Národnie Noviny, apríl-jún 1921 (LII/72-144)

1921-05-05 / nr. 100

Navrhovali za kuchára Slováka (lebo veď keď pre Slovákov bude variť, nebude potrebovať azda i k tomu „kvalifikace“) — ale veru i za kuchára volili Čecha, Napokon žiadali si aspoň za sluhu Slováka, pri čoim sa už vôbec nevyža­duje „kvalifikace“ —ale i za sluhu volili Čecha, (Zvestník.) Ct. čitateľstvo nech si utvorí po­chop, kam môže Slovensko takéto zachádza­nie priviesť. — Alebo: Slovenskí úradníci a za­mestnanci sa stále ponosujú, že i z tou najmen­šou osobnou vecou musia ísť do Prahy, kde vy­bavujú osobné veci takí ľudia, ktorí slovenské pomery neznajú — z ócftio potom povstáva len všeobecné rozhorčenie. Slovenskí úradníci a zamestnanci nemajú poslanca ani senátora zo svojich radov — nikto ich nemôže zastať tak, ako treba. Freto spolu s nimi žiadame sriad'ť osobný referát pri splnomocnenom ministerstve slovenskom, sostavený zo slovenských i če­ských odborníkov, ktorý by skontroloval všetky osobné veci úradníkov zamestnancov na Slo­vensku, preskúmal všetky doterajšie vymeno­vania, zistil každého kvalifikáciu, spôsobilosť a spoľahlivosť a ktorý by uplatnil zásadu, že na Slovensku majú byť v prvom rade Slováci vymenovaní. Toto je sama prvá a kordin álma požiadavka slovenských úradníkov a zame­stnancov, v ktorom ich celá slovenská verejnosť jednomyseľne pod póru je. Nepochopiteľné je, že poštoví úradníci tab. B. bývalého systému uhorského, ktorí boli za­radení do skupiny D, ešte minulého roku mali byť nŕesadení do skupiny C. V obvode bratislav­ského riaditeľstva sa to už dávno stalo, ale v obvode košickom patriční ešte vždy márne čakajú ... Prečo sa nesriaďujú poštové kurzy i na Slovensku, keďže je prihlásených mnoho? Praktikantov pre vyšších úradníkov, maturan­tov vôbec neprijímajú. Kto sa jednako hlási, Čaká i rok na vybavenie svojej prosby, znechu­tený radšej Obráti sa na inú dráhu ... A či len to chcú niektoré kruhy, aby šli Slováci na iné dráhy? Istý župný tajomník v úplne slovenskej župe nemá ani celých 1000 korún mesačného platu (ženatý má dve dietky); keď si v mini­sterstve osobne vymáhal povýšenie platu, po­vedal mu patričný exponovaný šéf: ,,My vám uznáme, že je to málo . . . ale prečo sa nepo­ďakujete ? “ Nuž takto naše veci nemôžu ďalej ísť! Z ČESKO SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Kol©^izá«io HravKov z pfebiscštného územia v Gesnmkef župe. Pokonávanie interessentov v Námestove. Za­ložia samostatnú veľohec na panstve kobur­­govskom. Bratislava, 3. mája. (Čstlc. fk.) Otázku ko­lonizácie Oravcov pretriasala osobitná komisia dňa 1. mája v Námestove. Prítomní boli zá­st upci kolonizačného komitétu pre Oravu a Spíš post. Janček, ďalej dr. 'Slávik a dr, Baar, zá­stupca Pozemkového úradu so 42. dôverníkmi oravských chci, ktoré pridelili k Poľsku. Inte­­ressentom dali na vedomie, že veľkostatok ko­­burgovský (Gemerská župa) je pripravený pre kolonizáciu a že možno v najbližšom čase osa­diť na ňom Oravcov, ktorí môžu už tohoročné obilie zožať. Pre neskorších’prisťahovalcov ma­jú zabezpečiť časť úrody pre výživu, pre kŕme­nie statku a pre výsiev. Zástupca Pozemko­vého úradu konštatoval, že v prípade založenia novej spoločnej obce, možno prideliť obci ako obecný majetok časť lesa. Ktorí sa chcú tam osadiť, v krátkom čase obzrú si určený veľko­statok a potom sa rozhodnú, či založia samostat­nú veľkú obec, alebo či sa usadia vo dvoroch. Nálada bola pre samostatné založenie veľobce. Ľudová Banka v Námestove je ochotná poskyt­núť Oravcom potrebný úver. Zástupcovia obcí Hiadovky a Suchej Hory sa nedostavili, hoci sa odtiaľ prihlásilo asi 100 rodín ku kolonizácii v C.-s. republike. Ale je pevná dôvera, že tieto obce pripadnú Č.-s. republike, lebo podľa zve­stí pražských novín je pokonávanie medzi Poľ­skom a našou republikou v tejto otázke pri podpore medzinárodnej komisie a je úfnosť, že najvyššia rada v Paríži to schváli. Poľsko za Suchú Horu a Hladovku dostalo by od Č.-s. republiky časť Dolnej Lipnšce, tak že by celá celá táto obec patrila Poľsku. _______ j- 2 — zffiSödmafia k©isSrs»lného st»@ir«a hospedsyskeh® v Bmtistaue. Vyšetrovanie ziskov pri hospodárení liehom. Zisk vyše 3. millicnov korún. Bratislava, 3. mája. (Čstk. fk.) Dnes mal za­sadnutie kontrolný sbor pre hospodárske veci Slo­venska pod predsedníctvom post. Bendu. Okrem rozličných otázok zásobovacích rokovali tiež o re­gulácii dovozu lacnej cudzozemskej múky. Osobitnú pozornosť venovali hospodárskej smluve s Maďar­skom. Potom predseda komisie pre hospodárenie liehom, Tománek, podal stručnú zprávu o do­terajších výsledkoch vyšetrovania a oznámil, že komisia zistila príliš vysoké zisky v obchode liehom, z ktorých ziskov veľkú časť venovali na dobročinné ciele. Doterajší čistý zisk je 3,650.000 korún, ktoré komisia podrží do toho času, kým neskončia vyšetrovanie. ZVESTÍ ZO ZAHRANIČIA. H<áal<©sfi •& Hielte. Zanella sa pokonäva s Talianskom. Bakar, 2. mája. (J T K.) (Čstk. fk.) Zanellova vláda zaslala hneď po svojom konštituovaní tele­grafické memorandum do Washingtons Londýna, Paríža, Belehradu a do Ríma a najvyššej rade do Paríža. Prosila o obnovenie svojich práv a uznanie svojej zákonnosti. Bakar, 2. mája. (JTK.) (Čstk. fk.) Dnes pred­poludním odišiel z Bakaru na torpédovom člne Zanella k vôli pokonávaniu s italským vyslancom v Rieke s Cacciadonimim. Pokonávali sa na otvo­renom mori lebo Zaneila bál sa vstúpiť na ta­liansku pôdu. O pol druhej hod. popoludní Za­nella vrátil sa do Bakaru a svolal hneď na poradu členov svojej vlády. Stuhni zvesti. Americký admirál do Prahy. Do Spiitu prišiel s vojenskou loďou americkou českosloven­ský konzul Herman, aby odprevadil amerického admirála Andrewsa do Prahy. Za präzidenta kubánskej republiky ku­banský senát vyvolil Alfréda Zayasa a za vice­­präzidenta Ernesta Carylla na čas od rokn 1921 do r. 1925. Autonómia Malty. Podľa novej ústavy ostrova Malty jej parlament pozostáva z 32. po­slancov, senát zo 17. senátorov a vláda zo 7. mi­nistrov. Súdobná reč je talianska. Na školách budú vyučovať po anglicky a taliansky. Pohyb kommunistov v Anglicku. Oso­bitný korrešpondent „Ag. Havas“ v Londýne do­zvedá sa, že britské úrady zmarily plány kommu­nistov, ktorí chceli použiť terajšej priemyselnej krízy a vyvolať vo Veľkej Britannii revolúciu. Úrady uväznily mnoho kolportérov, rozširujúcich poburujúce ldtáky. ipilbg k Ilárikii © frontovej aikike p. Pcivli. Pod nátlakom mojich pokrokových sved­kov p. Pavlu načal spešné odstúpelnie. Prvú čiastku svojho ťaženia, neškodnú hrma­vicu v „Čase“, neuznáva za svoju prácu, a o najzávažnejšej čiastke, o svojom výleve od 23. dec. 1920, nehovorí v svojej epištole už ani slova: vraví len, že mám zlý vtip. K zamasko­vaniu svojej, skoro by sme riekii, pániekej ka­­tabazy podáva s čechoslováckého stanoviska kamkatúru môjho krátkeho politického pôso­benia v Rusku. Nemôže mlčať, bo pravda víťa­ziaca mu je protivnejšia,*) ako „rakušiaci a ma­ďarčina“, „boľševici a Horthyovci“: i vybral z chu'denkého s ars enálu bombu, ktorá mu a jeho druhom v Prahe nechcela explodovať, by jestli teraz exploduje, jej výbuchom i hukom zakryi svoj odchod pred očami, ušami a nosami ľudí, veriacich mu ešte. Ale bomba zase neexplodo­vala! V epištole jeho od 24. IV. pravda snáď ešte viac dostáva, ako driev, k obrane jej treba by bolo obšírne vypísať celú moju činnosť politi­ckú v i*. 1916. Urobil som to už dávno, niei na ) Zaujímavé je, že ani len adresy svojej epištoly nevedel napísať bez uváženia pravdy. Kedy som ja bol boľševickým professoírom? Byť kustosom takého múzea, aké je teraz už martinské, presahuje moje schopnosti a známo­sti. A ani len to nevie, čo mu má byť tak vítané, že som professorom na slov. ev. theol. akadémii v Bratislave. mne sa minulo, že práca tá už niekoľko mesia­cov neleží pred óesko-siovenskou verejnosťou: teraz sa mi ju opakovať nechce. Ovšem hlavné myšlienky, ktoré ma pri tej čin­nosti viedly, môžem i v niekoľko vetách shr­­núť; jestli sa želanie žatým ukáže, urobím to. Rozumie sa samo sebou, že ma neviedla ani zásť proti Čechom, ani baženie za „starým režimom“ pre S ovensko, ale jedine záujmy slovenského národa, a hlavnejšie, čo mi utkvelo v pamäti z toho, čo som hovoril a konal, (bolo to do re­volúcie) i dh.es nachodím docela správnym. Od účasti na vojne som odhováral dvoch Slovákov, ktorí mali pochybnosti, či to môžu s dobrým svedomím podujať. — Čo p. P. napísal o mojej údajnej nezdôrilosti a nechuti k Čechom, o mojej nenávisti k präzidentovi republiky a iné podobné detaily, sú alebo k.epy, alebo bájky, dôstojné neseriozných ľudí. Pravda je len, že som svoje náhľady už skoro od štvrťstoletia v celku nepremenil. A jestli už mnoho z múdrostí p. Pavlú a jeho druhov nechápem, ako čo on to bombastickými frázami, ale slabou logikou, v svojej epištole na široko-ďaleko bubnuje, to úpBma chápem, že ľuďom balansujúcim v pre­mene časov sem i tam, druhých ľudí vernosť k zásadám a stálosť v náhľadoch musí byť tüad­­mier nepríjemnou a rozčuľujúcou. Zvedavý som, či pán Bohdan Pavlú bude na dlho agrár­nikom! __________J. Kvačala. 0§ žäkefú Slmrád ustrpelive? Dostali sme tento list: Pán Redaktor! Úctivé Vás prosím, ráčte mojim niekoľ­kým riadkom v N. N.-ách miesto dať. Veľkú radosť som mal, keď sa 30. marca vzkriesila slovenská národná stratia, ale ne­viem, či som väčšiu radosť necítil, keď som v 89. č. Nár. Novín y referáte o slovanských po­radách v Bratislave čítal: „V povedomí svojej zodpovednosti, ktorou som povinný vám, môžem podľa svojho sve­domia vyhlásiť, že . . . český úradník vo veľkej väčšine... hľadí si osvojiť jazyk slovenský.“ Toto povedal p. minister pre Slovensko dr. Mar­tin Mičura; povedal to verejne, dozaista ničím a nikým nenútený, podľa svojho najlepšieho svedomia, teda to musí byť úplná pravda. Keď je pravda, že veľká väčšina sem pri­­šlých českých úradníkov sa učí po slovensky, však preto sa učia, aby správu Slovenska už v najkratšom čase viedli len v slovenskej reči, aby v našich školách už od začiatku budúceho školského roku vyučovacia reč bola čisto slo­vanská a aby všetky prípisy o'd úradov boly po­sielané v ľubozvučnej slovenčine. Pán Redaktor! Však toto slávnostné, s po­radou ani nesúvisiace vyhlásenie p. ministra som dobre pochopil a on sa zrejme, doprosta len preto nevyslovil, lebo nemohol čas určiť, kedy sa začne tento od roduverných Slovákov tak ueitrpelive očakávaný stav. Čím väčšmi som sa obával o ľubozvučnosť našej slovenskej reči, čím určitejšia bola even­tualita, že sa stane nejakou „česko-slovenči*­­nou“, tým väčšiu radosť mám nad slovami p. ministra. Daj Bože, aby svit kynúci z reči p. mi­nistra dr. Mičuru čím skorej a čím vo väčšom lesku sa nám zjavil!' V Trnave, v apríli 1921. S úplnou úctou Karol Trnovský. Uznanie spišského učiteľstva Národným Novinám. Od Spišsko-hornádskeho okresného uči­teľského spolku v Spišskej Novej Vsi dostali sme tento prípis: Číslo: 2./1921. REZOLÚCIA. Okresná učiteľská organizácia Spišsko­­hornádskeho okresu, na svojom sriaďujúcom valnom shromaždení dňa 28. apríla t. r. v Spiš­skej Novej Vsi vyslovuje vďaku „Národným Novinám“ za ich veľkú, neúnavnú prácu, ktolrú v prospech učiteľstva konajú. Vieme si oceniť túto prácu a budeme pova­­važovať za svätú a mravnú povinnosť, starať sa, aby tieto noviny každý slovenský učiteľ hmotne i mravne podporoval. V Spišskej Novej Vsi, 29. apríla 1921. Anton Smoliar v.r., Gustáv Bernáth v. r., tajomník-zápisník. predseda.

Next