Nedeľná Pravda, apríl-jún 1971 (IV/13-25)
1971-04-02 / No. 13
K článkom o delikvencii mládeže Vrátiť ich spoločnosti Príspevky zaoberajúce sa delikvenciou mládeže sú naozaj hodnotné. Do tohto problému sa výstižne načrelo napríklad v článku „Nad priepasťou“. S tvrdením, že zodpovednosť za rozkladanie delikventných skupín leží zväčša len na pleciach príslušníkov VB, sa však celkom nestotožňujem. Okrem rodičov tu veía robia aj školy, orgány starostlivosti o mládež, domovy mládeže, detské domovy pre mládež a deti s osobitnou starostlivosťou atd. Ide tu však o to, či každá z týchto inštitúcií vykonáva svoju povinnosť zodpovedne a úspešne. Chyby robíme už v rodinnej výchove. Pedagogika je veda i umenie. O tom však len málo ľudí uvažuje, a to najmä pri zakladaní rodiny. Čoskoro prídu deti a s nimi aj výchovné problémy, ktoré mladí a neskúsení rodičia často sami nezvládnu. Vzniká teda potreba pripraviť mladých rodičov na výchovu vlastných detí; platí tu predsa — „Co jeden nerozumný pokazí, to ani sto múdrych nenapraví.“ Už piaty rok pracujem s ťažko vychovávateťnou mládežou na ZDŠ s Detským domovom v Cerenčanoch, kde máme chovancov takmer z celého Slovenska. Takmer u každého sa priestupky začínali so záškoláctvom, ktoré sa postupne rozrastá v skupinovú delikvenciu. Často si položíme otázku: prečo sa tento chlapec z Trnavy alebo zo Stakčína dostal do nášho výchovného zariadenia? Zvyčajne zistíme, že rodina a škola, ako základné výchovné inštitúcie, nezvládli výchovu, a preto súd nariadil ústavnú alebo ochrannú výchovu. Tu sa teda končí ich záškoláctvo, ktoré môže vzniknúť neraz z nepatrnej príčiny, napr.: z nesprávneho a príliš prísneho prístupu rodičov či učitefov k žiakovi, najmä ak dieťa trpí neusporiadanými rodinnými pomermi (rozvody, alkohol atd.). Často teda mladí Iudia trpia aj za chyby dospelých. Pred troma rokmi sme mali v Brne celoštátnu poradu o výchove v domovoch. Prijali sme návrh na zriadenie uzatvoreného domova pre tých, čo sústavne utekajú — recidivistov v delikvencii. Takíto chovanci totiž veľmi často zvábia aj tých, ktorí by inak na útek ani nepomysleli. Žiaľ, navrhovaný domov sa nezriadil, pretože nemáme u nás zákon, podľa ktorého by chovanci do 15 rokov mohli byť obmedzení na slo- v bode. Toto, pravdaže, mnohí zneužívajú. Nie je to tak dávno, čo som napísal na isté veliteľstvo VB v Západoslovenskom kraji, že mali nášho chovanca zadržať skôr, kým nemal na svedomí tri ukradnuté motocykle. Odpovedali mi otázkou: „Čo robia vychovávatelia, ked im chovanci utekajú?“ V tom istom čase nás vyzvali z VB v okrese Martin a Prievidza, aby sme si prišli po zadržaných chovancov. No ked tam prišlo naše auto, príslušníci VB len krčili plecami pri poznámke, ako to, že im naši chovanci — ušli! Aj z tohto vidieť, že problém útekov chovancov je vážny. O pomoc sme vtedy požiadali aj Okresný výbor Slovenského zväzu žien v Rimavskej Sobote, aby nám pomohli získať z radov členiek dobrú vychovávateľku, ktorá by našim chovancom čiastočne nahradila matku a spríjemnila im tak život v domove. Nepochodili sme. Namiesto toho k nám do domova prišlo osem žien (asi celý okresný výbor) na akúsi neoficiálnu previerku, a to toč38 prázdnin, ked v domove bolo len päť chovancov a traja zamestnanci. Vtedajšiemu predsedovi ONV referovali potom len o údajných nedostatkoch a tým sa ich pomoc skončila. Myslím, že aj Ústredný výbor SZŽ by nám pri dobrej vôli a porozumení v tomto vážnom probléme mohol viac pomôcť i nastoľovaním podobných otázok na stránkach Slovenky. Nemali by sme sa uspokojovať tým, že delikvencia mládeže je celosvetovým problémom. Nemali by sme čakať, že nám ho vyrieši za nás niekto iný. Naopak, musíme mobilizovať všetky sily, aby sa nám viac ako doteraz darilo mladých delikventov prevychovať a vrátiť ich spoločnosti ako dobrých ľudí a užitočných členov ľudskej spoločnosti. JURAJ PADČO, prom. pedagóg ...a vina rodičov? So záujmom som si prečítal článok „Človek sa neformuje sám“, a bol som prekvapený uverejnenou štatistikou. Ak sa zamyslíme nad veľkým vzrastom kriminality mládeže, nemali by sme sa uspokojiť s konštatovaním, že ju zle vychováva ulica. Ved ulica je vlastne určitým predstaviteľom ipoločnosti, ktorú budujeme, ale ktorá sa nám akosi vymyká z rúk. Všemožným spôsobom uspokojujeme hmotné potreby človeka, no o duševnú výchovu, najmä mladých, sa staráme málo. Musím súhlasiť s autorom článku, že na tomto poli nám málo pomáhajú masovokomunikačné prostriedky, ale to by sa už konečne malo zmeniťl Ešte by som chcel pripomenúť, že sa musíme vážne zamýšľať aj nad prevýchovou — rodičov. Nie sú predsa zriedkavé prípady, že sa syn rodičov — neraz vysokoškolsky vzdelaných — v období dospievania dostane na šikmú plochu. To už predsa nie je len vina spoločnosti, ale aj ich vlastná, rodičovská! Treba sa ich spýtať ako posudzujú svoju mieru zodpovednosti a, ako ľudia vzdelaní, mali by si ju vedieť aj uevdomiť. Sú, prirodzene, i také krajné prípady, že rodičia sami vedú svoje dieťa k trestnej činnosti. Tu by potom bol namieste zásah priamo na zdroj a pôvod zločinnosti. O. KLIMA, Nová Dubnica Foto R. N O G A Spomienka čitateľa Za chlieb a prácu Bol pochmúrny zimný deň roku 1932. Po tmavej chodbe trenčianskej sedrie viedli dozorcovia v dvojstupe chatrne oblečených robotníkov z Piešťan. Pri dubových dverách sa skupinka zastavila a vošla do súdnej siene. Dozorcovia zoradili robotníkov do radu pred rokovací stôl. Bočnými dverami vstúpil do siene sudca v čiernom talári, verejný íalobca a zapisovateľka. Sudca si založil okuliare a na hlavu nasadil sudcovskú čiapku. Prísnym hlasom prečítal obžalobu podloženú „usvedčujúcimi dôkazmi", ktoré „dodali" piešťanskí žandári. Obžaloba vinila Jána Daňu, Michala Ondrisa, Jozeja Antala, Michala Hudcoviča a ďalších piešťanských robotníkov, že ako členovia komunistickej strany a zástupcovia akčného výboru nezamestnaných robotníkov sústavne poburovali nezamestnaných a navádzali ich na demonštrácie a hladové pochody. Svojimi činmi narušovali pokoj a poriadok, ohrozovali bezpečnosť občanov Piešťan, ohováraním verejných a štátnych činiteľov znižovali v očiach obyvateľstva autoritu vládnych a verejných orgánov. Svojou činnosťou nebezpečnou pre spoločnosť sa dopustili trestného činu podľa paragrafu... Po vymenovaní trestných činov sudca konštatoval, že obžalovaní nemajú obhajcu, ani si ho nežiadali ex offo. Sudca odovzdal slovo verejnému žalobcovi. Žalobcov hlas znel ako kostolný zvon, keď žiadal sprísnenie trestu, ktorý by naučil rebelov poslušnosti, aby raz navždy vytriezveli. Sudca potom udelil slovo obžalovaným. Jeden po druhom popierali obsah obžaloby. Protestovali proti označeniu rebeli. Nedopustili sa nijakého prečinu, ibaže sa ako tisíce iných nezamestnaných dožadovali zlepšenia svojho postavenia. Sú otcami rodín, deti im hladujú, desať-~ dvadsať korunové žobračenky nestačia na obživu. Chcú prácu. Rozhorčujú sa, že práce na stavbe vodovodu a kanalizácie sú už vyše pol roka zastavené. To boli dôvody, prečo vyše päťsto nezamestnaných robotníkov tiahlo ulicami Piešťan na obecný dom, aby tam slávnej rade predložili svoje požiadavky na chlieb a prácu. A práve ich, ktorí tu stoja ako obžalovaní, poverili nezamestnaní robotníci, aby predniesli oprávnené požiadavky. Ako to vlastne bolo? Pokým deputácia robotníkov rokovala s ľudáckym starostom Sindelárom, miestnym farárom, zástupcom starostu národným socialistom Loubalom a s prednostom železničnej stanice, zhromaždených robotníkov začali rozháňať žandári, ktorí si privolali posilu z okolia. Na príkaz politického komisára okresného úradu Andrássyho, bili robotníkov hlava-nehlava. Desiatky robotníkov zranili a dvoch ťažko. Ked deputácia videla, čo sa vonku robí, prerušila rokovanie a náhlila sa medzi zástupy nezamestnaných. No len čo zástupcovia robotníkov opustili miestnosť, hneď ich zaistili a v okovách dopravili do Trenčína ... Obžalovaní využili právo posledného slova. „Sme nevinní!" — hovorili. „Súdili ste nás, hoci mali ste súdiť tých, čo nevedia zabezpečiť ľudu prácu a chlieb. Súďte kapitalistický systém, ten je vinný a nie my ...!“ Hla, jedna z kapitol masarykovskéj demokracie! Obžalovaných odsúdili. Ich rodiny však neostali samotné. Funkcionári Červenej pomoci v Piešťanoch na čele s Boženkou Pobieckou urobili zbierku a zo získaných finannčných prostriedkov podporovali rodiny odsúdených súdruhov, kým sa nevrátili z väzenia. F- SUCHÝ Nedeľná PMVDA N E DEC NA PRAVDA - vydáva Ústredný výbor KSS. Šéfredaktor: Bohuš Trávniček, vedúci redaktor Stefan Záber, tel. 537*60. Redakcia: Štúrovo 4, telefónna ústredňa: 510-41, 536 10. 512 23. 532-61, 505-27, 335-68, šéfredaktor: 525-03. - Administrácia: Bratislava, Volgogradská B, tel. 586*07. inzertná kancelária: Jesenského 12. tel. 551-83 PredDtotné na štvrfrok 13 Kčs. Neobjednané príspevky sa nevracajú. Rozširuje PNS. oredplatné každá pošta a doručovateľ. Objednávky do zahraničia vybavuje Poštová novinová služba, Ústredná expedícia tlače, Bratislava, Gottwaldovo nám. 48/VII. Tlač: Tlačiarenské závody Pravda, závod Bratislava Žilina o Východoslovenské tlačiarne Košice. Grafická úprava Karol Zemanovič o Jozef Drozd-