Národnie Noviny, apríl-jún 1921 (LII/72-144)
1921-05-08 / nr. 102
Povstanie v Hornom Sliezsku sa šipi. Poľskí povstalci obsadili všetky väčšie mestá no borno-sliezskem priemyselnom území. Srážka medzi Šalianskym okkupačným vojskom a povstdd. Polet povstalcov 50.009. Bitevná pohotovosť varšavských poľských študentov. Francúzske napsmenisíge. Húta poľskej vlády dohodovýmmocnostiam. Povstalci postupujú. Berlín, 5. mája. (Wolff.) (Čstk. fk.) Všetky väčšie mestá na horno-sliezskom priemyselnom území obsadili povstalci. Predmestie Gleiwitzu, Richtersdorfu sú už v rukácli povstal, cov, ktorí sa tu volajú poľským streleckým plukom Gleiwitz a vydávajú obyvateľstvu papierové peniaze. Kiefemstädte dnes ráno obsadili značne dobre vyzbrojené poľské tlupy. V obvode Rosenbergu hlásili obsadenie jednotlivých miest. Poliaci na mnohých miestach odvádzajú Nemcov ako rukojmýčh. V Rybníku Poliaci ma. jú v rukách nádražie, poštový úrad a úrad zemskej rady. Na radnici veje poľská zástava. obsadeniu Rvbnika nedošlo bez obrany tamojK šieho talianskeho vojska, pri čom Taliani utrpeli značné ztraty. Vratislava, 6. mája. (Wolff.) (Čstk. fk.) V Schönvalde, južne od fflivíc, sústredilo sa 2000—3000 povstalcov, v meste Hliviciach je pokoj. Francúzsky generál Brantes slávnostne vyhlásil, že všetkými prostriedky bude hájiť život a majetok obyvateľstva. Poľskí vojaci medzi povstalci. Londýn, 5. mája. (Čstk. fk.) Reuterova kancellária uverejňuje zvesť, že značný počet c'obre ozbrojených poľských vôjsk zúčastnil sa na povstaleckom hnutí v Hornom Sliezsku. Niet pochyby o tom, že povstanie bolo pripravené. 1 Koľko je povstalcov? Berlín, 6 mája. (Čstk. fk.) Na tunajší vládny komisariát došlý ďalšie znepokojujúce zvesti z Horného Sliezska. Poľskí povstalci dostali znovu značné sily. Miestné vládné kruhy odhadujú počet poľských povstalcov na 50.000 a označujú počet 100.000, hlásený v dnešných ranných časopisoch, za prehnaný. Všetky frakcie ríšskeho snemu malý dnes predpoludním porady a zaoberaly sa so situáciou v Hornom Sliezsku. Poľskí študenti. Varšava, 6. mája. (Radio.) (čstk.-fk.) Organizácia vysokoškolskej mládeže v plenárnom zasadnutí označila za povinnosť bitevnú pohotovosť. Žiaci „gymnázia pre bývalých vojakov“ dali sa k dispozícii revolučnému veliteľstvu. Paríž, 6. mája. (Radio.) (Čstk. fk.) Na rozkaz francúzskej vlády generál Leront, ktorý bol predsedom dohodovej plebiscitnej komisie, vrá_ til sa do Horného Sliezska. Francúzska vláda upozornila poľskú vládu, že nepokoje v Hornom Sliezsku vyvolaly trápny dojem u spojencov a vyslovila očakávanie, že poľská vláda sa vynasnaží uspokojiť pobúrené obyvateľstvo a spraviť opäť poriadok. Taliani s Nemci bojujú proti Poliakom. Vratislava, 6. mája. (Wolff.) (Čstk. fk.) V Rabitore, ktorý, je úplne obkľúčený povstalci, taliansky krajský kontrolor vyzval nemeckého plebiscitného komisára, aby mu dal 500 chlapov k dispozícii pre plebiscitnú komisiu, čo sa už stalo, tak že teraz Nemci s Talianmi spoločne bojujú proti Poliakom. Pravý breh Odry je obsadený Poliakmi, kdežto ľavý breh majú dosiaľ Nemci. Korfanty na koni. Varšava, 6. mája. (Radio.) (Čstk. fk.) Korfanty oznámil ministerským predsedom dohodových mocností, že urobil všetko, aby zamedzil povstanie. Na prosbu zúfalého obyvateľstva postavil sa na čelo pohybu, aby ho uviedol do pokojnej koľaje. Poľské obyvateľstvo v Hornom Sliezsku nepristane znovu na pruské jarmo, skôr znivočí miesta svojej práce, akoby sa podalo. Korfanty prosí dohodové mocnosti, aby v záujme humanity a pokojného hospodárskeho života v Európe čím skôr rozhodí y o osude Horného Sliezska. Čo zakázala poľská vláda? Varšava, 6. mája. (Radio. Čstk. fk.) Vláda zakázala najímať dobrovoľníkov do hornoshezskyeh povstaleckých sborov. Policajný úrad zrušil mnoho najímacích kancellárií a verbujúce osoby postavil pred súd. Poľská nota diohodovým mocnostiam. Varšava, 6. mája. (Radio) (Čstk. fk.) Štátny podtajomník v ministerstve zahraničia Piltz doručil všetkým zástupcom dohodových mocností nótu o homo-sliezskych udalostiach, v ktorej Poľská vláda prosí veľmoci, aby zaistily poriadok a pokoj v Hornom Sliezsku tým., že rozhodnú o budúcnosti Horného Sliezska v smysle ustanovenia mierovej smíuvy a podľa výsledku hlasovania ľudu. Takú istú nótu zaslal Piltz varšavskému zástupcovi Spojených Štátov. Čo urobila najvyššia rada? Paríž, 6. mája. (Radio.) (Čstk. fk.) Najvyššia rada odročila pretriasanie horno-sliezskej otázky. nistrovi do Prahy, ako i k präzidentovi Masarykovi, aby odovzdala v tejto veci naše memorandum. Prosíme i slovenskú tlač zaujať sa o túto, pre Slovensko tak dôležitú vec. V prípade priaznivého riešenia našej prosby komisia bude svedkom takých dojemných znakov radosti so strany vysvobodených našich bratov, aké si ani len domyslieť nemožno. Pavel Kuchta. Z ČESKO - SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Subvencia Slovenskému národnému divadlu v Bratislave. Zásluha ministra dr. Mičuru. (Pôvodná zvesť Národných Novín.) Praha, 6. mája ig2i. Ako nám zo spoľahlivého prameňa oznamujú, parlament bude sa čo najskôr, možno že už v tomto zasedaní, zaoberať otázkou subvencie Slovenského národného divadla v Bratislave. Podľa všetkých znakov môžeme očakávať, že parlament dostatočne ocení túto veľmi dôležitú otázku slovenskej kultúry a že ju priaznivé rieši. Zásluha, že táto otázka dôjde ku konečnému priaznivému definitívnemu riešeniu, patrí výlu č n e m i n i s t r o v i dr. Mičurovi, čo spomíname mimochodom, aby, — ako je to v Bratislave zvykom — nijaký nepovolaný neosvojil si zásluh, ktorých nemal a nevytruboval si ich ani písmom, ani slovom. Belgický vyslanec odovzdal v Prahe svoje poverujúce listiny. Praha, 6. mája. (Čstk. fk.) Dnes popoludní odovzdal v Prahe p. Pierre Büro, splnomocnený minister a mimoriadny vyslanec Belgicka svoje poverovacie listiny p. präzidentovi republiky, pri čom oslovil p. präzidenta peknou rečou. 85-ro<ná pamiatka vychádzky Štúra a jeho družiny na Havin. (Bratislavská slovenská mládež sbiera sily na prácu: za slovenské cieie, slovenské idsále.) Už v 90. čísle Nár. Novín sme oznámili vychádzku Hurbanovho Kruhu ev. teol. mládeže na 85-ročnú pamiatku vychádzky L. Štúra a jeho družiny na Devín. Ale 24. apríla čas bol nepriaznivý. Preto sme vychádzku odročili ma 1. mája. Vtedy sme mali väčšie šťastie. Zúčastnilo sa asi 100 výletníkov. Do Devínskej Novej Vsi sme išli vlakom, ztade bola pekná prechádzka na hrad Devín. Tu, na samom vrchole sme odbavili náš pragramm. Sbor teologov zaspieval historickú pieseň Ľ. Štúra: „Devín, milý Devín“. Staré hradby teraz ju počuly druhý raz. Pleseň vykúz ila zo sŕdc posvätnú náladu. Prednesené boly recitácie. Potom sa chopil slova Ján Beblavý, ktorý nás oboznámil sdejinami Devína. Devín jestvoval už v dobe predslovenskej. Pravdepodobne už Keltovia bývali tu, od ktorých i meno Devín má pochádzať. Oni ho menovali Devon, čo Rimania polatinčili na Devona a toto meno slovanskí obyvatelia premenili na Devín. Devín bol Velehradom Rastislava pre jeho položenie na takom nedobytnom mieste. Potvrdzujú to archeologické výskumy a písomné pamiatky z tej doby, ktoré nehovoria o Velehrade dnešnej Moravy. R. 899 Bavori sboriii Devín; v stredoveku bol obnovený a r. 1809 bol od Francúzov do povetria vyhodený. Od r. 1896 tu stál hanobný pomník Arpádov, ktorý však je už odstránený. Na jeho mieste by mal stáť teraz pomník Rastislavov alebo Štefánikov. Nasledujúcu prednášku mal Julius lg. Bella. Predstavil Devín ako symbol slovenskej svobody. Na takomto historickom mieste si máme pripomínať tých, ktorí nám pomohli shodiť jarmo tým, že zachovali a udržali v nás slovenského ducha. Prsto sme si prišli na slovenský Devín pripomenúť Štúra i jeho družinu, ktorá tiež prišlía na toto slávné miesto 24. apríla 1836. Po prednesení priebehu štúrovskej vychádzky hovoril ešte1 nasledovne: Nemožno, že by sme sem prišli oslavovať len osoby. Prišli sme i novej sily nasbierať na novú prácu za slovenské ideáié. Slovenská mládež má sa oduševňovať a posilňovať v duchu slovenskom a pracovať za to, za čo naši otcovia pracovali: za slovenské ciele, slovenské ideále. Dnes rn’ádež akoby ztráeala pel slovenský, dobrotu a ideálne smýšľanie, čo robilo vždy Slováka Slovákom. A my nemôžem« nejsť za tým cieľom, nemôžeme nekráčať tým smerom, ktorým šiel L. Štúr a jeho družina. Musíme i my všetko, celý náš život obetovať slovenskej myšlienke, slovenskému duchu, slovenskému národu, veď ináče by sme boli nehodní svojich predkov, by sme zneuctil prácu Štúra, Hurbana, Hodžu, Vajanského. Preto sme prišli na slovenský Devín obživiť sa duchom štúrovským, aby vzplanul v nás oheň vznešeného idealizmu, aby sme nasbierali novej chuti k práci za Slovákov. Devín je hlásateľom a svedkom slávy Slavianov, našich predkov; y dobe utrpenia sem sa prišiel utužiť, posilniť Štúr a mládež slovenská a v dobe novej, v dobe svobody prišli sme seta vzdať úctu slávnemu miestu a slávnym mužom. Prvé dve sú historické udalosti. A naša vychádzka je historickou udalosťou? Keď si každý z nás odnesie z tadeto nového slovenského ducha, novú silu k práci, keď každý bude večne mladým idealistom, ale pritom človekom činu, keď každý odnesie «tadeto Štúrove idey a bude ich rozširovať, hlásať tak, že takto znovuzrodené Slovensko nebude sa môcť a smieť báť ničoho a ničoho na tomto svete, — vtedy i naša vychádzka bude historickou udalosťou. Veľmi pekným bodom nášho programmá boly Slovenské piesne, ktoré hral na polnici Emil Sivák. Kto pozná utešený hlas polnice, môže si predstaviť, ako krásne sa rozliehal jej zvuík na rumoch. So zadumaním a rozkošou sme počúvali znamenitú hru brata Siváka. Potom s oduševnením sme zaspievali' našu slovenskú hymnu „Hej Slováci“, pod hradom sme sa pobavili a večer o Ví^-ej navrátili sme sa nazpät do Bratislavy. Bratislava, 4. mája 1921. Emil Boleslav Lukáč. ZVESTI ZO ZAHRANIČIA. Anglicko ratifikovalo v II. čítaní maďarskú mierovú smluvu. Upozornenie Lorda Curzona Maďarom. Londýn, 5. mája. (Reuter.) (Čstk. fk.) Horná snemovňa prijala maďarskú mierovú smluvu v II. čítaní, V debatte Lord Curzon bránil zmenu hraníc, ktoré, ako hovoril, spočívajú na zásadách Sväzu národov. Vina maďarského národa, že vstúpil do vojny, nie je menšia, ako jeho spoluvinníkov. Súčasne Curzon adressoval na Maďarsko vyzvanie, aby sa zdržiavalo všetkých politických intríg a pestovalo priateľské styky so súsedmi.