Nedeľná Pravda, október-december 1971 (IV/39-52)
1971-11-26 / No. 47
V prvej línii Klement Gottwald predstavuje typ veľkého politika, taktika a stratéga československého komunistického hnutia, revolucionára i štátnika, novinára a redaktora komunistických časopisov, organizátora, rečníka a poslanca, reprezentanta KSČ a v rokoch 1948 - 1953 nášho prvého robotníckeho prezidenta. Navyše osobnosť Gottwalda, jeho životná i politická dráha je priam zosobnením dejinných uvedomelých zápasov hospodárskeho i politického charakteru na začiatku dvadsiatych rokov až po rozhodujúce politické stretnutie s buržoáziou vo februári 1948. Klement Gottwald, prešiel všetkými fázami vývoja robotníckeho hnutia. Začal oko citlivý pozorovateľ, ale čoskoro sa osobne podieľal na jednotlivých formách a fázach triedneho boja, až ich napokon svojou rozvážnosťou, rozhodnosťou, múdrosťou a hlbokými znalosťami marxizmu mohol aj sám v rozhodujúcej miere usmerňovať a viesť. Narodil sa v malých Dédiciach na Morave v chudobnom prostredí. Samotný sociálny pôvod a životné prostredie, akokoľvek biedne a trpké, pravda, ešte nemusí predurčovať dráhu bojovníka za nekompromisné riešenie sociálnych problémov. No Klement Gottwald začal vnímať svet na začiatku nášho storočia, kedy na scéne dejín začala hrať čoraz výraznejšiu úlohu robotnícka trieda, početne rastúca a úporne hľadajúca cesty svojho uvedomelého organizovania, vyjadrenia a realizácie. Prvá svetová vojna, nezmyselná, nespravodlivá a bezohľadná práve k najchudobnejším vrstvám spoločnosti ostro prehĺbila nespokojnosť robotníckej triedy. Veľká októbrová socialistická revolúcia roku 1917 napokon robotníckemu hnutiu jasne naznačila konkrétny cieľ, prostriedky smer, metódy triedneho boja i koneča ného víťazstva. Klement Gottwald pred prvou svetovou vojnou odišiel do Viedne, kde dokončil posledné triedy školy a vyučil sa stolárskemu remeslu. Lavínu rútiacich sa udafostí sledoval nanajvýš vnímavo a s čoraz vyhranenejším triednym aspektom. Po vojne sa bez váhania pripojil k tomu smeru hnutia, ktorý sa hlásil k odkazu a príkladu Októbrovej socialistickej revolúcie a začal sa usilovať 0 rozchod so sociálnodemokratickou, reformistickou ideológiou 1 praxou a o založenie komunistickej strany. Svoje pôvodné remeslo vykonával len krátko. Stolársky závod v Rousínove na Morave, kde ho po vojne zamestnali, nemohol zostať trvalým pôsobiskom pre osobnosť takú disponovanú politickým videním, energiou a vášnivým záujmom o riešenie spoločenských problémov. Klement Gottwald opúšťa stolársku dielňu a stáva sa profesionálnym politikom. Pre plné zapojenie do politického diania a aktívnu prácu v komunistickom hnutí a strane sa naskytla Kl. Gottwaldovi príležitosť roku 1921. Vtedy hľadali komunistické časopisy na Slovensku, konkrétne časopis Hlas ľudu v Banskej Bystrici, administrátora. A Gottwald neváhal. Funkciu prijal. Odvtedy možno sledovať politickú dráhu Klementa Gottwalda ako priamu, neprerušovanú, trvale vzostupnú líniu. Rýchly vývin od funkcie administrátora roku 1921 po funkciu generálneho tajomníka KSČ roku 1929 je pritom organický a zákonitý, pretože predstavuje obdobie vypätej práce v hnutí i pri formovaní vlastnej osobnosti. Admin strátor Hlasu ľudu sa takmer súčasne stáva redaktorom, zakladateľom ďalšieho časopisu Spartakus, orgánu revolučného telovýchovného hnutia a zakladateľom mnohých organizácií strany i telovýchovy tam, kde ešte neexistovali, na dedinách a mestečkách v okolí Banskej Bystrice a neskoršie Vrútok. Roku 1924 bol Klement Gottwald zodpovedným redaktorom všetkých slovenských komunistických časopisov i autorom článkov, ktorých kompozícia, hlavná myšlienka i podanie čoraz evidentnejšie prezrádzali Gottwaldove rastúce teoretické znalosti, ideovú pohotovosť a rozhľadenosť. Azda by nebolo potrebné zdôrazňovať obdobie politického vyzrievania Gottwalda. Veď vtedy ešte nezastával najvýznamnejšie pozície v hnutí. Až do roku 1929 rozsah d úroveň jeho funkcií nepresahoval formálne rámec pôsobenia radu ďalších mladých i starších redaktorov, organizátorov a tribúnov revolučnej robotníckej triedy. No v skutočnosti sa mladý Gottwald od viecerých svojich rovesníkov i spolupracovníkov odlišoval. Neuspokojoval sa s dosiahnutými výsledkami v práci, sústavne sa vzdelával, usiloval sa rozšíriť poznatky v oblasti marxisticko - leninského učenia. Nepochybne mu v tomto smere pomáhala perfektná znalosť nemčiny a s ňou možnosť obstarávať si marxistickú literatúru v origináli, pretože preklady tejto literatúry sa objavovali u nás len postupne a nesystematicky. Sústredené štúdium a s neprestajný kontakt so životom, bezprostrednými problémami komunistického hnutia a ubiedeného proletariátu prinášali nevyhnutne úžitok. Klement Gottwald sa naučil rýchlo postihnúť podstatu aktuálnych otázok politického diania. Jeho myslenie i vyjadrovanie bolo jasné, schopnosť rýchlo a súčasne obozretne rozhodovať a postupovať sa stávala hlavnou črtou jeho činnosti. Nebolo naozaj náhodné, že sa v zložitej situácii, do akej sa naše komunistické hnutie dostalo v rokoch 1928 - 1929, vedel orientovať s predstihom i autoritatívnosťou práve ďn, a že delegáti V. zjazdu KSČ zvolili Klementa Gottwalda za ústredného tajomníka Komunistickej strany Československa. Klement Gottwald sa podieľal i na tvorbe línie svetového komunistického hnutia. Pracoval od roku 1928 v Exekutíve Komunistickej internacionály a od roku 1935 bol členom sekretariátu tohto najvyššieho výkonného orgánu medzinárodného komunistického hnutia. Ako reprezentant jednej z najpočetnejších komunistických strán krajiny, ktorá navyše bezprostredne susedila s Nemeckom, so podieľal na vypracovaní línie protifašistického boja, aktuálneho najmä po roku 1933. V EKI i na riadnych kongresoch Kominterny sa stretával s ďalšími predstaviteľmi komunistického hnutia a s niektorými úzko spolupracoval Pieck, Florin, Togliatti, (Dimitrov, Kuusin- nen. V úsilí o vypracovanie línie komunistického hnutia v podmienkach blížiacej sa vojny a hrozby fašistickej agresie stáli často vedľa seba, v úzkej a organickej spolupráci a vzájomnom porozumení. V EKI, v úzkom kruhu sekretariátu, kde Kl. Gottwald spolu s nimi patril ako člen a kde bol J. Dimitrov generálnym tajomníkom, na plenárnych zasadnutiach EKI i na kongresoch Kominterny vystupovali neraz s rovnakým zanietením pre vec mieru, pokroku i socializmu, či už sa riešila otázka nemeckého alebo talianskeho robotníckeho hnutia, problémy bojujúceho Španielska alebo Hobeše, či strategicko-toktické aspekty linie ľudového frontu vo Francúzsku. Druhá svetová vojna, útočný a brutálny pochod hitlerovských armád po ceste násilia a agresie, lemovanej koncentračnými tábormi, masovými hrobmi, protikomunistickou a protisov etskou nenávisťou znamenali predel vo vývine svetového komunistického hnutia i v dejinách komunistickej strany každého štátu a národa Európy. Komunistické strany museli prejsť do ilegality, ich reprezentanti do hlbokého podzemia a emigrácie. V predvečer realizácie Hitlerových plánov rozbitia a podrobenia Československa urobí i komunisti v ČSR a osobne Klement Gottwald všetko, čo bolo v ich silách, aby sa katastrofa odvrátila alebo, aby sa jej aspoň dôstojne čelilo. Po celom území republiky sa organizoval' mierové manifestácie a protestné demonštrácie, komunistickí poslanci varovali na verejných táboroch i v sieňach parlamentu. Svoje veľké mierové a antifašistické poslanie splnil aj Klement Gottwald. Viedol stranu v línii bojového vlastenectvo, orientoval jej politiku v duchu jednotného a ľudového frontu, v úsilí o spojenec-' tvo a spoločný postup so všetkými pokrokovo a demokraticky orietovanýmí občanmi, ich stranami i vedúcimi politikmi. Bojoval proti pasivite a naivite, burcoval odpor ku kapitulantom za pokračovanie v odpore proti a fašizmu a nacizmu aj po mníchovskom diktáte. Klement Gottwald sa stal hlavou československého zahraničného komunistického odboja. Z Moskvy spolu so svoj;mi spolupracovníkmi sledoval a pomáhal usmerňovať zápas českých slovenských komunistov za náo rodné oslobodenie i za nové Československo. Ľahký tento zápas, o ktorom nám dnes tak bez ťažkostí plynú slová z pera, ne bol ani doma ani za hranicami Moskva nebola jediným centrom zahraničného odboja. V Londýne predsa pôsobila buržoázna emigrácia, na čele s dr. E. Benešom, s inými predstavami povojnového vývinu a s odlišnou koncepciou nového Československa. Úporné úsilie KSČ v medzivol novom období i počas vojny o riešenie naliehavých sociálnych i nacionálnych otázok a napokon aj o národné oslobodenie sa muselo brat na vedomie. Rozmnožil sa kapitál dôvery í v širokej verejnosti a získal komunistickej strane morálne právo zaujať popredné miesto v povojnovom živote spoločnosti, ako aj právo spoluurčovať jej ďalšie osudy. KSČ sa stala roku 1945 jednou z vládnúcich strán, paritné sa podieľajúcich na správe spoločnosti. Po voľbách roku 1946, kedy získali komunisti najväčší počet hlasov, mení sa i pomer síl. Klement Gottwald sa stáva ministerským predsedom, na kreslá významných ministerstiev zasadli ďalší predstavitelia KSČ, aby sa podieľali na vláde. Československo prechádzalo v rokoch 1945 - 1948 etapou spoločensko-politických premien od národnodemokratickej revolúcie až po víťazstvo socialistickej revolúcie. Čas, v ktorom sa táto cesta úspešne zavŕšila, vošiel u nás do dejín i vedomia más pod pojmom Víťazný február 1948. Päť dramatických dni rozhodujúceho mocenského stretnutia s československou buržoáziou zostane vždy úzko spätých s osobnosťou Klementa Gottwalda, jeho múdrosťou i obratnosťou, s rozvážnosťou i ráznosťou, iniciatívou a veľkým darom politickej invencie i revolučných skúseností. Klement Gottwald viedol stranu a hnutie až do svojej smrti, t. j. od februára 1929 do marca 1953. Veľa neľahkých zápasov mu prichodilo viesť, nemálo náročných teoretických problémov riešiť a zvládnuť zložité taktickostrategické úlohyl Veď Československo - práve tak ako iné krajiny strednej Európy - prešlo za pomerne krátky čas - 1918 - 1948 - doslova prevratnými dejinnými udalosťami, prežilo otrasy hospodárskej krízy, robotnícke hnutie muselo čeliť rafinovaným protiútokom skúsenej buržoázie i vlastným chybám, nevedomosti a neskúsenosti. V dokumentoch, listoch a článkoch či priam v tvári Klementa Gottwalda dnes ťažko hľadáme odpoveď na otázku, ktoré „áno“ a ktoré „nie" v oných pomerne početných chvíľach osudového rozhodovania pred Februárom i potom prehĺbilo príslovečnú vrásku na jeho čele, pridalo očiam tieň únavy .. . Kto politicky skúsenejší vie, a historik strany navyše musí vedieť, že vedúca osobnosť revolučného hnutia sa vyznačuje práve tým, že ju neopúšťa dejinný optimizmus, naopak, každým svojím prejavom ho podporuje. Revolucionár veľkého formátu môže a musí hovoriť otvorene o ťažkostiach, môže a musí riešiť i najzložitejšie otázky, ale nesmie šíriť okolo seba neistotu. Môže prebdieť v hľadaní východísk nejednu noc, ale musí sa snažiť, aby dni a noci ľudí a národa boli pokojné. A to je azda práve ten Gottwaldov odkaz, ktorý by on sám dnes podčiarkol. Dr. ZDENKA HOLOTiKOVÄ Klement Gottwald, na slávnosti Rudého práva v oražskel Stromovke 18. augusta 1946. Prezident Klement Gottwald medzi baníkmi.