Národnie Noviny, október-december 1921 (LII/221-287)
1921-10-14 / nr. 232
Wirth nie je spokojný s rozhodnutím o Hornom Sliezsku. Z Berlína oznamujú: Na zasadnutí ríšskeho kabinetu 12. t. m. hovoril kancellár Wirth, že Nemecko nie je spokojné s rozhodnutím o Hornom Sliezsku, ba nesúhlasí s ním ani homosiiezske obyvateľstvo. na východ, podľa ktorého prístav barošský pripadne kráľovstvu SHS. Dokiaľ nebude hotové rozhraničenie prístavu barošského na sever, Itália odopiera úplne evakuovať prístav. Vláda kráľovstva SHS. odvrhla preto rozhodne obnoviť dopravu cez Rieku. Benátska konferemia. Rakúsko nechce pristať na koncessie Maďarsku. Žiada odstrániť tlupy zo Západného Maďarska. Benátky, 12. okt. (Čstk. fk.) Rakúska a maďarská delegácia sišly sá na konferencii. Minister zahraničia delia Torreta pozdravil delegácie a vyložil im cieľ schôdzky. Potom maďarská delegácia odišla a rakúska podrobne objasnila svoje stanovisko. Keď rakúska delegácia odišla, vrátila sa znovu maďarská delegácia, aby aj ona vysvetlila svoj náhľad. Predovšetkým ide o praktické poriadky v celej veci. Benátky, 12. okt. (Čstk. fk.) Ako bolo oznámené, pokonávky boly s každou delegációi! osobitne. Taliansky minister zahraničia markýz delia Torreta mal súkromnú poradu s rakúskymi a potom s maďarskými delegátmi. Rakúska delegácia zdôraznila energický právny nárok Rakúska a žiadala splnenie mierových smlúv. Hovorila o terajšej situácii v Burgenlande a konštatovala, že v poslednom čase nastalo tam zhoršenie. Potom oznámila svoje stanovisko v tom smysle, že Rakúsko nemôže zaručiť nijaké koncessie, ale Rakúsku má byť zaručené odovzdanie Burgenlandu a odstránenie tlúp zo Západného Maďarska. K vôli tomu maďarská delegácia vypracovala návrhy. Porady neboly skončené a budú v nich zajtra pokračovať. Spolkový kancellár Schober odíde do Viedne asi v piatok ráno. Z kréfuvstva SUS. Krdľ Alexander sa zriekne trónu? Paríž, 12. októbra. (Havas.) (Čstk. fk.) „Chicago Tribúne“ oznamuje, že Pašič dlho sa shoväral vo Versaillesoch s králom Alexandrom, ktorý sa — vraj — rozhodol zrieknuť trónu v prospech princa Jura. ižozhranifovacie práce na talianskojuhoslovanskef hranici. Barošský prístav dostane královstvo SHS. Belehrad, 12. októbra. (Vlastná.) (Čstk. f k.) Podlá zvestí, ktorú dostala vláda včera večer, je hotové rozhraničenie slobodného štátu rieckeho Ersko. Anglicko-irské pokonävanie. Londýn, 11. okt. (Cstk. fk.) Irská konferencia mala zasadnutie a odročila sa potom na štvrtok predpoludnie. Reuterova Agentúra sa dozvedá, že s britskej strany prejavujú najväčšiu nádej na konečný zdar tejto konferencie. Dť©&ss©si3 2:© xtisSsrasnilSss. V Bulharsku štátny súdny dvor začal process proti členom bývalého kabinetu dr. Radoslavova, ktori — ako vieme — spolu s bývalým králom Ferdinandom vohnali Bulharsko do vojny po boku Nemecka a Rakúsko-Uhorska. Černohorskú vládu rozpustila sama kráľovná — vdova Milena. Členovia tejto poslednej černohorskej vlády nebudú môcť na budúce používať nijakých diplomatických práv. Talianski kráľovskí manželia navštívili Trident (v Tyrolsku), kde ich slávnostne veľkou pompou vítali. Trident bol celý vyzdobený. — Tak sa zdá, že Potémkinových dedín je v každej krajine dosť! PREHĽAD. BESEDNICA. Guy de Maupassant: Vyznanie. Požiadali ste ma — milý priateľu — aby som vám rozpovedala svoju najničivejšiu rozpomienku z minulosti. Môžem sa vám teda zdôveriť bez akýchkoľvek rozpakov. Sľúbte mi len, že nikdy neodhalíte mena môjho. Ako vám je známo, mnoho som bola milovaná a často som i sama milovala. Bola som neobyčajne krásna. Teraz, keď o tom už nijakej stopy niet, môžem to povedať otvorene. Láska mi znamenala život duševný, tak, ako čo vzduch podmieňuje život telesný. Radšej by som bola zahynula, než aby som krušné dni svoje ztrávila bez nežnej myšlienky a horúcej túžby. Ženy často hovorievajú, že len raz milovaly celým svojím srdcom. Inú zkúsenosť mám v tejto veci ja: neraz ovládal ma taký náruživý oheň lásky, že sa mi zdalo byť nemožným, aby úchvatu môjmu bol voľakedy koniec. A predsa — prirodzene — vždy tlel iba ako oheň, ktorému sa paliva nedostáva... Rozpoviem vám svoje prvé dobrodružstvo, v ktorom som bola síce úplne nevinná, ktoré však akosi prekliesnilo cestu ostatným. * Minul už asi rok, čo som sa bola vydala za bohatého statkára, grófa Hervého de Ker. ., Bretonca zo starošľachtického rodu, ku ktorému — samozrejme — málo náklonnosti som cítila. Podľa môjho úsudku pravá láska potrebuje i! svobodu a spolu i prekážky. Môj muž bol postavy mohutnej a vonkajšku Ôvamého a zvykmi svojml ozajstný veľX Starou pliagou europejského medzinárodného života je tá stará, tajná, prefíkaná diplomacia, na ktorú vo vojne, keď umierajúce a krvácajúce milliony ľudí zatínaly svoje päste proti nej, i sämi diplomati nadávali — ale len tak na oko, z diplomacie. Táto nemravná, stará, úlisná diplomacia prežila vojnu a zas triumfuje v Europe, iba čo sa na vonok trocha a prechodne „zdemokratčila“ i ona, nakoľko zostala nielen v cisársko-kráľovských dvoroch nevyhnutne potrebným politickým prostriedkom i naďalej, ale celkom dobre udomácnila sá už i v palácoch súdiužských ministrov. Odvekým hniezdom vysokej i nízkej, jemnejšej i hrubšej, ale vždy úlisnej a nepoctivej diplomacie bola; však Pešť. A teraz, keď si už ani kanónami, ani svojimi „vörös ördögim", ani žandárskymi bodákmi pomáhať nemôžu, jedinou zbraňou na vonok im zostala úlisná diplomacia. Rozložili svojich ľudí po všetkých značnejších metropolách a politických centrách sveta. Šľachty, grófov a iných vyžieračov ľudu majú dosť, ktorí i pred- * i pán, ale dômyslenosť jeho bola slabá. Výrečnosť jeho bola drsná a príkra a náhľady svoje tlmočil spôsobom britkým. Bolo zrejmé, že mozok jeho je napchatý už hotovými pojmami, zaštepenými mu jeho otcom a matkou, ktorí ich prevzali zas od svojich predkov. Nikdy neváhal s prejavom svojej mienky a bezprostredne i presne vynášal svoj úsudok o všetkom, bez toho, že by sa bol cítil niekedy v nejakých rozpakoch. alebo chápal, že môžu byť aj inakšie náhľady na svete. Nebolo možno pochybovať, že jeho h ava je uzavrená so všetkých strán a že nepreniknú ňou nijaké myšlienky, ktoré by osviežovaly a vytríbovaly jeho ducha na spôsob vetra, ktorý pri otvorených dverách a oblökoch previeva domom. Zámok, v ktorom sme bývali, ležal uprostred rozsiahleho plochého kraja. Bola to priestranná pochmúrna budova, so všetkých strán obklopená vysokými stromy, zarastenými machom ako starec plesnivou bradou. Park, pravý to les, dovôkol obohnaný bol hlbokou priekopou a celkom v úzadí smerom k poľu rozkladaly sa dva veľké rybníky, husto obrastlé rákosím. Medzi oboma rybníkmi na brehu jarčeka, ktorý ich spojoval, môj muž dal postaviť búdku, odkiaľ sa strieľalo na divé kačice. Okrem riadnej čeľadi na osobitnú obsluhu mali sme starého hájnika, ktorý bol telomdušou oddaný môjmu mužovi a mladú komornú, ktorá zas slepo ľňula ku mne. Ju som priviezla so sebou pred piatimi rokmi zo Španielska. Bote, opustená sirota. Temným svojím zrakom, tmavou pleťou a čiernymi vlasmi, ktoré bujne zastieraly jej čelo, bolo možno pokladať ju za cigánku. Mala vtedy so šestnásť rokov, ale zdala sa byť temer dvadsaťročnou. Prichádzate jaseň a poľovačka za poťotým chodili do Paríža, do Londýna atď. prehýriť, potroviť, čo z mozoľov ľudu tu doma nahrabali — teraz zábavné spojujú s užitočným a robia propagandu i diplomatizujú. Vrcholom diplomatickej nestátočnosti a odvážlivosti je však súčasná konferencia vo Venezii o otázke západo-inaďarskej, na ktorej zúčastňujú sa zástupcovia Maďarska. Stálo by za to, podívať sa tým ľuďom tam do očú. Pred tvárou celej Európy prídu ta strašnou korrektnosťou a vážnosťou, a budú zd r c u j ú co -getle man sk ý m spôsobom tvrdiť pri zelenom stole (bez toho, že bv oči sklopili), že tak a tak, Maďarsko lojálne chce plniť mierovú smluvu, i teraz, hľa, s krvácajúcim srdcom síce, ale predsa vyprázdnilo Burgenland, lebo chce mier a konsolidáciu Európy, a tak ďalej, ďalej. . . a do tých čias maďarské vojsko, dočasne preoblečené do otrhanej uniformy írregulámych bánd, pevne sedí v Burgenlande a drží podkopne zosnovanú „samostatnosť“ Burgenlandu — ale pravda len oproti .Rakúsku a proti Dohode, do tých čias, kým sa Maďarsku bude páčiť. Potom i tú „samostatnosť“ odkopnú na bok, keď vykotná svoje. — Je to ozaj hanbou pre dnešnú Európu, že takéto diplomatické zahrávanie môže byť trpené. Je neodpustíteľnou chybou Dohody, že západ o - maďarskú otázku nechala k toniuto bodu dospieť. A právom možno vytýkať i nášmu zathraničnému ministerstvu (ako to robí známy publicista Stan. Nikolan v časopise nár. socialistickej oppozície) istú slabosť, nepriamosť a nekonzekventnosť prezradzujúce čachrovanie s Maďarmi vo veci Burgenlandu. Hospodárske vyúžitkovanie vodných síl potoka Popradu. Tak s národohospodárskeho, ako i s technického stanoviska informujeme širšiu verejnosť o veľmi významnom podujatí všestranných podnikov Tatranskej elektrickej miestnej železnice. Je reč o výstavbe už hotovej diaľkovej sieti na prenášanie vysokého napätia medzi Huncovcami a Popradom v župe Spišskej. S výstavbou tejto sieti započaté bolo ešte v jaseni minulého roku a i pri ťažkých pomeroch finančných a značných výdavkoch, ktoré boly spojené s výstavbou touto, železničná spoločnosť snaží sa sieť už v najbližších dňoch do užitku dať. Sieť táto ide z ústrednej vodnej (hydraulickej) elektrárne, nachodiacej sa medzi Kežmarkom a Huncovcí a ktorá je majetkom firmy Karol Wein v Kežmarku. Sieťou odvádza sa vačkou bola usporiadaná raz u nás, raz v súsedstvé. Pri tejto príležitosti všimla som si akéhosi mladého človeka, baróna de C. .. . Jeho návštevy v zámku stály sa podivuhodne častými. Potom však razom prestaly — a ja som na celú vec zabudla. Lenže súčasne spozorovala som, že môj muž nápadne zmenil ku mne svoje chovanie: stal sa mlčanlivým, nevrlým a úplne zdržanlivým v nežnostiach a hoci nevstúpil viac do mojej spálne, ktorú som si kázala osobitne zariadiť, aby som mohla žiť trocha i pre seba, často v noci počute som kradmý krok, ktorý približoval sa k mojim dverám a po niekoľkých minútach zas sa vzdialil. A keďže moje okno bolo v prízemí, niekedy zdalo sa mi, akoby okolo zámku v tôni videla bola čosi plaziť sa a napokon spomenula som to i mužovi svojmu. On sa chvíľku prenikavé zadíval na mňa, potom povedal: — To je nič; to je hájny. Po jednej večeri Hervé zdal sa byť neobyčajne láskavým s akýmsi potmehúdskym výrazom na tvári i v hlase. — Nepáčilo by sa vám — spýtal sa ma — dve-tri hodiny postriehnuť v búdke a zastreliť lišiaka, ktorý noc po noc dávi hydinu v zámku? Bola som prekvapená a zprvu nevedela som, čo odpovedať, ale keďže akousi zvláštnou pátravosťou skúmal moju tvár pohľadom svojím, odvetila som napokon: — Prečo nie? Dobre. Treba pripomenúť, že na diviakov a vlkov som poľovala ani chlap; to vyzvanie teda nemalo znaku nezvyklosti. Potom však môj muž razom Javil na seb«