Národnie Noviny, apríl-jún 1921 (LII/72-144)

1921-04-08 / nr. 77

Nám ešte ťažšie, že ako došlo k tomu, že Slovákom po trojročnom jestvovaní Česko-slo­­venskej republiky treba sriaddť šíky, aby si po­dľa slov biskupa Samuela Zooba: vydobýjali Slovensko. Slováci tam za morom a my tu doma sto­jíme akoby v nedorozumení. O jednom mi e však všetci presvedčení, že za čo sa ide bojo­vať — to nám je všetkým drahé a čo sa vydo­byje, toho si nikdy viac z rúk nevypustíme. A turčiansko-sv.-martinská porada vyriekla bo­jovné heslo: za Slovensko — podľa pittsbur­skej dohody! Rudié. Bojovnikom pravdy slovenskej! Bojovníkom pravdy slovenskej. So všetkých strán Slovenska prichádzajú prihlášky oduševnených priateľov a bojovníkov slovenskej národnej strany, jasajúcich nad jej oživotvorením. Je to najlepším dôkazom, že oživo tvorenie slovenskej národnej strany bolo už dnes nevyhnutnou potrebou a že slovenská národná myšlienka rýchlym krokom speje v ú­­strety skvelého a vel’kého víťazstva. Nemožno nám na všetky oduševnené príhlasy osobitne odpovedať, preto aspoň touto cestou privolá­vame svojim verným bratom a sestrám sloven­ským: Lem vytrvajte neohrozene pri poznáte j pravde, lebo z Vás a z Vášho diela zkvitne šťastie Slovenska a prirodzené i zasliížené právo Slovákov! Sekretariát slovenskej národnej strany v Turčianskom Sv. Martine. Z Gesko-slovenskej republiky. Zmena guvernéra v Karpatskej Rusi. Situácia v Karpatskej Rusi je ešte vždy nie uspokojujúca, tak že pomery si asi vynútia zmenu tunajšieho guvernéra. Tunajšiemu guverné­rovi dr. Zatkovičovi nemožno odoprieť veľké zá­sluhy, kecľ spoločne s naším präzidentom pracoval v Amerike na osvobodení svojej vlasti a za jej pripojenie k Česko-Slovensku. Svojej zahraničnej činnosti môže ďakovať, že taký mladý a v širších kruhoch neznámy, vyvolený bol na konanie takej vážnej funkcie, ako je správa Karpatskej Rusi. No i pri týchto zásluhách nemôžeme zamlčať, že dr. Zatkovič, ako guvernér, nestál na výške situ­ácie, že veľmi jednostranne nadŕžal uniatom proti pravoslávnym, následkom čoho pomery stály sa neudržateľnými. Ľud massami chce prijímať pravo­slávie, ale staré maďarské zákony mu to zabra­ňujú. V minulých dňoch bola deputácia v Prahe z Karpatskej Rusi, ktorá na príslušných miestach trpko sa sťažovala a ktorú prijal celý rad predných českých politikov. Povcada slovenských jnasloncov «9 senátorov. Na 20. apríla do Bratislavy je ©volaná po­rada všetkých poslancov a senátorov. Predse­dom porady bude dr. Mičura, minister pre Slo­vensko. Rokovať budú o aktuálnych otázkach, menovite o župnom sriadéní a o obecných voľ­bách, 13. apríla bude anketa odborníkov a re­ferentov, ako prípravná porada, ktorá pripraví materiál na poradu poslancov. Blíži s«r legionárike sjedaoíenie. V nedeľu 3. apríla bol sjazd Sväzu č.-s. le­gionárov pri účasti 209 delegátov z celej re­publiky. Br. Kapara referoval o likvidácii Sväzu a o pristúpení ku všelegionárskej organizácii. Pototm predostrel návrh, menovať funkcioná­rov Sväzu do prípravného výboru všelegionár­­skej organizácie a urgovať ©volanie sjednocujú­­ceho s ja zd u. Za krátky čas likvidovať budú i „Družinu“ a „Jednotu“. Hovoria, že za dva me­siace uskutoční sa všelegiouárske zjednotenie. ZVESTI ZO ZAHRANIČIA. O štrajku v Anglicku. Londýn, 6. apríla. (Reuter) (Čsťk. fk.) De­legáti premávkových robotníkov oznámili jedno­hlasne, že budú podporovať baníkov. Výkonný výbor sväzu baníkov sa usniesol na popolud­ňajšej schôdzke prijať návrh vlády a zástupcov majiteľov 'baní. Možno očakávať, že po tomto rozhodnutí sväz premávkových robotníkov odloží svoje zasiahnutie do štrajku. prognainamra lü CS á Í J; ©V? . Neratifikuje versaillesský mier. Vyhlasuje nezainteressovanosť Spojených Štátov v Sväze národov. Nemecko robí zodpovedným za sve­tovú vojnu. Ohrozenie mieru v Europe považuje za ohrozenie svobody Spojených Štátov. Washington, 5. apríla. (Čstk. fk.) (Ag. Havas.) „United Telegraph“ oznamuje: Prä­­zádent Harding ustálil, ako oznamujú po do­hode s rozhodujúcimi kruhmi, definitívny pro­gramon americkej zahraničnej politiky. Tento Programm obsahuje tieto body: 1. Vybavenie rezolúcie Knoxovej ohľadom uzavretia osobitného mieru s Nemeckom. 2. Ne­­ratifikovanie smfuvy versaillesskej. 3. Neza­interessovanosť Spojených Štátov v terajšom Sväze národov. 4. Podporovanie požiada vky do­hody, aby Nemecko bolo vyhlásené za zodpo­vedné za. svetovú vojnu. 5. Nijaký záväzný sľub politickej alebo vojenskej alhanoié s Euró­pou, ale vyhlásenie v rámci Knoxovej rezolúcie, že Spojené Štáty považovaly by ohrozenie mieru v Europe súčasne za ohrozenie mieru svojho a svojej vlastnej syobody,.a že sa budú usilovať nájsť prostriedky, aby sa predišlo tomuto ohrozeniu. 6. Obnovenie diplomatických stykov s Nemeckom a Rakúskom a začatie po­­ktomávania smerujúceho k uzavretiu novej simfuvy ohľadoim vzájomných priateľských stykov. 7. Zachovanie všetkých práv, výsad, od­škodnení, náhrad a výhod poskytnutých prí­merím Spojeným Štátom., 8. Zadržanie neme­ckého majetku, ktorý dňa G. apríla 1917 alebo neskôr bol sek v estr o van ý až do konečného rozhodnutia kongressu. Bricsml «» x«£fiii<«ännňšnei sitssócii f;S««äťSíEM3Z*fes. Proti Nemcom pevná ruka. — Nepodpíše ešte obchodnej smluy so sovietovým Ruskom. — O dobrodružstve exkráľa Karla. Paríž, 5. apríla (Ag. Havas.) (Čstk. fk.) Pri rokovaní o rozpočte ministerstva zahraničia v senáte ministerpredseda Briand povedal veľkú Teč, z ktorej uvádzame nasledovné: Ministerský predseda Briand hovoril o sta­novisku Francie k Nemecku a povedal medzi­iným: Smičšné návrhy, ktoré Nemecko urobilo v Londýne, boly vyzvaním na boj, pre ktoré došlo k roztržke. Žatým nasledovaly trestné po­riadky, následkom ktorých spojenecké zástavy vejú nad Düsseldorfom, Duisburgern a Ruhror­­tom. Smluva versailleská zostáva v platnosti. Briand vyhlásil ďalej, že Franciazotstanedôsled­nou na svojej ceste za určeným cieľom a keď sa Nemci pokúsia, aby vyhli splneniu svojich povinností, uchopia ich pevnou rukou. Nemci ešte probujú uplatniť lož. Zbadali, že jeden zo spojencov sa priechodne odklonil a hneď za­čali v jeho zemi bezhraničnú propagandu. Ame­rika však pochopila pravdu a vyhlásila, že Ne­mecko je zodpovedné za vojnu. Hoci Anglia pod­písala obchodnú smluvn so sovietovým Ruskom, Francia nepokladá za rozumné ísť po tej istej ceste. Ruská sovietová vláda je nie uznanou právoplatnou vládou Ruska. Rusko je zem de­zorganizovaná, ktorá nemá dopravných pro­striedkov a prostriedkov pre výmenný obchod. Stanovisko Spojených Štátov v tejto otázke blíži sa stanovisku nášmu. Až Rusko sa vráti k poriadku a až majetok bude tam chránený, uvidíme, čo sa dá robiť. Ministerský predseda Briand hovoril ďalej o dobrodružstve bývalého kráľa Karla a osved­čil sa: Ide o to, aby sa spln ily záväzky naše o­­proti Taliansku, Česko-Slovensku a Juhoslovan­skú. Návrat Karolov mohol byť príčinou na pre­lievanie krvi a už to stačí, aby sa ospravedlnilo stanovisko Francie. Keséim? návrof «d® Intermezzo v Moste n. M. Štýrsky Hradec, 5. apríla. (Čstk. fk.) Osobitný vlak s exkráľom Karlom zadržali na ceste zo Štýrskeho Hradca vo Frohleitene, lebo došla zvesť, že tisíce robotníkov obsadilo ná­dražie v Moste u. M„ aby demonštrovalo proti exkráľovi. Aby sa predišlo tejto nečakanej prí­hode, začaly sa pokeraávačky s robotníkmi. Po­­konávačky trvalý niekoľko hodín a dosiahlo sa toľko, že iba 250 robotníkov zostane na ná­draží, ktorí sa budú pokojne chovať. Vlak s exkráľom prešiel potom cez nádra­žie bez rušivej príhody, iba niekoľko robotní­kov zavolalo na vlak „Pfuj!“ Karla prevzali vo Švajčiarsku. Viedeň, 6. apríla. (Čstk. fk.) Dnes prišiel osobitný vlak s exkráľom Karlom do Švajčiar­ska, kde ho prevzali delegáti švajčiarskej spol­kovej rady a oznámili Karlovi podmienky jeho dočasného pohytu vo Švajčarsku. Obetované hlavy maďarských vládnych funk­cionárov v Subotišti. Subotište, 6. apríla. (Čstk. fk.) Bezpro­stredne po odchode exkráľa Karla všetci vládni funkcionári v Subotišti demissionovaii. Odstúpil komisár pre Západné Maďarsko gr. Sigray, hl. župan gr. Cziráky, podžupan a všetci ostatní funkcionári. Plukovník Lehár v nijakom prípade nezostane ďalej mestskými veliteľom. Jeho ná­stupcom bude asi podmaršah Hegedűs. Drobné zvesti. Súd v Hornom Sliezsku. Pred dohodovým výnimočným súdom v Opolí súdili v process» pxxti 4 zodpovedným redaktorom nemeckých časopisov v Hornom Sliezsku, ktorí uverejnili nepravdivú zvesť o zavretí varšavskej burzy. Súd posúdil obžalovaných na 500 m&riek po­kuty a 8—15 mesiacov väzenia. Generálneho správcu Hohen zollennských baní, Hübnern, v ktoírého podniku svojho času našly sa zbrane, výnimečný dobodový súd od­súdil na 5 mesiacov väzenia. V Nemecku súdia účastníkov posledných vzbúr. V Hamburgu dvadsaťročného strojníka, ktorý vivesii na budove červenú zástavu, odsú­dili na 19 mesiacov väzenia. Istú ženskú, ktorá raneného už strážnika kamenfm do tvári tĺkla, odsúdili' na 3 roky a 6 mesiacov. Radosť SHS. Belehrad, 5. apríla. (JTK.) Pri neopísateľnej radosti1 obyvateľstva obsadilo včera juhoslovanské vojsko . Talianmi vy­prázdnený ostrov Knin. Otvorenie rímskej konferencie. Rím, tí. apríla. (Stefamd.) Dnes ráno v miestnostiach Ghágí otvorili konferenciu dedičných štátov v prítolmnosti delegácie česko-slovenskej, ta­lianskej, rakúskej, maďarskej, juhoslovanskej poľskej a rumunskej. Minister zahraničných vecí gróf Sforza povedal otvárajúcu reč. Premožené grécke vojsko. Paríž, 5. apríla. (Havas.) Z Carihradu oznamujú, že grécke voj­sko vyprázdnilo čiaru A finn—Hisar a ustúpilo na čiaru, z ktorej vyšlo. Turecká armáda obsa­dila Diiéiledžik. Smyma, tí. apríla. (Havas.) Grécka zvesť s frontu oznamuje, že grécka armáda odstúpila, na čiaru, ktorú miaOa pred ofenzívou. Gréci za­brali Burgas, 45 km južne oíd Ušaku, pri čom rozohnali 300 Turkov. „Sláva krížu.“ Trenčín, 4. apríla 1921. Dnes, na Bielu nedeľu, v sprievode ohrom­ného, na 6—7 tisíc počítaného slovenského ve­riaceho zástupu, v súkennej fabrike neslýcha­ným a neľudským spôsobom zneuctený kríž dostal skvelého zadosťučinenia. V prítomnosti správcu fabriky, pobožného Francúza Deliemre, pri spoluúčinkovaní deviatich, cirkevným rú­chom sviatočne odiatych kňazov uložený bol kríž zas na to miesto, odkiaľ ho neľudské ruky strhly, dolámaly a na špinavé miesto hodily. „Sláva krížu!“ takto znelo heslo; tento nápis niesli v čele veľkého slovenského a v nábožných citoch svojich hlboko urazeného zástupu. Na našom nábožnom Slovensku až doteraz nebolo načim prízvukovať a vyvolávať: Sláva krížu! Ctihodný znak spasenia v úctivosti mal i má až dodnes každý opravdový Slovák bez rozdielu vierovyznania. Len v najnovších časoch, keď nábožný ľud slovenský úprimne tešiť sa mal dlho očakávanej svobode a bratskému spolu­žitiu s českými svojimi bratmi, začalo sa kde-tu zneucťovanie, lámanie posvätných predmetov^

Next