Národnie Noviny, január-marec 1920 (LI/1-73)
1920-01-14 / nr. 9
Vychodia šesf ráz do týždňa: okrem pondelku každý deň. Predplatná cena: na celý rok Si korún, na pol roka 42 korún, na Štvrť roka 21 korún, na mesiac 7 k 60 h. Jednotlivé čísla po 40 hal. Do cudzozemska: na celý rok 110 korún. Bočník LI. 4&0 " " ' ' I-'...... .-V.T~.y............................................ " Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine, Streda, 14 januára 1920. Na samé štvrtkové čísla predpláca sa: na celý rok 20 kor., na pol roka 10 kor. Do cudzozemska: na celý rok 24 korún. éasopls posiela sa len skutočne predplateným. Čislo telefónu redakcie: 56. Clsio telet, administrácie: M. Číslo 9. Sjednotení! Slovenská národná strana spojila sa s roľníckou stranou, lebo si úprimne žiada víťazstvo pravej, národnej slovenskej myšlienky menovite pri nastávajúcich voľbách, lebo sa chce pričiniť, aby osvedčení Slováci stali sa zastupiteľmi a vodcami národa v budúcom parlamentárnom čase, lebo vtedy, ked vidí svoju slobodu akýmkoľvek spôsobom ohroženú, bez váhania podá ruku svojmu bratovi Slovákovi, a konečne lebo na život a na smrť chce & bude bojovať proti všetkým podvratným, tajne i zjavne pracujúcim živlom. To je teda ten vyšší národný záujem, ktorý diktoval prívržencom strany, aby s poctivým úmyslom snažili sa spojiť všetkých pravých, nielen v minulosti, ale i v poslednom čase osvedčených Slovákov, a to všetkých, do jednotného mohutného tábora. Uznali, že ked je reč o základných, našu štátnu i národnú budúcnosť zakladajúcich veciach, vtedy pre pravého národovca niet času, niet príčiny meravo pridŕžať sa progr&mmovýeh bodov jednotlivých strán, nesmie sa hľadať, čo rozbíja, ale čo spája. Lebo my vieme, čo znamenajú na Slovensku, ešte neprebudenom, prvé voľby. My veľmi dobre vieme, že sa náš boj © našu drahú, slzami vymodlenú, krvou vybojovanú, tvrdými mozolami, obeťou tisícročného otroctva vyrobotovanű slobodu ešte neskončil. My vieme, že urputný boj, ktorý viedli naši synovia na francúzskych, na ruských, na sibírskych a na talianskych poliach, prenesie sa teraz pri voľbách na drahú zem našu slovenskú, a íallanx i životy svoje obetujúcich Slovákov zas bude stáť zoči-voci oproti haj nám starých našich záškodníkov, ktorí už teraz nebudú v madarských a nemeckých uniformách, ale v ovčom rúchu »pravých Slovákov«, ktorí nepôjdu už na našu slobodu bodákmi, ale — možno nebezpečnejšími — volebnými listinami. A kto odrazí ruku týchto záškodníkov, ktorí siahajú na ľahkovernú dušu nášho ľudu, kto postaví svoju hrúd na obranu vykúpeného ľudu proti tisícim falošným prorokom ? Na tých svetových bojištiach bojovali naši hrdinovia otvorene chlap proti chlapovi, teraz však budeme bojovať s príšerami tmy, ktoré bojujú s budú bojová? podludne, slovo slovenskosti v ústach omá- i Iajúc. A preto je potrebný jedon nezlomný t šík, jedon neochvejný tábor, lebo rozvíril ■ sa boj a teraz nechceme poznať ani strany, ■ ani osobitnej mienky, ani osoby, len Sloí váka a nepriateľa Slovákov, tak ako naši i legionári nepoznali inšie. , A ked tento veľký, osudný boj víťazne ■ vybojovaný bude, k«d naša vystretá ruka i odbije podludnýsh záškodníkov, vtedy zas t môže vytiahnuť každý z nás zo svojho i vrecka svoju osobitnú mienku, či sa ona , týče strany, či progr&mmu, či osoby. Bratia Slováci, nemýlme sa. Vidme > jasne, že záškodníci slovenského národa chcú využiť proti našim Slovákom terajšie Č prechodné ťažkosti. Dnes je na celom svete ? v každej krajine nepopulárna a nemilá > vláda, ktorá práve v tomto ťažkom čase * drží kormidlo v ruke. Lebo, čo by boli anjelmi tí ľudia, na ktorých pleciach leží » teraz udržovanie poriadku a nasycovanie biednych, i tik by nemohli úplne vyhovieť ■ svojim národom, 'lebo nesmierné sú ťsž■ kosti, biedy, ktoré vojna zanechala. A ne' l svedomité oppozicné strany to využívajú j; proti súčasným vládnúcim ľudom. V iných krajinách a štátoch je to nie ■ nebezpečná vec, lebo i oppozícia má na . národnom základe stojacích a v každom » ohľade súcich ľudí. Ale u nás záškodníci ■ chceli by znemožniť našich najlepších ■ ľudí práve pre tie povojenné ťažkosti, pre i ktoré štátnici i v každom inom štáte , ošediviev&jú. Pravda že by lepšie bolo , bývalo, keby naši ľudia-Slováci boli mohli ■ na plecia iných svaliť obrovskú prácu budovania štátu a s tým spojenú nepopu-i lámosť: lenže mali sme my na tú úlohu - iných slovenských ľudí ? Oni obetovali za i národ svoju prácu, svoje nervy, svoje i meno, svoju popularitu, a toto využívajú - teraz proti nim tajní i zjavní záškodníci, i podludníci. A komu budem veriť: či tomu, - o kom viem že za Rakúsko-Uhorska - svoj život a svoj majetok obetoval za - slovenskú vec, a či tomu, o kom som i predtým ako Slovák alebo nič, alebo len - zlé vedel, a teraz prichádza ku mne, že > mi moju slovenskosť a vieru chce za,« i i chrániť? Tak, verní Slováci, do boja. Ešte raz i, do boja! Teraz nech nás ohnive spája i záujem Česko-slovenskej republiky, v ktorej je zabezpečená ns večné veky naša slovenskosť a naša sloboda, a potom, ked víťazne vyvedieme z boja poctivú slovenjgjskosť, potom si ponaprávame i všetky j drobnejšie kolieska na stroji nášho štátu, i ktoré sa teraz azda pošeíile a n&zpak • sveta krútia, potom si vybojujeme i n&Se l autonómne práva, iebo ak nebudeme pri i voľbách svorní, vybojujú ich madaróni na «j"našu zkasú, ale ak svoj osud dožime do rúk ten tých osvedčených Slovákov, o ktorých sme vždy, i za časov útisku vedeli, ■ že sú nezlomní Slováci — vtedy budeme [mať v prvom rade štát a národnú slobodu a potom i naše neodtajiteľné, prirodzené autonomné práva istotne zabezpečené. Alebo myslí si niekto, že milliony Slovákov na Slovensku a státisíce našich bratov v Amerike je nič? To je a bude v Česko-slovenskej republike taká sila a také číslo, ktorého oprávnenej vôli a žiadosti nemožno odolať! Teraz však dočasne máme vážnejšiu úlohu pred sebou, a to je: zaI bezpečiť Slovensko Slovákom J ------------- Hlasy z obecenstva. i i, Už Je tité, že predsedom maďarskej mierovej delegácie je g óf Appcnyi, najväčší zloduch n nepriateľ Slovákov. Maďari so svojho stanoviska urobili iste veľmi rozumne, že ta, kde dúfajú ešte zachránil pre seba ak i nie všetko, aspoň zo sekery porisko, pošlú toho svojho politika, ktorý má taký dlhý politický cvik, má také známosti, spojenia, zná reči všetkých veľmoci a Je prefíkaný a vybíjaný politik. Jeho strakatá politická minulosť mu Je u Maďarov nielen nie prekážkou, ale iste odporúčaním k takej úiohe. Ale nerozumieme, ako môže tam byť ten Apponyi, ktorý, ked ho madarski boľševici pred trištvrte rokom s posmechom vy hmli, vtedy žobral o pripustenie do Česko slovenskej republiky, i bol prijatý, iste i sľúbil všetko možné, len aby mohol tu bývať na svojrm majetku v našej republike. Naše vysoké úrady malý ho vtedy len pod tou výmienkou pustiť k nám, že sa do Maďarska viacej nevráti. Lebo, hľa, ked v Maďarsku prišli k moci predošlí feudálni páni a Apponyfmu otvorila sa tam nová karriéra a nová úloha: pracovať za integritu bývalého Uhorska: tu naše úrady, ked malý toho úhlavnéno nepriateľa Slovákov postaviť v Eberharde, v Bratislavskej župe, pod najprísnejší í etnicky dozor (a nuly ho v hrsti I), pekne ho pustily — nazad do Msdárie, ako na rozkaz Maďarov, — a on ide rovno — pracovať za roztre: panie politickej Jednoty Cechov a Slovákov. Zdravý rozum, nepclštižujúci, by vari kázal, že ked Apponyi dobrovoľne pýtal sa doj našej republiky, či sloiil či neriešil sľub, naša vláda mala úpírsé právo zadržat ho a nevypustiť ho von, čo urobiť môže s každým svojím občanom, o ktorom možno právom predpokladať, že za hranicami