Národnie Noviny, október-december 1914 (XLV/115-153)
1914-10-01 / nr. 115
YytMh Msswjr «a tfMftai V utorok, štvrtok a sobotu, fttoplihí MM prv kakfeto-Okmkc mmtf sak M k., aa pol raka 8 k., *a tmi HÉa 4 k, aa masiac l k.sok. r So (iduiiMiski: Naaaeeks U mariek. Ruska ruUtv, Ameriky i doll. 76 e., Mtotoé cudsoceuksko SR franky. m labatltjü« šitia J*t 4 kor., pre BoMefe» 4 MtAfc Saak* t tak., Amerika liUt «•tatai aadaosamska # %. JráoomH ««k predávaj* m po tO k., potoč« 11 k. Redakcia, administrácia a axpedicá v Turčianskom Sv. Martino. Ročník XLY. Štvrtok, 1. oktobra 1914. Číslo 115. 55 Účinky vojny. 27. septembra t novinách „Világ” (č. 239) našli sme článok o účinkoch vojny, preložený z Dostojevského. článku bol pridaný úvod, v ktorom stálo: „Pôvodca Raskolnikova (čiže románu Priestupok a trest), povestný po celom Bvete, roku 1876 napísal hlbokou múdrosCou preniknutú študiu o vojne... Výklady jeho majú dnes o mnoho bezprostrednejší a reálnejší význam pre nás, nežli malý pre tých, pre ktorých pred tridsiatimi rokmi boly písané.“ V ruke s pôvodným textom Dostojevského, i my podávame z prekladu novín „ Világ”: Vojna je nie bič pre človečenstvo — naopak, najužitočnejšia vec. Len jeden druh vojny je nenávistný a naozaj záhubný: vojna domášna, vojna medzi svojimi. Umŕtvuje krajina, privádza ju k rozkladu, trváva príliš dlho a urobí z národa zverov na celé Btoletia. Ale politická, medzinárodná vojna prinášava len prospech, vo všetkých pomeroch, a preto je úplne nevyhnutná. A lož je, že ľudia idú zabíjat jeden druhého: nie to je vo vojne hlavná vec, naopak, idú obetovať svoj život, — to je hlavné 1 Niet vyššej idei, ako obetovat vlastný život v obrane svojich bratov a svojej otčiny. Bez veľkodušných ideí človečenstvo žit nemôže, a ja sa nazdávam, že človečenstvo práve preto ľúbi vojnu, aby mohlo mat účasť na veľkodušnej idei. To je potreba. Ved ktože je malomyselný v čas vojny ? Každý hned stane sa bodrým, ľudia neberú ducha a nepočuť 0 obyčajnej apatii alebo nude, nko v čas pokoja. A potom, ked sa vojna skončí, ako radi ju spomínajú, ešte i po porážke. A neverte, ked v čas vojny hovoria, krúťac hlavami: „Hla, nešťastie! čoho sme sa dožili I* To len forma. Ináče u každého je sviatok v duši... Hovorí sa, že či sa nenájdu veľkodušné idey bez vojny? V čas pokoja sa ony vraj ešte lepšie môžu rozviť. Naopak, celkom naopak I Veľkodušnosť hynie v periódy dlhého pokoja a miesto nej zjavpjú sa cynizmus, ľahostajnosť, nudnost a najviac ak zlostné posmešky, ale i to len pre prázdnu zábavu, nie pre vec. Pozitívne možno povedať, že dlhý pokoj robí ľudí divými. Za času dlhého pokoja spoločenská prevaha vždy prechodí na stranu toho, čo je nedobré a hrubé v človečenstve, hlavne k bohatstvu a kapitálu, česť, láska k človeku, sebaobetovanie ešte sú vo vážnosti hned po vojne, ale čím dlhšie trvá mier, všetky tieto prekrásne, veľkodušné veci blednú, zasychajú, mŕtvejú, a bohatstvo, zisk zachvacuje ľudí... Dlhý mier budí apatiu, nízkost mysli, rozvrat, otupuje city. Pôžitky sa nezjemňujú, ale hrubnú... Alebo vruj či sa veda, umenie môže rozvíjať v čas vojny? Nuž veda a umenie rozvíjajú sa práve v prvé časy po vojne. Vojna ich obnovuje, osviežuje, budí, utužuje mysle a dáva popud. A v dlhom pokoji 1 veda slabne. Iste, venovanie sa vede vyžaduje veľkodušnosti, sebazaprenia. A či mnohí z učených obstoja pred nákazou pokoja? Lživá česť, samoľúbosť, rozkošníctvo zachváta ich tiež... či mnoho OBt&ne ozajstných pracovníkov? Budú žiadostiví slávy, a zjaví Ba vo vede šarlatánstvo, honba za effektom a, čo je najhoršie, ntilitarizmus, preto, že budú žiadostiví i bohatstva. A v umení to Bamé: taká Bamá honba za effektom, za akouBi zjemnelostou. Prosté, jasné, veľkodušné a zdravé idey už nebudú v móde: ukáže sa potreba čohosi pikantnejšieho, príde umelosť Btrastí. Pomaly ztratí Ba cit pre mieru a harmóniu; zjaví qa spotvorenie citov a náruživostí, takzvaná zjemnelost citu, ale v podstate jeho zosurovenie... Všetky krajšie idey umenia sú dané vojnou, borbou. Poslúchajte tragédia, prizrite sa štátuám: máte Horácia Coroeillovho, Apollona belvederského. I kresťanstvo uznáva fakt vojny a predpovedá, že meč zostane do konca sveta. Iste, vo vyššom, mravnom srnyBle ono zavrhuje vojnu á žiada bratskej lásky. Ja sám prvý sa zaradujem, keď prekujú meče na pluhy. Ale otázka, kedy sa to môže stať. A je dobre teraz prerábäť meče na pluhy? Vojna sjednocuje národy, prinucujúc ich vzájomne vážiť si jeden druhého. Vojna osviežuje Iudí. Láska k človeku najinak rozvíja sa na bojišti. Až čudná vec, že vojna menej rozhorčuje Iudí, než pokoj. Nejaká politická urážka v čas pokoja, nejaká drzá smluva, politický tlak, vysokomyselný dotaz o mnoho väčšmi rozhorčia, nežli otvorený boj. Ci sme my nenávideli Francúzov a Angličanov za času krymskej vojny? Naopak, ako by sme sa t>oli sblížiii s nimi... Naši vojaci a officieri vychodili za predné stráže v čas primeria a bezmála sa objímali s nepriatelmi, pili spolu... ale zato bili sa velkolepe. Rozvíjal sa rytiersky duch... Hovoria, že vo vojne najviac trpí lud. Ale zato vyhrá o mnoho viac, než tratí... Vojna dvíha ducha ludu a budí v úom povedomie jeho hodnosti. Vojna, [ boj vyrovnáva Iudí, sbližuje biednebo s najmocnejším v najvyššom prejavení ľudskej hodnosti, — v obetu If vaní života za spoločnú vec, 2u všetkých, za otčinu. Myslíte si azda, že massa, i najtemnejšia massa ludu, nepotrebuje činného prejavenia velkodušných citov? A v pokoji massa čím môže dokázať svoje velkodušie1 a ľudskú hodnosť?... Preliata krv je vážna vec... j Vojna je príležitosť pre massy ludu môct vážiť sebaj a preto lud i ľúbi vojnu: skladá o nej piesne, a potom dlho počúva legendy a povesti o nej... Berlín, 27. sept. Námornícky minister Churshill povedal v reči v Liverpoole, že Angličania nemôžu napadnúť nemeckú flottu, keď trčí po prístavoch. Ale ide už moment:, kde ju tam napadnú. Nemecký ietún letel nad Antwerpen, ale bol silno obstreľovaný, tak že musel do výšky a ničoho nevypátral. Eotterdam, 27. sept. Zeppelinova vzducholoď hodila bombu na belgický parník „ Leopold II.1*, alejjjmn neublížila. Nemeck? aeroplán hodil bombu na Boulogne Bur Mer, bomba sa roztrhla na lodenici, ale neurobila nijakej škody. Irčania v Amerike sympatizujú s Nemeckom a Rakúsko-Uhorskom, menujúc obe dŕžavy spojencami a dobrodincami Írska. Petrohrad, 27. septembra. Grécko-katolícky mitropolit Ivovský gróf Szeptycki je internovaný v Nižnom Novgorode. Bukarešt, 27. sept. V Albánii dia .Univeraul* panuje velká bieda. V krajine bú tri strany. Jedna chce Burhan Eddina, druhá zase iného Albánca vykričať za mpreta, tretia drží s princom Vilbelmom, ktorého návrat jedine môže koniec urobiť strašnej anarchii. Tisíce Albáncov vyvandrovalo do Itálie. Položenie v Albánii je strašné a najvýš kritické. Viedeú, 27. sept. Dnes odišla druhá kompánia polskej legie z Viedne do Krakova. Odobieral Ba od nich predseda polského komitétu, člen panskej snemovne Zgorski. želajúc im vítazit po bokú rakúskouhorskej armády. Medzi legionármi je i mnoho Nemcov, ktorých tiež pozdravil po nemecky. Spievali hymnu „Gotterhalte“, dostali od dám občerstvenia (barónka Beck) a vtiahli do vlaku na severnom nádraží. V Krakove ich budú Biávnostne vítať. ivetová vojna. Berlín, 27. Bept. Vojenský kritik „Berliner Lokal anzeigera” opisuje stav na západnom bojišti: „Posial sme vedeli, že naše pravé krýdlo — a jasným polepšením nášho položenia — od Noyonn bolo preložené viac na sever. Niekoľko dní predtým počali sme, že iBtý oddiel 80 kilometrov severo-západne od Noyona roztrieskal moBt. Vedenie bolo upovedomené, že Francúzi znovu chcú zaskočiť naše pravé krýdlo. Tento šachový ťah prinútil naše pravé krýdlo \ prejsť do línie uepriateľa. Tedy prekvapenia nebolo, krok aa nepodaril. Dľa anglických prameňov pravé krýdlo dostalo posily, medzitým čo Francúzi boli už ustatí. V centrumé najprv čakali, ako Ba vyvinú veci na oboch krýdlach. Potom centrum išlo napred, v povedomí, že obrovskú bitku musíme vyhrať. Kanóny uzavierajúcich fortov mlčia, znak, že sú k mlčania prinútené. Francúzi pokúsili Ba rezervami zahatit náš prechod cez Maas medzi Verdunom a Toulou. Ale to sa im zaiste nepodarí. Dňa 27. septembra bol taký obraz: Francúzske ľavé krýdlo nemá výhľadu obísť naše pravé krýdlo, naprotiv, nám 8a podarilo obísť francúzske pravé krýdlo. Položenie je tedy pre nás úspešnejšie, než bolo po celý minulý týždeň. Nemecký cisár po gen. Waldovi posla) cisárovnej list b dobrými zprávami a starostovi Berlína pozdravy b bojišta. Dobré zprávy znejú o dobrom položení nemeckého vojska na pravom krýdle a v centrumé. Nemci považujú pád forta „Fort du Camp des Romains* za veľkú výhru pre nemeckú armádu. Úradne z ministerpräzidiálneho tlačového oddelenia. Pešťbudín, 28. sept. v noci o 12. hodine. Peštbndín, 28. sept. „Budapesti Tudósító” oznamuje: V severno-výehodných priesmykoch tatranských i dnes boly bitky s ruskými vojskami, ktoré ta prišié naše posily až po bránica odtisly, tak že Rnsom nikde nepodarilo sa vniknúť blbej do krajiny. Najbližšia budúcnosť ukáže, že je reč len o ruskej demonštrácii, ktorú naše pohraničné sily ľahko nazad odtisnú, alebo o systematickom nápade väčšich ruských síl, v ktorom páde naša opevnená armáda musí s nimi podniknúť boj. Ani v poslednom páde niet príčiny obávať sa, lebo pre prípadný ruský nápad máme potrebné vojsko ua pohotové. „Budapester Korresp.” prináša z kompetentného prameňa: Telefonické spojenie s obcou Ökörmező (Volovo) v MarmarošBkej stolici je pretrhnuté, možno konštatovať v kruhoch obecenstva isté znepokojenie. Dla informácie dnes prišlej ta išly znovu vojská, čím Ba položenie cele zmenilo a k obavám niet príčiny. Naše zprávy o Ungváru, síce úradne nepotvrdené, ale z hodnoverného prameňa čerpané, hovoria, že okolo Malomretu(?) včera predpoludním boly boje. Rusov zatiBli až po Užok. V doline Turja-Remete(?) naše v stolici UngvárBkej stojace sily hladaly a bezpochyby našly spojenie s vojskami z Munkáča poslanými. Dľa chýrou prišly väčšie vojská zo Sinny. Železnica chodí po stanicu Kostinnú. „Berliner Lokalanzeiger” píše o armáde gen. Hindenburga: Po krátkom, vojsku prepotrebnom oddychu, pôjde jeho armáda ďalej do rnskej zemi. Línia e po ktorej pôjde, je asi: Lomša — Bialystok — Grodno — Oraný — Olita — Kovno — Poniever — äavli —