Národnie Noviny, október-december 1921 (LII/221-287)
1921-11-26 / nr. 267
Vychodia éest rfiz do týždňa okrem pondelku každý deň. Predplatná cena: na celý rok 168 kor., na pol roka 84 kor., na štvrt roka 42 korún, na mesiac 14 kor., Jednotlivé čísla po 80 h. Co cudzozemska: sa celý rok 26C körűn. Politik LI3. Redekdc, edmšnisfrótía a eacpedčcscs v lurcšcnikom Sv. Horiine. Sobotu, 26. RO¥@iftb?o 1921. Na samé štvrtkové číslo predpláca sa: na celý rok 32 k., na pol roka 16 k. Do cudzozemska: na celý rok 44 korún. Časopis posiela sa len skutočne predplateným. Číslo telof. redakcie: 66. číslo telefónu adm.: 56. Cfslo 267. SptfíÉWESCl SlOVenŠllMB. Tých, ktorí hovoria a píšu po slovensky, možno zadeliť do troch kategórií. Do prvej patrila, ktorí slovenčinu ovládajú len natoľko, že sa vedia vyjadriť — bez ohľadu na základ'nejéie grammatácké pravidlá. Týchto je hodne a sú to, ktorí pred prevratom nikdy slovensky nečítali a hovorili iba vtedy, keď to domáce, obchodné a podobné pomery vyžadovaly, no, ktorí ani dnes netúžia za slovenskou literou a slovenským slovom. —Do druhej kategória patria, ktorí radi o sebe hovoria, že ovládajú perfektne literárnu slovenčín u, ktorí rečnia a píšu po slovensky — v slovenčine všetkých našich denných a periodických novín a časopis sov. Týchto slovensky hovoriacich intelligentov (ľud z týchto kategórií vylučujem) je 90 percentov. A v tretej kategórii je tých asi Í0 ľudí na celom Slovensku, na čele ktorých stojí správca Matice, J. Škultéty a ktorí úzkostlivé sa pridŕžajú čistoty a rýdzosti slovenčiny, hoci aj za cenu neuznania a posmievanalai, no často á za cenu upodozrievania sepratizmom — aspcň len literárnym. Tých 90 percentov druhej kategórie hovorí čecho-slovenčinou, ktorá nie je ani češtinou ani slovenčinou, ale je miešaninou týchto dvoch rečí a ktorá — z filologického ohľadu — škodí tak češtine, ako slovenčine. Je isté, že budúci slovenskí filológovia s úžasom budú krútiť hlavou, keď budú rozoberať slovenčinu, v ktorej terajšie pokolenie píše. Ale nie o tomto chcem písať. Bolo by to. pravda, krásné a povznášajúce, keby v našej literatúre a najmä žurnalistike písalo sa slovenčinou, ako píše Škultéty a Národnie Noviny. Len vtedy by videli milovníci slovenskej reči jej krásu á zvučnosť, len vtedy by pochopili príťažlivosť hesla: „za tú našu slovenčinu“. No, nemôžeme mať všetko razom, až Matica s povolenými filologickými kruhmi určí prasne a definitívne rečové pravidlá slovenskej reči — o nejakých" 10 rokov nebude 90 percentov zlou slovenčinou hovoriacich a píéúcich ľudí. lež bude sa na celej čiare uplatňovať špeciálny duch slovenčiny. A preto každý, i ten najprísmejší filolog mchol by byť nateraz celkom spokojný, keby sa v našom verejnom a súkromnom živote užívala slovenčina aspoň tej druhej kategórie. No, bohužiaľ, stojíme v tomto ohľade veľmi zle. Naše úradné prípisy nie sú ani češtinou ani slovenčinou, naše tlačivá sú nesrozumiteľným konglcmirátom, názvy niektorých verejných inštitúcií priamo do omylu privedú človeka (zemedelská rada = rada, ktorá zem delí). A vr ehetőm tejto nevšímavosti, hriešnej ľahostajnosti a šlendriánstva sú nápisy firiem a úradov po mestách I po dedinách. Neviem si nijako vysvetliť, ako môže prísť na obecný dom tabuľka s nápisom „obvodný notariát“. keďže tatvlu túto iclfa firma, ktorá z tcho žije a má odporúčanie úradov? Ako ie to možné, že ešte 1 dnes, v štvrtom roku republiky môže byť na obchode napísané „predaj červenéj soly v malom i velkém“, alebo: „Jediálna“?! Znám mestečko, kde, okrem dvoch-trooh správnych nápisov, nájdeš samé zuby trhajúce a jazyk lámajúce nápisy. Nuž. ale prečo je to, že úrady ea nestarajú o to, aby sa tieto ohavné nápisy odstránily? Veď keby za maďarskej vlády niekto tak bol urážal maďarčinu, ako čo my sami urážame našu slovenčinu, boli by ho ukrižovali. Divím S3, že až dosiaľ v tomto ohľade nič sa nestalo a že úrady k týmto nepekným vedám sú také ľahostajné. Nedivil by som sa, keby vec bcla nejako strašne komnlikovaná, Ae by vyžadovala nejaké štúdium, alebo keby úrady zaťažila veľkou prácou. Veď je vec taká prostá! Či by to nemohlo byť tóa príklad takto: Netíh každý župan sriadi komisiu, úlohou a povinnosťou ktorej by bolo dozerať na správnosť nápisov. Nech vymenuje na návrh slúžneho do tejto komisie pre istý obvod, — v mestách pre niekoľko ulíc. v dedinách podľa veľkosti dediny, alebo podľa notariátu, — jedného člena, ktorý by bol povinný oznámiť slúžnemu (policajnému kapitánovi), kto má správny a kto nesprávny nápis na svojom obchode, alebo úrade. Hlavný slúžny (policajný kapitán) by mohol dotyčnému určiť termín, dokedy musí mať správny nápis. Čo keď nespraví, môže ho pokutovať a to citeľným, odstrašujúcim trestom. A keby sa tento spôsob videl niekomu komplikovaným, možno to ešte prostejším spôsobom spraviť. Nech notári doslovne odpíšu nápisy firiem, nachádzajúcich sa v ich notariáte ia pokračovanie by mohlo byť. ako sme už vyššie spomenuli. Takto by bolo možné razom odstrániť tento škaredý zjav nášho verejného života. A veru dôstojnosť našej štátnej reči a našej samostatnosti vyžaduje to kategorickým imperatívom! Lúčky. čiastočne. VLÁDA NA NIJAKÝ spôsob nesmie obísť túto vec! Dozvedáme sa, že i patričné kruhy vyžiadaly si už informácie. Tie isté pomery sú i okolo Banrieva. Liptovskí baníci sa museli vrátiť práve zo severnej Boršodskej, lebo nemali zabezpečené existenčné pomery. Vláda nesmie dovol.ť na budúce, aby 300—400 ľudí išlo do neistoty! List od hraníc. Ťažké pomery robotníctva na pohraničí- Liptovskí baníci v trápnom položení Pozornosti našich vládnych kruhov. (M.) Feleď, 24. nov. 1921. Hranice sú od 18. novembra otvorené a od včera je voľný i malý pohraničný styk. Pri takých hraniciach a neustálených pomeroch pohraničných, ako je to na našich hraniciach oproti Maďarsku, je to vec dôležitá najviac z ohľadov sociálnych (naše robotníctvo chodí do Maďarska) a hospodárskych. Mnohé veľkostatky sú rozdelené medzi dva štáty, obce majú navzájom zeme na oboch stranách; lesné a poľné práce nemôžu inakšie konať. Vyviňujú sa teda užšie styky. Od začiatku jednotlivé úrady a veliteľstvá dávajú legitimácie. Vlani v máji sa dohodly maše vojenské veliteľstvá s maďarskými a navzájom si petvrďovaly legitimácie. Na jar tohoto roku prešla agenda na správné úrady. Na legitimáciu majú nárok na oboch stranách v "Id-kilometrovom pásme usadlí roľníci, hospodárski robotníci, lekári, priemyselní robotníci atď. Gemerskej župy táto vec týka sa až na dvoch miestach: smerom k Šalgovským Tarjanom, kde obyvateľstvo niekoľkých našich obcí chodí pracovať do baní (asi 250—300 ľudí) a pri Banrieve, kam idú na železničné práce. Do Šalgovských Tarjanov prechodia neženatí na celý týždeň, ženatí väčšinou denne. Majú tam robotnícke byty, jedálne a podporné kassy. Pracujú na „šichty“ (8 hodín). V prvej polovici týždňa pracujú len na jednu „šichtu“, v druhej polovici na poldruhej (12 hodín). Za 8 hodín dostane jeden a jeden robotník 65—90 maď. Jror., a za nasledovné 4 hod, 50%. Pritom dostávajú šatstvo, do roka 3 páry topánok, živnosť za malé ceny. Najväčšiu škodu utrpia tým,že dostanú plat v maďarskej valute, ktorá je NÍZKA. Pritom robí medzi nimi maďarská vláda propagandu rozdávaním revoľverového plátku: Kis Újság (denne 30—40 exemplárov). Robotníctvo pakuje do neho slaninu a smeje sa z neho. Teraz robotníci boli za mesiac doma, ale nedostávali podpory v nezamestnanosti. UTRPELI TÝM VEĽKÉ ŠKODY a šli 22. t. m. s radosťou do práce. Ale očakávajú, že vláda dosiahne pre nich platenie v č.-s. valute, aspoň I ČESKO - SLOVENSKO KEPtiKUKt. Situačné. Badateľný nesúlad vo vládnych stranách. Praha, 23. nov. 1921. Náš parlament pracuje „plnou parou“. Zaslanie má potrvať až do Vianoc. Špeciálna debatta o rozpočte sa však v ničom nedelí od generálneho rokovania:. Celé rady rečníkov, hodinu, ba i poldruhej hodiny trvajúce reči. Hovoria väčšinou agitačne, „z okien“ a málo kto z rečníkov zaoberá sa s rozpočtom podrobnejšie. Ak na začiatku i bolo možno pozorovať akýsi záujem, tak tento záujem celkom zmizol, ba chvíľami zdá sa, akoby páni poslanci so svojimi dlhými rečami konali tichú obštrukciu. A to nielen so strán oppozičných, ale i so strán vládnych. Isté je, že práve poslanci vládnych strán nie sú si dosť vedomí svojich povinností. To sa jasne ukázalo už v rozpočtovom výbore, kde práve títo poslanci podávali toľko návrhov, že bolo potrebné zakročenie „piatky“. Pri oppozičných stranách možno niečo podobného chápať, ale pri vládnych stranách nie. Rozpočtová debatta ukázala ešte aj iný zjav. Poslanci vládnych strán nielen že útočili na vládu, ale útočia vzájomne 1 proti sebe tak, že zasvätenému je jasné, že len nevyhnutnosť, v tomto prípade „cnosť z núdze“, sviedla strany do vládnej väčšiny. Je to manželstvo bez lásky, akési manželstvo z povinnosti, kde manželia sú si vzájomne cudzí, ľahostajní, čakajúci na vhodnú príležitosť na rozchod. Toto je asi vzájomný pomer strán. Nie je inakší ani pomer strán oproti vláde, hlavne oproti ministerskému predsedovi dr. Benešovi. Nás nesmie mýliť ináče priaznivé posudzovanie vládnych strán jeho reči z 16. t. m., hoci tu i tam, medzi riadkami bolo možné vycítiť jemné sarkastické žihadlo. V istých stranách s nepokojnosťou pozerali — vraj — na samovoľné počínanie dr. Beli e ša tak v horno-sliezskej otázke, ako i v otázke Burgenlandu, nehľadiac na to, že dr. Beneš vo svojom vyhlásení 18. októbra akosi podceňoval monarchistické nebezpečenstvo, ale už 16. novembra hovoril o ňom celkom inak. Konečne vzbudila isté rozladenie i okolnosť, že hoci Karol prišiel do Šoprona v piatok 21. októbra, čo vo Viedni už v ten deň bolo všeobecne známe, — v Prahe ministerstvo zahraničia ešte ani v sobotu ráno, 22. okt.. nič nevedelo o veci. Preto podivné bolo uisťovanie pána ministerského predsedu 16. novembra, v ktorom hovorí, že naša vláda vedela o chystanom návrate Karla do Maďarska, že o karlistickej propagande bola výborne Informovaná, ba že jej boly známé i dôverné prejavenia Karlove. Nemáme na mysli robiť niekomu výčitky, nechceme skúmať ani oprávnenosť týchto výčitiek a sme presvedčení, že pán ministerský predseda čokoľvek podnikol, podnikol to iste v záujme dobrej veci, lebo ako geniálny politik zvučného mena a svetového rozhľadu vedel, čo môže a má činiť bez toho, aby k tomu potreboval radu a rozum iných.