Národnie Noviny, júl-september 1920 (LI/145-222)
1920-07-15 / nr. 157
íSbööíí «asi tu ao m £Sa: akram pondelku každý deň. ??8dpi*tné oena i o* celý í t) k 120 korún, ne pol rok* 30 korún, na ätvrt roka 30 sorún, na mesiac 10 korún, ígdsotlävá äísla po 50 áai. 9a cudzozemska i m asiú rok 160 korú®. loäuík LI. C'©*» jspr. ÄJLwJL»» Ä><>> Tto ú« «am« itvri&evé cí»ti aredpláea sa i na celý rok 30 kor., na pol roka 15 kor. Do cudzozemska i *» celý rok 35 korún. éasopls poslala sa len skutočná predplateným. dielo telefóne redakcie: H. Síelő telei, edmlnlefrddei S t. IMftkcia, administrácia a axpedícla v Turčianskom Sv. Martine. Štvrtok, 15. júla 19$0. Hore ruky! Pred niekoľkými dňami bol v Prahe všeučiíelský sjazd, na ktorom ©dznely reči, ktoré naplňujú nás veľkou obavou a poníd ktoré nemôžeme prejsť bez slova na denný poriadok. Počuli sme totiž, že heslom prevažnej čiastky učiteľov a vychovávateľov, shremaždených na temto sjazde, je žiadať si „beznáboženskú školu“. Avšak, keď páni pädagogovia na pražskom sjazde zabudli nám vysvetliť, čo vlastne znamená ich »beznáboženská škola«, nuž my, úbohí laikovia, pekkdáme si za povinnosť, posvietiť na tút© otázku. A na túto úlohu podoberáme sa ochotne, lebo cítime, že je tu reč © najvyšších záujmoch nášho národa. A jestli tomu tak, nech nám páni odborníci nevezmú za zle, že sa opovážime dotknúť ich odborníckej citlivosti, ba čo viacej, že si dovolíme poslúžiť im ešte i dobrou radou. Podľa našej laickej mienky totiž »beznaboženská škola« znamená školu bez Boha. A kecf je tomu tak, nuž nikto nemôže tajiť, že škola bez Boha znamená mládež bez Boha. A mládež bez Boha zas znamená ľud, čili štát bez Boha. A čo značí štát bez Boha, to nám v týchto časoch netreba veľmi dokazovať Stačí nám len oči ©tvoriť a obzrieť sa zôkol-vôkol, aby sa zdesila celá naša duša. A toto cítia asi i pädagogickí rytieri »beznáboženskej školy«, ktorí najlepšie musia vedieť, že najmä duša mládeže nemôže byť bez ideálov. A preto, chcejúc vyrvať z nej ideály Boha a viery, sú v ťažkých rozpakoch, čo vlastne vsadiť do nej na ich miesto ? Tu je naozaj ťažkou vecou vynájsť nejaký surrogát. Nuž podajedni domnievajú sa vypomôcť si takzvanou »výchovou k práci, ako najvyšším ideálom človeka«. Lenže, čo sa týka tejto výchovy, odhliadnuc od toho, že v dnešnej spoločnosti skoro každý pokladá si za povinnosť nepracovať, prečítali sme o nej celé štósy úvah a musíme vyznať a uznať, že ešte nikdy nikto nenakopil takej hromady dôkazov na sníženie človeka na stupeň bezdušnej mašiny, ako zástupcovia týchto pädagogických zásad. Sama práca totiž i pri všetkej svojej potrebe a šľachetnosti nikdy neuspokojí človeka, pozostávajúceho z duše a tela. Heslo „modli sa a pracuj“ utvoril© kultúrnu spoločnosť a jedine ono môže ju dnes oratovať a zachrániť! Nuž a tá povestná výchova o »občianskej statočnosti«? Keby i ľahkou vecou bolo oddeliť mravnosť od viery, ešte i vtedy by ostalo až veľmi otvorenou otázkou, aký vplyv môžu mať na mládež pochopy o »občianskej česti a statočnosti«, ked mládež, žijúc v zkazenej spoločnosti, svojimi vlastnými očami môže sa dosť často presvedčiť, ako otec klame matku a matka otca, brat brata, človek človeka, a ako nestatoční, často práve podlí ľudia, prijdúc klamstvom a podvodníctvom k ma jetku, vyšvihnú sa vo spoločnosti na vysoké stupne? Nuž, páni pädagogovia, nieže tak! My, pripisujúc všeobecné, mravné klesnutie ľudstva práve nášmu oddialeniu sa od kresťanská mravných zásad vo vychovávaní ladí, nepotrebujeme vašich bezbožných pädfgogických experimentov! Ba práve naopak, nežiadajúc si y mravnom svete nijakého obratu ešte na horšie, nástojíme na uplatňovaní sa kresťanského ducha v našich školách! Nám je kresťan-'j sko-mravná výchova mládeže, vyprobovaná skero 2COO ročnou zkúsenosfou, dosť dobrou a hotoví sme ©brániť za všetku cenu zásady tejto výchovy. Teda hore ruky! Netýkajte sa vecí, ktoré sú nám sväté! Toto je našou dobrou radou pre vá*. Už i tak nemôžeme udusiť v sebe trpký pocit istého sklamania. My, Slováci, totiž úfsli sme sa, že v novej vlasti budeme môcť venovať všetky svoje sily budúcej práci, aby sme dokonali to, č© sme pre mnohé staré násilenstvá zameškali. A teraz vidíme, že musíme sa chytať na obranu takých mravných hodnôt, ktorých sa nám neopovážili dotknúť ani naši bývalí záškodníci. A. F-Spišiak. Plebiscitu na Tešínsku, v Spiši a Orave nebude. Podľa ustálenia najvyššej rady otázku Tešinska, Oravy a Spíša rozrieši v najkratšom čase konferencia veľvyslancov, Vlády Pofska a Česko-slovenskej republiky sa zaviazaly lojálne podrobiť sa rozhodnutiu konferencie veľvyslancov. Paríž, 12. júla. (Havas.) (Čstk. ík.) Zástupcovia spojeneckých vláč, ktorí sa sišli včera vo Spaa, ako najvyššia rada, skúmali otázku Tešinska. Na konferencii uznali, že nemožno riešiť otázku priateľským dohodnutím oboch strán a že pokusy riešiť otázku Tešinska arbitrážou zlyhaly. Zástupcovia spojeneckých vlád sa rozhodli ohľadom na ťažkosti, ktoré sú s plebiscitom spojené, poveriť konferenciu veľvyslancov určením pohraničnej línie medzi Poľskom a Česko slovenskou republikou na Tešínsku, v Spiši a Orave. Konferenciu veľvyslancov vyzvali vypočuť obidve stránky a rozriešiť otázku v čase čím najkratšom. Vládu Spojených Štátov vyzvali, aby sa zúčastnila na tomto rokovaní vyslaním svojho zástupcu na konferenciu veľvyslancov. Rozhodnutie najvyššej rady poslali vláde poľskej a česko-slovenskej, ktoré sa zaviazaly, že sa lojálne podrobia rozhodnutiu konferencie veľvyslancov. O tejto zvesti nám oznamujú: Podľa dohody vo Spaa ofíiciálné rozhodnutie spojencov oznámia Česko-sloven skému a poľskému ministerstvu zahraničia v stredu ráno (14. t. m.) Petőm bude možno predostrieť verejnosti a tlači doslovný text spojeneckého usnesenia, so všetkými jeho dôvody. Naša verejnosť len Číslo 157. potom pozná ako sa javil tešínsky problem na konferencii vo Spaa. Súčasne bude publikovaný text dohody písaný ministrom zahraničia dr. Benešonrt a ministerským predsedom Grabskim, a predostrený spojencom. Odpoveď p. Ratkovanovi. »Národnie Noviny« zo 24. júna t. r. v kronike uverejnil? pod nápisom »0 pomeroch v Ratkovej (Gemerská žapa)« krátky článok, v ktorom p. Ratkovan oboznacneje čitateľov »Národných Novín« s pomerami v Ratkovej. Kto čital označený článok, a kto naozaj pozná ratkovské pomery, istotne sa zadiví, ako mohol napísať človek so zdravým rozumom spomenntý článok a takto rozsievať nepokoj a nezávisí medzi tých, ktorí nažívajú v najkrajšom a najpríkladnejšom pomere a pracujú raka v rake úradníci práve tak ako remeselníci, robotníci tak ako roľníci. Žijú pobožne, jeden drahého actia a naproti svojej cirkevnej i občianskej vrchnosti sa chovajú čim najslašnejšie. Je pravda, že sa intelligencia ta i ta maďarsky shovára. Ako tomato pornód? To je otázka veľmi fažká i premňa ale najmä pre Vás. Nechajme ja riešif múdrejším hlavám, ako sme my dvaja. — Ináče Vy sa máte nad touto okolnosíon najmenej pozastaviť, lebo veď Vy, alebo Váš brat, ani nie tak dávno, verejne Ste hlásali n&šma slovenskému pospolitéma ľada: Magyarország nem volt, hanem lesz. Nášma lekárnikovi i ja odporúčam a radla, aby si až raz zaopatril firmovú tabaľu so slovenským nápisom. Napokon odporúčam p. Ratkovanovi: »Co fa nepáli, nehas.« Ratková, 6. júla 1920. Adam. * Uverejňujeme i tieto riadky o pomeroch v Ratkovej v úplnom zneni až na niektoré prlkré, neslušné výrazy a nadávania, ktoých by papier nezniesol. Kto pozorne prečíta článok Ratkovana a prítomný článok Adama, môže sa presvedčiť, že Adam dôvodov Ratkovana nepodvrátii. Ratkovan v svojom článku nerozosieval nepokoj a nenávisť, len priklincoval pravda, ktorú i Adam uznáva, — keďže slová: »intelligencia len maďarsky hovorí a ka všctkéma, čo je slovenské, je ľahostajná«, nerossievajú nenávisť, ale dávajú len svedectvo pravde. Ťažkej otázky nechcel Ratkovan riešiť, ale považoval si za povinnosť upozorniť širokú verejnosť i vyššie kruhy, že intelligencia sa len maďarsky shovára s chová sa drzo a vyzývavé a to na pôde čisto slovenskej. Toto páli nielen Ratkovana, ale každého statočného Slováka, a malo by páliť i Adama. Napokon presvedčiac sa, že sa p. Adam mýli ohľadom osoby p. Ratkovana, poznamenávame, že p. Ratkovana poznáme, a ujistujeme p. Adama, že ani Ratkovan ani jeho brat nikdy nehlásal: Magyarország nem volt, hanem lesz Redakcia.