Národnie Noviny, apríl-jún 1939 (LXX/77-100)
1939-05-26 / nr. 97
Číslo 97., 26. mája 1939. NÁRODNIE NOVINY Strana 3. I Hnacie remene všetkých druhov Aktovky štiepenkové i kožené Civilnú koženú konfekciu Poznámky EVANJELICI. Pod týmto titulom zaoberá sa revue „Politika” vo svojom 7- čísle pomerom medzi slovenskými evanjelikmi a katolíkmi. Vzhľadom na to,. že túto poznámku považujeme za konštruktívny príspevok k veci, uverejňujeme ju celú: Podpredseda ľudovej strany dr. Buday napísal nedávno do Slováka článok o pomere medzi katolíkmi a evanjelikmi na Slovensku. Na poslednom zasadnutí Snemu hovoril o tejto otázke poslane Šalát. Nedávno prešla novinami zpráva, že evanjelici vystúpili z akademickej H. G. Takto mohli by sme pokračovať, ale to nie je naším úmyslom. Zmienené udalosti uviedli sme len preto, aby sme ukázali, že medzi slovenskými evanjelikmi a katolíkmi nie je všetko v poriadku. Kto chodí pomedzi ľud a najmä po tých krajoch, ktoré sú obývané väčšinou príslušníkmi evanjelickej cirkvi, vie, že tam panuje značná nespokojnosť s dnešnými pomerami. Niet toho oduševnenia, ktoré by sa dalo očakávať vzhľadom na to, že sme dosiahli vrcholný idál túžieb každého národa štátnu samostatnosť. Okrem toho zdá sa, že rozladenie medzi evanjelikmi a katolíkmi javí tendenciu stúpajúcu. To je zjav vzhľadom na úkoly, pred ktorými stojíme, veľmi povážlivý. Nebolo by správne, keby mu zodpovední činitelia nevenovali takú pozornosť, akej si zasluhuje- Upadli by sme do chyby, ktorej sa sústavne dopúšťali zodpovední činitelia býv. Čsl. republiky. Títo po celých 20 rokov jej existencie bagatelizovali mnohé otázky, ktorých závažnosť ukázala sa byť v kritických chvíľach štátu osudnou. Nebolo by múdre, keby sme sa neučili na ich chybách a keby naši zodpovední činitelia nepokračovali tak, ako to káže vysoký záujem národa a štátu. Niet o tom sporu, že tento priamo kategoricky prikazuje, aby vláda dôkladne preskúmala otázku narušeného pomeru medzi príslušníkmi dvoch najväčších cirkví na Slovensku. Treba hľadať príčiny rozladenia a keď sa zistia, treba ich nemilosrdne vykynožiť, bez ohľadu na to, či sa nachádzajú na strane katolíkov alebo evanjelikov a bez ohľadu na to, či sú to príčiny vecné alebo osobné. Keď sa buduje štát, národ nesmie byť rozdvojený. Vieme, že musíme zápasiť s ťažkosťami, s akými zápasilo málo štátov pri ich zrodení; mnohí naši rozhodujúci činitelia si uvedomujú, že prekážky, ktoré sa nám kladú na cestu, zvládneme len jednotou, len, keď sa podarí dosiahnuť toho, aby sa mohutný šik národa nerozdvojil. Rozdvojený národ padá prv alebo neskoršie. Zdôrazňujeme: nestačí poukazovať na to, že evanjelici sú nespokojní, že nedôverujú celkom vláde, že sa nestarajú o štát a jeho potreby finančné atď. atď., ale treba dôkladne prehliadnuť situáciu, dať dokopy hlavy oboch strán, rozhodnúť sa energicky a nekompromisne stvoriť predpoklady pre obrat v tendencii vývinu, pre jeho zlepšenie. Dnes ešte nechceme hľadať tieto príčiny sami, pretože sme toho názoru, že je to povinnosťou vlády. Ale ak by ona nedbala na to, aké postavenie zaujíma dnes časť národa reprezentujúca státisíce duší, ak by jej nezáležalo na tom, ako sa formuje myslenie tejto časti slovenskej society, budeme hľadať príčiny sami a budeme odporúčať riešenie. Ohromná prietrž mračien v Juhoslávii. Na juhoslovansiko-bulharských hraniciach v obci Bela Palanka privodila hroznú katastrofu prietrž mračien. Potok pri Bela Palanke v krátkom čase zalial celé okolie a voda v prúdoch vnikla i do mestečka. Zátopa zničila vyše 50 domov, mnoho poškodila len čiastočne a v dravých prúdoch vody zahynulo 17 osôb. Doteraz 7 mŕtvol vytiahli z vody. Hmotná škoda je veľká a odhadujú iju na viac miliónov dinárov. Ministerský predseda dr. Cvetkovič odcestoval na miesto katastrofy a oznámil, že vláda poskytne rýchlu pomoc poškodeným'. Asp. — Myjava, 22. mája 1939. Pamätné Bradlo na ktorom sníva svoj večný sen najväčší syn slovenského národa generál dr. Milan Rastislav Štefánik — toto slávne a dnes každému dobrému Slovákovi a Slovenke sväté pútnické miesto nevidelo od smutných májových dní v r. 1919 ešte toľké masy ľudu a najmä mládeže, ako v minulú nedeľu, 21. mája, keď na zakončenie Štefánikových slávností pri 20. výročí jeho smrti usporiadal sem národnú púť Sväz evanjelickej mládeže (SEM.) A tak nemohlo byť krajšieho zakľúčenia Štefánikových osláv nad touto pamätnou púťou povedomej slovenskej evanjelickej mládeže. Už v sobotu privážaly preplnené osobitné vlaky na Brezovú p. Br. a na Myjavu túto jednoduchú mládež z ďalekých krajov slovenských. Osobitný vlak o desiatkach vozov priviezol mládež a s ňou i stárež zpod našich krásnych Tatier — z Liptova i z malebného čarokrásneho Turca. Riadnymi vlakmi prichodili vo veľkých zástupoch naši z Pohronia, zo Šariša i zo Spiša, ba až od Zemplina. Prišli aj Oravci a Trenčania, Gemerčania i Novohradčania. Brezová, Myjava boly teda už v sobotu preplnené týmito milými hosťtni a nemohla, bohužiaľ, ani všetkých náležitý ubytovať. V nedeľu od časného rána — hneď po svitaní zhoršilo sa počasie, prišiel lejak s búrkou. No ani toto neodradilo tvrdú a povedomú našu mládež a verných členov nášho Siona, aby sa nevystrojili na posvätné Bradlo. A tak predzapočatím slávností, keď prišiel malebný sprievod našej mládeže, ktorý svojou božskou krásou uchvátil všetkých, bolo na Bradle vyše 50.000 prítomných ctiteľov nesmrteľného nášho hrdinu, ktorých dar nesviedol — hrozba nesklonila. Slávnosti začaly už v predvečer veľkého dňa na Brezovej v Národnom dome, kde náš slávny Spevácky sbor slovenských učiteľov (SSSU) usporiadal nádherný koncert z milovaných piesní nebohého nášho génia. V nedeľu ráno boly na Brezovej a na Myjave v preplnených evanjelických chrámoch slávnostné bohoslužby. Na Brezovej kázal sám dp. biskup dr. Samuel Štefan O s u s k ý, ktorého prekrásna a vzletná príležitostná kázeň zanechala v prítomných mohutný dojem a vzbudila v dušiach verných Štefánikových ctiteľov silnú ozvenu. Po zakončení služieb božích pohly sa zástupy a davy mládeže a ľudu všetkými smermi na Bradlo. Serpentínou išiel obrovský sprievod mládeže v utešených a malebných krojoch temer z celého Slovenska. Tento sprievod poskytoval nádherný a čarokrásny obraz, aký vidíme iba raz za desaťročie. V sprievode niesli desiatky zástav a krásnych vencov. „HEJ SLOVÁCI“ S BRADLA. Slávnosti na Bradle začaly sa o pol 12. hodine úvodnými fanfárami. Potom zaspievaly prítomné masy mládeže a ľudu slovenskú národnú hymnu „Hej Slováci“, ktorá znela ako mohutný hrom s vrcholu Bradla a do okolitých dolin. Potom otvoril slávnosti predseda SEM. ev. farár banskobystrický Juraj H o 1 č í k. Pripomenul, že slov. ev. mládež dojaté a v nemom úžase oslavuje Štefánika, ktorý je jej pojmom a preto prišla vzdať tu aj úctu svojej cirkvi ev. — matke, ktorá ho vychovala. Na konci svojej reči prevzal od prítomných prísahu vernosti Štefánikovej pamiatke. Potom členka činohry Slovenského národného divadla Oľga Kadancová oblečená v kroji predniesla precítene nádhernú báseň Martina Rázusa „Smútočný odkaz do Paríža“. Spevácky sbor slov. uč. (SSSU) pri vedení prof. M. Ruppe.1 d-t a zaspieval velebnú skladbu Bellovu „Sväť Slovensko sväť“ a Sdružeijie ev. mládeže z Trnavy prednieslo sborovú recitáciu Rázusovej básne. Z REČI DP. BISKUPA DR. VL. ČOBRDU. Nato ujal sa slova gen. biskup ev. cirkvi dp. dr. Vladimír C o b r d a. Jeho jasná, smelá a rázna reč, v ktorej vyzdvihol význam a zásluhy nesmrteľného národného bohatiera gen. M. R. Štefánika a v ktorej sa dotkol i niektorých časových nezdravých zjavov v našom živote verejnom, bola prerušovaná búrlivým a frenetickým, neutichujúcim potleskom a volaním. V tejto nezapomenuteľnej reči povedal medzi iným: „Slovenské evanjeľictvo holduje tu dnes pamiatke najväčšieho slovenského hrdinu gen. dr. M. R. Štefánika. O ňom platia básnikové slová: „Živý v srdci celý národ nosil, mrtvv žije v srdci celého národa“. ŠTEFÁNIK PATRÍ CELÉMU NÁRODU. Štefánik patrí celému slovenskému národu, lebo Štefánik celý tento slovenský národ nosil vo svojom srdci. No musím tu aj pripomenúť, že tohoto Štefánika národu vychovala a dala slovenskému národu evanjelická cirkev. A na tento fakt sme, i budeme vždy hrdí my slovenskí evanjelici. Cieľom tejto impozantnej manifestácie, aby sme vzdali poklonu a úctu nášmu nesmrteľnému Štefánikovi. A cieľom a určením tejto veľkolepej mohyly je výraz úcty a lásky slovenského národa. Túto musime v sebe budiť a udržovať v budúcnosti. Ak je pravda, že beda národu, ktorý si nevie uctiť svojich veľkých ľudí, tak veru beda nám všetkým. — Chceme si oživiť pamiatku veľkého nášho bohatiera, aby nám bola majákom na ďalších našich cestách v borbe za národ“. V ďalšej svojej reči osvetlil potom dp. bisktm dr. ČOibrda pomery, v ktorých žil slovenský národ pred r. 1918, aby bol jasný význam Štefánikovej borby a citoval básne Hviezdoslava, Sládkoviča a Janka Jesenského. Potom rozobral život génia od mladosti až po jeho tragickú smrť. Vyzdvihol jeho heslo „Veriť, milovať, pracovať a žertvovať“. Bieda a utrpenie, ktoré ho sprevádzalo od najútlejšieho veku, naučila ho strádať, trpieť i obetovať. Bol usilovný a svedomitý až do krajnosti. Mal vždy krásne sny t túžby, nikdy neznal pohodlie. Už ako študent bol odhodlaný, snaživý, energický a silného slovenského povedomia. Tieto vlastnosti ho predestinovaly k tomu, čím sa pre nás stal. Zjaví sa v Paríži, vydobyje si tam uznanie a len čo prvé delá zahrmely vo svetovej vojne, opustil vedu a vrhol sa hrdinsky do plameňov boja na frontoch. Z tichého, pracovitého vedátora premenil sa na vojenského hrdinu. Čo vtedy vykonal, na to len s najhlbšou úctou a vďakou budú spomínať podúce pokolé • nia. Svoj národ pomohol vymaniť z poroby a otroctva, ale do slobodnej vlasti už nevkročil živv, slovenská zem prijala už len jeho chladné telo. Ako jasný meteor zahasol, zapadol nám. Zahasol? Nie, Štefánik nám nesmie zahasnúť, zapadnúť. LÁSKA K NÁRODU A ŠTÁTU — VERNOSŤ K CIRKVI! My musime tak pracovať, aby sa Štefánik, keby dnes ožil nemusel zahanbiť za svoju evanjelickú mládež. Musíme sa riadiť jeho heslom: viera, láska, poctivosť. Najšpatnejšou vecou je nečistý charakter. Slov. ev. mládež, v ktorej duch Štefánikov žije a ktorú Štefánikov duch riadi a oživuje bude účinkovať a pracovať v tomto znamení. Preto žiadam od vás lásku k národu a štátu a vernosť k cirkvi. Veľkosť Štefánikova je v tom, že vedel čo od neho cirkev a národ očakáva. Nijaká práca nebola mu ťažká, nijaká obeť márna. A tak prešiel celý svet križom krážom a pracoval pre svoj slovenský národ. Štefánikov duch žije ďalej a žiť bude do tých čias, kým len žiť bude v nás, kým všetci budeme cítiť, smýšľať a pracovať ako on, kým v jeho duchu budeme tvoriť svoj Slovenský štát. Bože, ďakujeme Ti, že si nám ho vrátil aspoň mrtvého, že môžeme k jeho mohyle sa chodiť posilňovať, milovať ho a spomínať na neho. Jeho heslom bolo: Milovať a pracovať. To musí byť vodítkom aj pre nás. Štefánik učil milovať národ a štát a učil k vernosti k cirkvi. A čo žiadame my od vás? Aby ste aj vy milovali svoj národ, svoj Slovenský štát. PREDOVŠETKÝM SVORNOSŤ V NÁRODE. V ďalšej reči pripomenul, že nám najbližší národ český má dnes deň sbratrenia a smierenia, aby vytvoril veľkú rodinu bratov a sestár v celom národe. „Želal by som si ----- pokračoval — zahrmeť všetkým ľudom dobrej vôle na Slovensku toto heslo smierenia českého národa. Keby žil dnes náš hrdina Štefánik zavolal by do národa so Sládkovičom: predovšetkým svornosti, svornosti treba nám... Slovenský národ, ktorý naši vodcovia zachránili od skazy predovšetkým tohoto potrebuje. My musime mať aj lásku ku svojej cirkvi a viere. Štefánik ani na vrchole svojej slávy nezabudol, že pochodí z evanjelickej fary. Slov. ev. mládež musí čerpať z minulosti. VOLÁME VÁS K PRÁCI A K BOJU! Slovenská evanjelická cirkev má za sebou veľkú slovenskú minulosť. Za príklad uvádzam aspoň rok 1848, Štúra a jeho školu. Čo evanjelická cirkev vytvorila, bolo spoločným majetkom celého národa. Preto slov. ev. mládež nemá príčiny odcudzovať sa od svojej cirkvi. Práca a borba evanjelictva v minulosti zaväzuje ju však k ďalšej svedomitej práci. Vy mladí musíte niesť zástavu Ježiša, aby vás svet videl a počul a vedel s kým má do činenia. Z vás musia byť také povedomé evanjelické charaktery husovské a lutherovské, ktoré môžu trpieť a krvácať, ktoré však nikdy nezohnú. My sa nehanbíme za svojich slávnych predkov a budeme kráčať v ich šlapajách i keď nás budú po súdoch a žalároch vláčiť a brať nám česť, hrdlo i statok. Či nie je to hanba, keď niektorí radšej kráčajú s prúdom a radšej sa sami zašpinia, ako by man proti nemu ísť a zbabele všade prisvedčujú. A preto čím oddanejšie budete pracovať za svoju ev. cirkev tým vykonáte platnejšiu službu svojmu slovenskému národu. A tak len ďalej, len vopred, len vyššie! V tomto duchu volám vás k práci a keď bude treba i k boji za krajšiu a šťastnejšiu budúcnosť svojho slovenského národa. Keď dp. biskup dr. Čobrda skončil svoju ráznu reč — hromový a burácajúci potlesk bol mu odmenou za jeho jasné a krásne slová a tento nemal temer konca. Veľké desaťtisícové zástupy zaspievaly potom velebnú hymnu Kuzmányho „Kto za pravdu horí“ a predsedovi SEM. vys. farárovi Holčíkovi hlasno sľubovaly, že budú veriť, milovať a pracovať v duchu Štefánikovom. Nato potom zarecitovala str. B i z i k o v á zo Sučian báseň opasky pre HG, četnícke, pátracie a služobné pomôcky, side a viazacie remienky a odpad remenárom dodáva Družstvo Pálka - Žuffa, Lipt. Sv. Mikuláš. Tel. 22. Vyžiadajte si bezplatné ceniky našich vfrobkov „Hrdinovi“ od dr. Ruda B r t á ň a a br. Mišo v s k ý vlastnú báseň „Prisaháme“. Po zaspievanom sbore boly vzletné a nadšené prívety, ktoré povedali: JUC. Belluš za Kuzmányho kruh evanjelických akademikov a ThC. i. Štrbáň za Hurbanov kruh evanjelických teologov. Po prečítaní prípisu nitrianskeho ev. seniora vzp. Petra B o o r a za nitriansky ev. seniorát zakľúčil veľkolepú slávnosť predseda SEM. Juraj H o 1 č í k. Shromaždené desaťtisícové davy zaspievaly potom evanjelickú hymnu „Hrad prepevný“. * Takto skončila sa slávna a prenádherná slávnosť na Bradle, nad ktorou vznášal sa duch Štefánikov. Tohoto ducha videli sme i na prítomných účastníkoch, ktorí boli nielen nadšeni, ale bolo vidieť i odhodlanie pracovať, boriť sa v duchu veľkého nesmrteľného hrdinu. Po skončení slávnosti na Bradle popoludní bolo ešte divadelné predstavenie „Smrť Ďurka Langsfelda“ od Tajovského v miestnosti brezovského Národného domu. . Tu treba vyzdvihnúť krásnu obetavosť celej slov. ev. mládeže, ktorá nepoznala hmotných obeti, ani ďalekej cesty a námahy a prišla i so svojimi vodcami vp. farármi temer z celého Slovenska vzdať hold nesmrteľnému nášmu géniovi. Slávnosti zúčastnili sa okrem popredných hodnostárov a významných činiteľov nášho verejného života veľmi mnohi na čele s dp. biskupom dr. Sam. Štefanom O s u s k ý m a dištriktuálnjm dozorcom dr. Michalom Slávikom. FERDINAND G AB Aj: Večnosť hľadí na svet pohľadom oblohy, Pohľad ten vpíja sa i do strapcov rolí, ktoré sa tak dôverivo jarabejú v priehrští chotára ... Taz zbožne mäkký vie byť pôvab jari, tak nežne vedia vtedy mozole ľudských rúk rozsýpať zrno do vrások brázd —že i ten závan voňavého vzduchu, rozprúdený rozsievačovými mozoľmi, samovoľne ožíva a zpomedzi rozhodeného zrna schytáva sa ponad brázdy ako vánok, znwhutnieva v ústrety diaľke vo vetrík, vo vietor, ktorý potom hravo uteká z náručia chotára až do klenutého pohľadu večnosti... Vtedy dobrotivosť oblohy zaihrá úsmevom svetla a tieňov, drobné mračná rozčeria večný pohľad neba. Letiace tiene hladením uprosia brázdy, prečesávajú póry hrúd — len aby čim viac slnca zobjímalo v brázdach zrno ... A v takejto hre neba so zemou väzí i večná dôvera a nádej ľudských pokolení... Oráč viac vládze veriť hrude — ako sebe...* Keď potom hruda zvrúcnela vďakou k nebu tak — že zjavne pozdvihla päste kláskov v ústrety pohľadu večnosti... zahmlil sa pohľad zpod mihalníc, zaiskril sa úsmev zlobou, rozhrmel sa súmrak plachého očakávania.,. BÚRKA ... Toto slovo samo nebo vtislo rozsievačovi do úst. .. Rachot nevyspytateľnej zlosti rozsypal do celej dôverivej diaľky mrákavu kvapák, ktoré v letku podobajú sa zrnám i mozoľom — a v dopadnutí: rozpučeným slzám ... Vtedy primalé sú ľudské dlane na prosenie, vtedy prizbytočné sú i slzy, lebo každá iba znásobuje mokrost búrky ... Klasy, podtínané prísnosťou dažďových mozoľov, krížia sa v bahne v mreže — aby aspoň z brázd nevzkrslo boľavé sito. Košaté koruny, dorábané ihlami búrky, zježia sa deravým listim, aby aspoň mláďatá v obnaženom hniezde obžily — keď už stará musí sedieť na nich mŕtva... Stekajúce kvapky scupkávanim v plači štebotajú tak — ako sa boly priučily v. trme-vrme búrky od tých mláďat, kým bola odkiaľsi doletela stará na ne umrieť... V kvapkách spadla zlosť večného pohľadu na zem. Kým smútok s vetrom chrastil v polámaných klasoch — obloha sa nevinne rozjagávala trblietaním čistých hviezd V zármutku oráčovom doznievaly preludie dohasínajúceho pohrmievania, ale to už iba v jeho hudobnej fantázii, lebo nebo prijasne a prinádherne natískalo sa mu cez slzy do bezmocného pohľadu . . . Či je bolesť v tele bolestnejšia ako v chotári búrka? Národná púť slovenskej evanjelickej mládeže na Bradlo Prekrásne zakončenie Štefánikových osláv — Vyše 50.000 prítomných — Štefánikov duch v slov, evanjelikoch - Z reči biskupa dr, VI. Čobrdu