Národnie Noviny, október-december 1918 (XLIX/115-160)
1918-10-31 / nr. 128
Vychodia tri rasty do týždňa: v utorok, štvrtok a sobotu, i wdplatná eeoa pre Baliúsko-Chorsko na celý rok 30 k.,na pol rokalôk., na štvrť roka 7 k. 50 h., na mesiac 3 k. Jednotlivé čísla po 16 h. ho cudzozemska; na celý rok 40 k. Ročník XLIX. Predplatná cena na samé štvrtkové čísla |e: pre Rakúsko - Uhorsko na celý rok b k., na pol roka 4 k. I)o cudzozemska: na celý rok 10 k. Časopis posiela sa len skutočne predplateným. Redakcia, administrácia a exedícia v Turčianskom Sv. Martine. Štvrtok, 31. oktobra 1918. Číslo 128. (44). A. 30. október 1918 historickým dňom slovenského národa. Výbor slovenskej národnej strany, s volaný na 30. oktoora, stal j»a veľkým Biiromadalením slovenským. Zpravu, ktorou predseda Matúš Dula otvoril poradu, et. čitateľ nájde o niečo nižšiu v úplnom znení, opomenutie präzideuta Wilaona vzbudilo oduševnený potlesK. cele bo snromaždenia. V deklarácii, prednesenej Sámuelom Žochom, blovaci uznávajú sa za člena čeuiko - slovenského n úroda <* ako národ, majúci pr avo samourcovania, na konlereucii mieru circú nyt zastúpení stojím, osobitným uelegáumi. Juecami Andreja Hlinku, Ferdinanda Juríyu a predstaví telo v slovenskej sociálnej liemuMaric, Mmanueia nehoisktho a Adóija Horvath, dokumentovala sa siovensáa jednomyscinost. Amerika neuzná Ändrássyho kompetentnosti. O nóte Auitdiassynu, v Ktorej íiakúsko- Uborsko prístavu na všetny výmienky prázidema Wiisona, z JfariZu už telegrafovali, že Amerika neuzná Andi assy bo kompetentnosti (príslušnosti). Nový ministerpredseda. AaeeiniÄom novej vlády v L nórsku je gróf Ján Hadik. iiorvatsko už odtrhlo sa od Uhorsku. Zpráva predsedu Matúša Dulu výiioru slovenskej národnej strany. Kto tak, ako ja, neprežil všetky fázy, v ktorých sa nas národný život octnul od tých čias, Čo tok politiky naSsj monarchie nemecký víiv určovať započai, ťažko pocnopí, ako je možné, že náš národ i pn nescíseiných tažkycn operáciách, cez ktoré mu prejst pncnodiio, este i dnes v dost intaktnom položení sa nacnodi. Len zdravému organizmu a húževnatej povahe, ktorou Pán Boa národ náš obdaril, pripisujem, ze nezlomení prestáli sme všetky nástrahy, ktorým vystavený bol náš národný život od uvedenia dualizmu až po dnešnú svetovú vojnu a v jej. prvé tri roky. Veď v tomto poistoieti všetko, čo ľudský um mohol vyhútať, proti nám bolo podujaté, za tým zjavným účelom, aby sme v dobe dohľadné krátkej o svoju narodnost boli pripravení, ako Slováci na území po oslávených predkoch zdedenom našim susedom Maďarom zavadzal prestali. Pred takto piatimi rokmi veci tak daleko dospelý, že skromné shromaždenie našej národnej strany, ktoré do toho času každoročne bez zvláštnycn prekážok zadržiavané bývalo, bolo brachiálne rozohnané, jeho účastníci, ako pnestupníci, stíhaní a trestaní. Co hned po uvedení dualizmu započaté a do zahájenia terajšej vojny v záujme nášho národného nebytia konsekventne vykonávané bolo, to malo byt podľa zkúsenosti,našich, od roku 1914 do roku 1917 zažitých, touto vojnou zavŕšené. Ledva, že sa započala: boiy temer vo všetkých krajoch nášho Slovenska sostavené prošknpčné listiny o našich svojmu rodu vernýcR íudocti; boly pri aktívnej, alebo aspoň trpnej assistencii vrchností aranžované pohony proti našim úpíne bezúhonným, ba s verejnými vecmi sa ani nezapodievajúcim íuaom, čiastočne zošedivelým starcom, ba i dámam; boli naši synovia a bratia,len čo sa pod vojenské zástavy dostavili, verejne inzultovaní, opfuvávanf a v okovách uliciami prevádzaní, bez každej inej [príčiny, len preto, že známe bolo ich priznávanie sa ku nášmu národu. Potokamš tiekla naša krv na všetkých bojištiach; j my doma pozostalí, hoci naša núdza, naše strádanie každým dňom, týždňom a mesiacom rástlo, bez reptania prispievali sme na všetky potreby vojny.A všetko to nemalo najmenšieho účinku u ľudí, ktorým vykonávanie dŕžavnej moci u nás , bolo sverené, naopak s úžasom museli sme spozorovať, ako náš krajinský snem za celé roky hlavu si láme, ako by najvhodnejšie, najistejšie dalo sa vykonať, že by sme z krajinského zákonodarstva na dlhé časy čím väčšmi mohli byť vy tvorení. Po všetkých týchto zkúsenostiach, celkom prirodzene, i v našich najoptimistickejšie naladených ! ľuďoch vznikla oprávnená obava, že z tejto vojny , nielen našich najlepších v nej svoju smrť našlých i synov pozbavení, ale bez všetkých výhľadov na ďalšie vzkriesenie — úplne ubití vyjdeme. I naši hrdinskí bojovníci až do lanského rokli ■boli pokúšaní tou istou obavou. Dôkaz o tom podáva náš mladistvý vzletný poet, ked si v svojej 'citnej, pred takto rokom vydumanej básni, predkladá otázku: »Či ten náš život zakončíme v stude — či vydobyjú naše pravice pre život voľný nové hranice, Či boj náš aspoň krásnou smrťou bude? — Nevyzpytateľným riadením Božím a, s povďač,nosíou uznávame, zásluhou borcov za našu slo- I bodu, za naše vymanenie z národného bezprávia, í naše postavenie sa od toho času v náš prospech í úplne zmenilo, stály sa naše, život náš nám strpčujúce obavy bezpodstatnými. Arbiter mundi — vehlasný präzident ameri■ckých Spojených Štátov, Wodroow Wiison, v svojom smýšľaní druh osláveného pôvodcu našej piesne, j ktorý zasluhuje najväčšiu slávu, zaujai sa za všetky ! utlačené národy, i za náš slovenský. Za podmienku skrze rakúsko-uhorskú vládu žiadaného ! prímeria a mieru, bez ktorej ani jedno, ani druhé je nemožné, postavil: že sa ona s nami, s našou \ národnou radou, poťažne s našou všetkými moc í nosíami dohody uznanou vládou má vopred usrozurr.ieť, ako svoj budú i osud, svoju štátnu príslušnosť sriadií — aby som výrazu vyššie citovaného poetu použil — aké »pre život voľný nové hranice« í si vymerať chceme. Vzhľadom na to, že smýšľanie ľudstva celého, rhenevite národov stredo-europejských, nedopúšťa , pochybnosti, že svetový mier buď jak buď, musí byť v ; najkratšom čase docielený, prevzatím veci nášho ná; roda do rúk svetového areopagu, nenadáie cetli ' sme sa v takom položení, že môžeme a budeme slobodne bez akéhokoľvek cudzieho vlivu o svojej [budúcnosti sami rozhodovať. Chce-li rakúskouhorská vláda dosiahnuť ňou žiadaného mieru — I musí sa diktátu arbitra mundi podrobiť. Že tomu jak, o tom presvedčení sú všetci mysliaci ľudia \ extra et intra muros. Len tomu pripisujem pokusy, ktoré u našej strany od Času posolství Wilsonových ’ k vôli sondirovaniu nášho stanoviska a nakloneniu j nás ku kooperácii v záujme udržania celistvosti i našej krajiny s viac strán podnikané boly. Zčiastky I preto, že bez nášho pričinenia zprávy o jednomdruhom týchto pokusov už i ku nám prenikly, zčiastky pre žiadané a prisľúbené zachovanie j diskrétnosti, prechodím cez ne k dennému poriadku. Moje pevné presvedčenie je, že nie je viac ; klamlivým, milým snom, ani pium desideriumom, j ale skutočnosťou, za ktorou túžili naši otcovia, dedovia a pradedovia a ktorú my, ich šťastnejšie S deti, v krátkom čase pozdravíme, — čo si náš [oslávený poet Sládkovič v svojej piesni o slobodnej .vlasti žiadal, ked spieval: Zabudni, mater, na bolesť pôrodu, narodíš syna í slcbcdyl duch večný súdi: a zlatú slobodu rodia si ‘spolné národyI Zabudni, sedľač, na svoje mozole, malé máš j síce, ale vlastné pole; mat na pôrodu zabudni stonanie, nebudež rodil rabské preklínanie 1 Buď za to vďaka predne Pánu Bohu, potom všetkým tým činiteľom, ktorí žertvovaním "beba, svojou húževnatosťou, vytrvalou prácou spôsobili tento šťastný obrat v našom zúfalom položení. Boií ma, že do pokáia radostného vám predloženého musím zamiešať mnoho trpkých, prebolestných kvapiek. Od nášho posledného zasadnutia kosa smrti v radoch našich neúprosne žala. Okrem tých, ktorých sme do toho času dozaista na bojištiach utratili a ktorých mená dosavád nemám zistené, Pán života a smrti povolal k sebe: Jozef Bonk, r. k. kňaz v Lipnici v Orave, Ján Subulý, ev. učiteľ v Sobotiští, Jozef Hodža, ev. kňaz v Radvani, Jozef Houdek, kupec v Ružomberku, Štefan Kadiečík, roľník v Podkylave, Fraňo Ječmen, vo Vínkovciach v Srieme, Jozef Kuzma, mešťan turč’ansko-sv.-martinský, Samuel Štarke, Zuzana Ivánkává, Pavel „Šípka (na bojšti), Paviína Zochová rod. Leustach, Štefan Nosko na Brezovej, Sámuel Slezák, na Brezovej, Štefan Kolárik, remenársky majster v Trenčíne, Štefan Michálek, präparandista v Modre, Pavel Mihal (na vojne), Pavel Ruttkay, mešťan bansko-bystrický, Ján Cvek, kožušnícky majster vo Vŕbovom, dr. Jozef Kubina, Ružena Fričová rod. Kramarová, Jozef Blaho, stolár, Miloslav Lajda, Albert MartíŠ, Fraňo Országh, Šimon Dolinay, pcdsprávca Banky v Starej Pazbvej, bývalý upraviteľ obce, Eiena Bargárová rod. Országhová, Ružena Houdková rod. Makovická, Miladka Kutlíková rod. Nekvasilová, Pavel Bednár, r. kat. farár do'novašardický, Ofga Mocková rod. Braxatorisová-Sládkovičova, dr. Vladimír Makovický, Samuel Gažo, ev. učiteľ a levita rajecký, Jonáš R. Guoth, Igor Izák, dr. Imrich Korauš, Andrej Frič, Emil Kubo, medik. Všetkých týchto verných spolupracovníkov našich za záujmy udržania nášho národa a za vymáhanie mu príslušných, avšak urputne odopieraných práv, zachovajme vo vďačnej pamäti. Náramný žiaľ, ktorý spôsobila nenadáia smrť doktora Vladimíra Makovického jeho skrze nás všetkým vysokocteným rodičom, panej Elene a pánu Vladimírovi Makovickému, pohnul ich ku nasledovaniahodnému skutku, ako možno najprimeranejšie zvečniť v národe pamiatku našich milých. Ako ste z včerajšieho čísla nášho hlavného národného orgánu vyčítali, venovali oni pa štipendiálnu základinu pre našu študujúcu mládež 500 účastín Úvernej Banky úč. spolku v Ružomberku v kursovej hodnote per Kor. 215 000. Keď som ja už menovaným, užalosteným pánom rodičom z príležitosti ich a i nás zastihnuvšej nenahraditeľnej ztraty menom strany kondoloval, odporúčam veľactenému výboru, aby sme za veľkolepý, i u bohatších národov zriedkavý dar, ktorý oni na oltár našej kultúry doniesli, nielen zápisnične, ale i osobitným prípisom vďaku vyslovili. Pokiaľ som sám bez prispenia stálych pomocných síl ako-tak ovládal predsednícke povinnosti, robil som to vďačne s napnutím všetkých svojich telesných a duševných síl. Od času však, v ktorom sa otázka slovenská živšou, aktuálnejšou stala, agendy predsedníctva sa toľme rozmnožily, že ku ich dôkladnému a rýchlemu vybavovania potrebné sú aspoň tri konceptné sily a aspoň jedna manipulačná. Samo sebou sa rozumie, že tým budget strany valne sa rozmnoží, kdežto páni členovia Strany okrem malých výnimôk od vypuknutia vojny ani svoje malé ročné príspevky do pokladnice strany neodviedli. Apellujem na slovenskú, v prípadoch súrnej potreby dosaváď nikdy nezlyhavšiu obetivosť a horlivosť všetkých našich terajších a, ako dúfam, nových, valne prihlásiť sa majúcich členov našej strany. Návrhy, ktoré mi od pánov spolučlenov došlý, predložím ctenému výboru pri patričných bodoch denného poriadku. Ráčte túto moju zprávu v láskavú známosť vziať. Tabula rasa. Keď námorník nemá kompasa, riadi sa podľa hviezd. V terajšej politickej búrke, kde zlyhaly všetky vyumelkované kompasy, i my Slováci riadime sa podľa dvoch jasne skvejúcich sa hviezd. Ony nás istotne vovedú do túžobne očakávaného prístavu. Tieto dve hviezdy sú tie dve zásady, ktoré vyslovili Vajda i Jurig* na sneme: 1) národ