monarchii roz-víjajá sa tak, že politický život slovenský —■ už tak alebo inak — bude čo deň zaujímavejší. V borbe, s ktorou to bude súvisieť, činom otvorí sa široké pole. A kto vyplní svoju povinoosf v úlohe vysokej, tomu slovenský národ — ako sme už videli — vie byť vdačný. Srbsko a Albánia. Na srbských hraniciach, ale i v jednotlivých dedinách Nového Srbska Albánci i stále demonštrujú a napádajú Srbov. V Banji chytili a ranili srbského okresného prefekta, tak že miselo j i vojsko zakročiť Z tejto príležitosti píše belehradská 'úradná „Samouprava" „Srbsko má právo starat sa o to, aby nik nerušil pokoj a mier jeho krajov a obyvateľstva, preto bude prípadne nútené zakázať Albáncom, aby navštevovali srbské mestá. Srbsko sa už i teraz zrieka zodpovednosti za následky nepriateľského konania súsedov, ktorým nikdy nezapríčinilo nijakej krivdy.“ Cisár Vilhelm na cestách. Telegrafická kancellária v Aténach oznamuje, že cisár Vilhelm prišiel včera do Korfu, kde bo čakal grécky kráľovský manželský pár. Kráľ bol oblečený v nemeckej admirálskej uniforme. Cisára prijali s veľkými ováciami. Udalosti v Anglicku. Minister vojny Seely zadá koval pre tajné oznámenie, ktoré poslal oíficierom, že si vláda nežiada, aby zbrannoit mocou zakročili proti ulsterským povstalcom. Jeho torbu prevzal ministerpredseda lord Asquith. Prvý lord admiraiity Churchill odhalil nový tajný rozknz, dia ktorého vláda upravila generála Pageta, aby prepustil všetkých officierov, ktorí by vypovedali poslušnosť. Ale Paget sa tomuto nariadeniu sprotivil a oznámil, že i proti oíficierom i ulsterskýc'n regimentov treba slušne pokračovať. Zo ‘ všetkého vychodí, že ulsterskí povstalci majú na svojej strane významné a vlivné kruhy a osoby. V zasadnutí nižšej snemovne ostro napádali oppozíciu, že podpla tila a zvábila officierov. Ministerpredseda lord Asquith musí sa podrobiť novej voľbe a zatiaľ nesmie prÍBť ani na zasedanie sn«"’u Kultúrna politika vlády. Uvažuje 1. L. Lysecký. Udalosti ua krajinskom sneme a vo vládnych kruhoch v posledné časy dokazujú nám nasledovnú pravdivosť: Slovo a skutok sú nie len rozdielne, ale sebe úplne cudzie veci v politike uhorskej vlády. Paktovanie s Rumunmi, mnohé reči počas národnostnej debatty v sneme a nadovšetko falošné a neúprimné enunciacie ministrapredsedu grófa Štefana Tiszu nám jasne dokazujú, že v pokračovaní dnešnej vlády sú veliké medzery medzi slovom a skutkom, medzi sľubom a vyplnením. Maďarskí šovinisti — j vládni či z oppozície — bezočivé rozhlasujú nie len doma, ale platenými agentmi i za hraniciami (Vészi — Wei8z — „Jungungarn“ v Berlíne), že je Uhorsko i zemou zasľúbenia. Ale my, počnúc od roku 1868 ho až po dnes, a menovite dneB, konštatujeme, že je Uhorsko áno zemou zasľúbenia politických dobrodruhov, panamistov a defraudantov a nadovšetko zemou ministerských sľubov, ktoré nikdy nenajdú splnenia. Gróf Tisza dokázal, že v jeho národnostnej politike je slovo od skutku, Blub od splnenia práve tak ďaleko, ako Makov od Jeruzalema. Poznáme dobre Tiszu a pripomíname len to, že počas svojho prvého minister präzidentBtva roku 1905 ho penzionoval viacerých mi-