Národnie Noviny, október-december 1918 (XLIX/115-160)
1918-10-01 / nr. 115
Vychodia tri razy do týždňa: r utorok, štvrtok a sobom. Predplatná ees* pre lakwko-Ctsorsfeo aa celý rok 80 k., na pol roka 15 k., sta Itŕrť roka 7 k. 50 h., na mesiac 3 k. Jednotlivá éísla po 16 h. Bo eiidíOífiBfka: aa celý rok 40 k. Ročník XLIX. Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine. Utorok, 1. oktobra 1918. Logika, prijff kráľovstvo tvoje! äj Je v tom istá pikantéria, že práve grófa Tiszu'. poverili pokúsiť sa usporiadal juhoslovanskú otázka, j, Pamätáme sa, že v júli, roku 1914-ho, ked sa;, písalo ultimátum na srbskú vládu, gróf Tisza bal! predsedom ministerstva. I to vieme, že na osnova j^ podmienok ultimáta mal rozhodujúci vplyv. Ulti-š matom týmto mal sa raz na vždy urobil koniec', juhoslovanským ašpiráciám. Dalo by sa povedal, že priamou príčinou celej svetovej vojny bola juhoslovanská otázka. Takto to písaly vtedy všetky; peštianske a viedenské noviny, ba i nemecké! úradné kruhy ivrdily, že motajstvá juhoslovanské, znebezpečujú pokoj a existenciu dunajskej sien-; archie, preto bolo potrebné stupil hydre na hlavu.; Dnes, po vyše štyriročnej hroznej vojne, gróf; Tisza vybral sa na cesty pokojnými prostriedkamij usporiadať — juhoslovanskú otázku. A zviáštné vo! veci je i to, že išiel z poverenia krála. Ako keby; mu boli povedali: »chod dokončil, čo si začali« j Missia grófa Tiszu je zahalená plachtou tajnosti. Na kontúry jej sú viditeľné. I sána Tisza, vyzradil čo-to v svojom prípitku u generála Sar-j kotiéa. Dával totiž Bosniakom dobré rady pre; dom a hospodárstvo: aby nežiadali odrazu všetko,; ale len poskromne, čo sa práve vydobyl dá, lebo,! hľa, vraj i Maďari musia sa všeličoho zriecť oproti; Viedni a len pomaly vymáhajú svoje práva. Z to-j hoto tóstu vysvitá dvoje: že gróf Tisza na svojej j informatívnej ceste akiste musel zkúsit, že i Hor-; vati i Šrbi i srbskí muzulmánt jednomyseľne žia-1 dajú radikálné uskutočnenie juhoslovanského plánu,f — a že tento plán sa znemožnil nedá, treba ho i teda aspoň hamoval, jeho uskutočnenie odkladal,' zadržiaval. Tato odkladajúca, na ráty dávajúca! politika sa výborne dosvedčila na priklad v otázke! uhorskej volebnej reformy. Aké plány má Tisza, aké Spitzmüller, aké! Burian, to je dnes bezvýznamná otázka. Dnes nie j jednotlivci robia históriu, aie celé národy, ba ani] nie národy, ale celý svet. Darmo si ty zamočiši nehy do Dunaja hoci po kolená, on potečie verne, ■ konsekventne dalej cestou, ktorú mu veľké zákony; prírody vykazujú. I história má svoje zákony, i; ona má logiku. (Len tu i tu sa zmätie na chvíľu j a robí nepredvídané kotrmelce, no po chvíli zas; nájde svoju rovnú, legickú cestu.) Vravím, nik^ nevie, čo zamýšľa Tisza a ostatní diplomati s juhoslovanskou otázkou, no čokoľvek by oni proti; logickému vývinu veci podnikli, to môže najviac’ ak trochu zahamovat postup veci, ale nie zne-; možnit. Povráva, sa, že jedni chcú z Bosny a- Hercegoviny utvoril corpus separatum, na spôsob! Rieky, a pripojil ju priamo k Uhorsku, iní ju zas chcú pripojil k Horvatsku, zas iní chcú jej dal autonómiu na spôsob Horvatska. A to všetko preto,’ aby Horvatsko-Slavonske príliš neznaocnelo a nedostalo chuti stal sa tretím samostatným štátom pod Habsburgskou dynastiou. Lebe to by bol — tak vravia sami maďarskí politici — koniec dualizmu a koniec supremacie i hegemónie maďarskejj v Uhorsku a nemeckej v Rakúsku, to by vraj bol; začiatok posiovanenia (»eiszlávosodás«) monarchie.! Preto vymýšľajú, ako premeniť vývin vecí, aby i j Juhoslovania boii sýti, i dualizmus aby zostal celý.! Ťažký problém 1 Ťažší ako kvadratúra kruha.; Ponad Horvatsko a Slavonsko chcief spojil; s Uhorskom Bosnu Hercegovinu proti vôli i Srbovi i Horvatov, ktorých príroda zemepisne i národopisné ú dávno spojila, bel by politicky nesmysel, ktorý 1 >y škodil nielen Juhoslovanom, ale i monarchii ( dynastii, bol by prameňom večného nepokoja, i :árodkem lažkej, osudnej choroby štátu, a tak.' eda škodil by i Maďarom samým. M Takéto skutky naša diplomacia už mnohá ps-; j íáehala, a to všetko len k vôli udržaniu nemeckej ;< i maďarskej supremacie. Keby bola naša diplo-i* uacia po balkánskej vojne nechala Srbom Dráč < Lsš a Čarnohercoäs Skadar a keby bola utvorila > nimi čo najpriateľskejší pomer, mohla získať i Srbev ; Čiernohorcov pre spojenie sa v jeden veľký juloslovanský štát pod žezlom Habsburgskej dynastie, /•d Srbom a Čiernohorcom bol ideál spojenia a z toho j vyplývajúce materiálné výhody o mnohá vážnejšou; vecou, ako to, akého mena a rodu kráľ bude pa-ji novai nad spojený®} veľkým juhoslovanským; štátom. Ale nemecké a maďarská diplomacia vyššie | cenila dualizmus, a preto miesto priateľstva našla nepriateľstvo i v Srbsku i na Čiernej Hore, miesto vybudovania silného trialistickéiso, aiebo federatívneho štátu pod silnou dynastiou vyplegala si svetovú vojnu. Svet právom môže byl zvedavý, j či sa naša diplomacia na toľkých zkúsenostiach naučila niečomu, a či si i dalej bude láma! hlavu, ' ako obrátiť tok Dunaja y opačný smer a ako riešil kvadratúra kruhu. »—“ -------------- I Svetová vojna, i Náveštie nášho generálneho štábu. Dňa j 28. septembra. Na talianskom fronte nijakých spomenutia hodných bojových akcií. Na albánskom bojišti naše vojsko odbilo ne-; priateľské útoky západne od Ochridského jazera j v obranných pozíciách, prevzaných od Bulharov. Náčelník generálneho štábu. Náveštie nemeckého generálneho štábu. Dňa 28. septembra. Západné hojište: Angličania napádajú v sasere na Cambrai a od neho na juh. Francúzi pokračujú v útokoch v Champggni, Amerikánl východne od Argonn. Čiastočné výpady a čiastočné útoky medzi Yprés a Scarpou, ako i medzi Ailettou a Aisnou sprevádzaiy veľké útočné operácie protivníka. Gruppy korunného princa Rupprechta a gen ; plukovníka Boehna: Nepriateľa, ktorý medzi Yprés! a Scarpou na niekoľkých miestach proti našim líniám vyrazil, sme odrazili. Na oboch stranách a medzi cestami, vedúcimi z Arras a Peronne do Cambrai, 16 anglických a kanadských divízií úts- j čilo po prudkom delostreleckom boji. S oboch strán Marquionu, medzi Moeuvres a Graincourtom, ako i medzi Ribécourtom a Villers—Guislain prvý nápor nepriateľa stroskotal sa pred našimi líniami.! Pri Juchy-en-Artois nepriateľ vyrazil na Bourlon,! pri Havrincourte na Flesquiéres. Podarilo sa mu j v priebehu boja rozšíril tieto miesta vlámania í a nás zatlačil severne od cesty Arras— Cambrai j až po líniu Oisy-le-Verger Haynecourt. Južne od j cesty večer po premenlivom boji a po úspešných, protiútokoch držali sme líniu bourlonský les—j Ribécourt. Pred našimi pozíciami medzi Ribé-j courtom a Villers-Guislain stroskotaly sa všetky, útoky nepriateľa. Medzi Epéhy a Bellicourtom od-, bili sme tuhé útoky anglických a amerikánskych Predplatná cena na aamŕ štvrtkové éísla je: pre Rakúsko - Uhorsko na eelý rok 8 k., na pol roka 4 k. Bo cudzozemska: na eelý rok 10 k. časopis posiela sa len skutoéns predplateným. Číslo 115. livízií. Po dokončení bojov nepriateľ bol všade idhcdený do svojich pozícií, pri Lcmpire za ne. Gruppy nemeckého korunného princa a Gallvitza: Medzi Ailettou a Aisnou odrazili sme čiasočné útoky nepriateľa východne od Vauxaillonu t západne od Jouy. V Champagni Francúzi, výhodne cd Argann Amerikám časom s novými livfziami pokračujú v svojich tuhých útokoch. Fran:úzi v svojich niekoľko ráz opakovaných útokoch aedzi Suippes a Aisnou mohli získal len málo >ôdy. Večer sme stáli v línii Aubérive-sur-Suippes — južne od Somme-Py—Gratreuil—Bouconville — les pri Camay v boji. Útoky Amerikánov východne od Argann zastaly ulne od línie Apremont — Cierges. Montfaucon imc vyprázdnili pre hroziace obkolesenie. Útoky, vyrazivšie cez Msntfaucon a východne od neho, stroskotaly sa pred našimi líniami. Francúzi a K.merikáni mali i včera ťažké ztraty. Prvý generálny ubytovateľ Ludendcrff. Viedeň, 28. septembra. Z vojenského tlačového stánu oznamujú: Dňa 26. septembra, jedného c veľkých bojových dní západného frontu, rakúskojherské vojsko poľného maršala Metzgera, stojace pri Verdune, slávne sa vyznačilo. Úplne odbilo nepriateľský vpád a okrem toho zasiahlo všetkými silami do bojov súsedného oddielu. Bulharsko. Posledné dni minulého týždňa bol veľký poplach. Bulharská armáda je premožená, anglické vojsko stálo už na bulharskej pôde a ssinisterpredseda Malinov začal vyjednával s dohodou s pokoj. Viedenská »Neu® fr. Presse« písala: »Bulharský ministerpredseda padol k nohám dohody. Prosí o prímerie a mier, o odpustenie a milosť. Našiel sa azda bulharský Venizeles, ktorý koná podľa rady ass-srického generálneho konzula v Sofii? Armáda medzi Vardarona a čerňou je premožená, ale nie je isté, či naozaj pre chyby veliteľstva a či pre mravný rozklad. Ministerpredseda Malinov nepýtal pomoci ani v® Viedni, ani v Berlíne«... »N. Wiener Tagblatt« v článku »Osudná hodina« heveri: »Rakúsko musí v budúcnosti ukázať, že je potrebou, a nie neprirodzeným útvarom... Prete záleží mnoho nielen na pevnej zahraničnej politike, ale i na riešení vnútorných otázok. Ešte nedávno žiadostiam národov a potrebám štátu bol by dostačil mierny liek, prenikavá oprava v demokratickom SBsysie, ale dnes vážnosť chvíle vyžaduje rozhodne odriecť sa systému, ktorý nedbal duše a vôle národov«... Z Berlína, tak sa zdá, chceli žiadal v Sofii, aby Malinov bel odstránený, no v Sofii niet takého činiteľa, ktorý by ta mohol vykonať. Keď na bojišti rozhodla sa vec, kráľ Ferdinand u! bel preč. Malinov, podľa všetkého, js pánom položenia. Vec je tým pováliivejíia, že jestli sa Bulharsko pokoná s dohodou, Turecko bude odrezané od bojujúceho Rakúsko-Uhorska a Nemecka. Spojenie streda-europejských mocností s východom, so svetom, by prestalo. Ináčej od soboty v Berlíne i vo Viedni hľadeli na vec už menej mračne. Do Bulharska idú nesÉecké i rakúsko-uhorské vojská. Ministerská rada. Ministerpredseda Wekerle v piatok bsl už vo Viedni. U kráľa mal audienciu, potom zasedala korunná rada. Ka kráľovi, na Wekerlovu radu, zvali patom viac uhorských politikov. Tisza už v sobotu bal vo Viedni. V sobotu, keď vrátil sa ministerpredseda do Budína, hneď zasadia ministerská rada. Tu Wekerle