Nedeľná Pravda, apríl-jún 1972 (V/14-26)
1972-04-07 / No. 14
Najkrajšia odmena (Dokončenie z 1. str.) bez velkých slov, výziev, či nútenia učňov do práce. Učni sa pripojili z vlastnej iniciatívy a našli v týchto prácach dokonca záľubu. Pracovali aj s majstrami a inými, ktorí ochotne priložili ruku k dielu. Začali aj súťažiť. Víťazné skupiny sme odmenili tematickým zájazdom. Prostriedky naň venovalo vedenie podniku. Prácu, ktorú urobili si veľmi vážia. Vidieť to najlepšie na vynovených pracoviskách — udržujú si tu naozaj vzorný poriadok Nenájdete poškodené steny alebo zariadenia. Dielo vytvorené vlastnými rukami akoby ich aj samo viedlo k pocitu zodpovednosti za socialistické vlastníctvo. V kolektíve odvtedy badať zdravú ctižiadosť vytvárať niečo nové, krajšie, účelnejšie. Vo výchove sa vyskytujú — ako inak — aj rôzne problémy. Nie vždy našou vinou alebo vinou učňa. Ich riešenie si často vyžaduje dlhodobé alebo skutočne citlivé pedagogické pôsobenie na jedinca. Jeden z takýchto prípadov sa stal po auguste 1968. Rodičia istého nášho učňa, ktorý bol už v druhom ročníku, opustili našu republiku a jeho i s mladšou sestrou nechali napospas osudu. Chlapec sa dostal do skupiny mladých ľudí — príživníkov, o čom sme my nevedeli. Kedže stratil domov a rodičov, časom i on začal podliehať chúťkam tejto partie. Kedže jeho budúca profesia mu umožnila zoznámiť sa s kľúčmi aj zámkami, partia sa ho snažila dostať do svojej moci a využiť jeho schopnosti a zručnosť. Tu však zohrala veľkú úlohu dôvera chlapca k hlavnému majstrovi výrobného výcviku. Ten tomuto učňovi už predtým venoval veľa zo svojho voľného času. Chlapec sa napokon nedal zneužiť na protizákonnú činnosť, ba priviedol ochrancov zákona na stopu tejto nebezpečne sa vyvíjajúcej skupiny. Sú i prípady, ktoré sa nám nepodarilo v kratšom čase vyriešiť tak, ako sme si priali. Nie všetko sa vždy darí. Výchova je však proces, stály proces. A my vieme, že nás čaká ešte veľa náročnej práce v ideologickej aj odbornej oblasti výchovy. Budeme pracovať trpezlivo, zodpovedne, čestne a určite sa potom dočkáme aj dalších úspechov. Ked z nášho strediska vyjdú čestní ľudia a budúci dobrí odborníci, budeme spokojní, to bude naša najkrajšia odmena. M. LUCENlC, ved. učňovského strediska, Kovospracujúci podnik mesta Bratislavy Valentina Gagarinova s dcérkou Lenkou F E J T Ö N Anonymná známosf Ako obrázok pekná mladá žena nastúpila do rýchlika Bratislava—Kosice. Mala blond vlasy a herecky vymaľovanú tváričku. So sebou mala iba biely kožený kufrík. Samozrejme, ihneď som jej pomohol vyložit kufor do siete nad sedadlom. Nebola plachá a hneď nadviazala rozhovor. Kde cestujem vedela už pri druhej — tretej vete, pričom mi prezradila, že máme spoločnú cieľovú stanicu. Potom mi veľmi ochotne vyštebotala čo-to o svojom živote. Rodičia majú v Rakúsku veľkostatok. Zamestnávajú 30 robotníkov, ktorí sa vôbec nenadrú, lebo aj na preloženie slamy majú stroje. A ona sama, ach áno, je módnou manekýnkou firmy, vyrábajúcej športové obleky pre lyžiarov. Teraz cestuje do Vysokých Tatier, vraj predviesť najnovší módny výstrelok. „Apropó", povedala afektujúc, „slovensky viem preto, že papá je českého pôvodu'. Ďalej ma ohúrila tým, že asi desať mesiacov v roku prežije v cudzine. Paríž, Berlín, Varšava, Londýn, Davos. „A vy?“ — spýtala sa so sladkým úsmevom. „Ja... ja... prosím, žijem. Užívam moju výhru v Športke. Viete, vyhral som 200 tisíc korún. Míňam peniaze na vybrané jedlá.“ „Nevyzeráte na takého granda!“ povedala bez váhania. Tak plynul náš slovný súboj. Zo všetkých síl som sa snažil obstáť čestne. Čas neúprosne letel ako tie telegrafné stĺpy popri trati. Nastal súmrak. Objavili sme ešte veľa spoločných koníčkov a záujmov. Napríklad spoločnú lásku k zimným športom. Nezabudla spomenúť — len tak mimochodom — že má krásnu zrubovú chatu vo švajčiarskom Davose. Rada by si však u nás na Slovensku kúpila nejakú írečitú ľudovú kolibu. Iba raz ma pretromfla, a to v konských silách jej osobného voza. Ten mal, prosím, 250 koní. Ja som sa predčasne uriekol, že môj „krížnik ciest“ má 110 koní. Prenáhlil som sa. Človek má vždy vyčkať najbližší ťah spoločníka. Najkrajšia na všetkom bola skutočnosť, že som jej musel uveriť, pretože ten ozajstný závan veľkého sveta prichádzal od nej. Inak sa medzi nami nič viac nedialo. Veď nie každá vlaková známosť sa musí skončiť láskou, no nie? Na nasledujúcej zastávke sme sa rozlúčili. Ešte mi stačila povedať, že zo stanice ju odvezú priatelia na červenom jaguárí, f a som zas hovoril o taxíku, ktorým sa odveziem do vilky priateľa. V staničnej budove sústredil som sa však na objavenie východu, podľa možností bočného. Ona ako cudzinka tento východ určite neobjaví. Preto som sa vykradol von pod pláštikom tmy — a šiel smerom do mesta, samozrejme — pešo. Vedel som o treťotriednom lacnom hoteli, v ktorom sa dalo aj skromne bývať aj stravovať sa. Vyplnil som prihlasovací formulár a ponáhľal som sa odložiť si veci v hotelovej izbe na tretom poschodí, celkom vzadu, pri spoločnej umyvárke. „Och, pardónl“ povedal som a pozrel sa na osobu, ktorú som v náhlivosti takmer zrazil. Bola to elegantná žena, blondínka s bielym cestovným kufríkom. Izbu mala vedľa mojej. Ľ. KOSTKA Zo zahraničného humoru Na vesmírnych TRASÁCH Tuha človeka odpútať sa od Zeme a vzlietnuť do kozmického priestoru, cestovať vesmírnymi diaľavami, je odveká. Najskôr tu však boli iba báje a potom neskoršie fantastické námety básnikov či spisovateľov. Obyčajný smrteľník si po dlhé tisícročia nevedel predstaviť, že by sa človek mohol dostať do ríše a sfér nadpozemských bytostí, do sídiel nesmrteľných bohov. Dvadslate storočie urobilo bodku za snením a za zbožnými želaniami: veda a technika pokročila tak ďaleko, že lety do vesmíru sa stali skutočnosťou. Dva dátumy možno v tejto súvislosti označiť za historické. Prvý sa zapísal do dejín kozmonautiky 4. októbra 1957, keď sa z vesmíru ozvalo po prvý raz v dejinách ľudstva „pípanie“ prvej umelej družice Zeme: sovietskeho Sputnika 1. Druhým dátumom je 12. apríl 1961; ked svet užasol nad fantastickým letom, prvým letom človeka vo vesmíre, keď počul z vesmírnych diaľav hlas sovietskeho kozmonauta, legendárneho Jurija Gagarina (dvanásty apríl je Medzinárodným dňom letectva a kozmonautiky). Je náhoda, že oba tieto najvýznamnejšie dátumy sú spojené so sovietskou kozmonautikou? Je snáď náhoda, že práve v krajine Sovietov kozmonautika ako prvá na svete podala dôkaz o svojej životaschopnosti? Hovorí sa o sovietske] vede ako o najmohutnejšom a organizovanom prúde potencionáínych schopností človeka na svete tiež iba náhodou? Nie je tu istá zákonitosť? Zákonitosť, ktorá tak úzko súvisí s konštatovaním, že jedine socialistické zriadenie je v konečnom štádiu schopné riešiť najzávažnejšie problémy ľudstva v prospech celej civilizácie. Ľudstvo naozaj, zákonite, stojí na prahu_vedeckotechnickej revolúcie. Všetky oblasti vied sa rýchlo vyvíjajú, ich aplikovajiie ide s nimi ruka v ruke. Človeku naozaj prislúcha objavovať nové, dobývať nepoznané. A nielen na Zemi, ale aj vo vesmíre. Zatiaľ vesmírne lode lietajú’ iba okolo Zeme, neskoršie začnú skúmať aj vzdialené priestory — avšak iba potom, keď ľudský, um spozná ďalšie mnohé zákonitosti prírody. Kozmonautika je naozaj dôležitá veda. Ak sa chce človelf dostať „hore“, musí_mať k dispozícii silnú raketu, ak chce dlhšie zotrvať v bezváhovom stave, musí vyriešiť vplyv tohto stavu na živý organizmus, ak sa chce vydať na cestu k hviezdam, musí lekárska veda vyriešiť problém preťaženia pri veľkých rýchlostiach, biológia zasa ochranu pred kozmickým žiarením^ atď. Kozmonautika teda využíva komplexne výsledky takmer všetkých vedných odborov — prírodných, lekárskych; technických i spoločenských. Spomeňme len niektoré: astronómia, astroľyzika so špeciálnym výskumom Slnka, planét á medziplanetárnej hmoty, geofyzika s prieskumom vysokej atmosféry, magnetizmom, fyzika s prieskumom radiačného, jaderného a kozmického žiarenia, matematika, kybernetika; magnetohydrodynamika, aerodynamika vysokých rýchlostí, raketová technika, kozmické lekárstvo, kozmické právo. Výsledky, ktoré prinášajú ľudstvu tieto oblasti vied, sú priemernému občanovi nie celkom ľahko pochopiteľné, často až nestráviteľné vtedy, ak sa pohybujú v oblasti teoretických výpočtov a výsledkov. Porozumieme im však hneď, len čo sa dotknú niektorého výrobného procesu, už uskutočňovaného či chystaného. Tu už možno vlastne hovoriť o tzv. „kozmizácii“ výroby, čo v podstate znamená uvedomelú činnosť ľudí, zameranú na využitie javov a zákonitostí vo vesmíre pre výrobu, Kozmizáciu výroby možno badať v troch základných oblastiach. Prvá znamená už bezprostredný prínos pre hospodárstvo: napríklad meteorologické či spojovacie družice, geodetické merania, geologický prieskum, navigácia atď. znamenajú veľký prínos pre hospodárstvo jednotlivých štátov. Druhá oblasť znamená využitie či napodobenie procesov, typických pre vesmír: extrémne vysoké i nízke teploty, prúdy prenikavého žiarenia, hlboké vákuum, pochopenie dejov na Slnku. Tretia oblasť sa týka rozvoja samotnej kozmickej a raketovej techniky (vývoj materiálov s extrémnymi vlastnosťami, miniaturizácia elektronických súčiastok, rozvinutie biológie, lekárstva). Ak chce napríklad lekárska veda spoznať, aké podmienky je schopný človek pri budúcich kozmických letoch' znášať, musí si podstatne rozšíriť vedomosti o ľudskom organizme. Keď v budúcnosti ľudstvo dosiahne píné uplatnenie kozmickej techniky a „technológie“, bude sa Zem študovať ako komplexný systém, pričom práve tým, že človek pochopil' mnohé deje v plnej šírke, Bude môcť do nich priaznivo zasahovať. Na orbitálnych staniciach sa budú robiť experimenty na Zemí neuskutočniteľné, zabezpečí sa Ideálna medzikontinentáína doprava osôB i nákladov. A potom, keď si už človek usporiada všetko tu dole na Zemi 1 okolo nej, pomôže mu kozmonautika obhliadnuť si aj vzdialenejšie oblasti vesmíru. O tom prinášame zaujímavé názory sovietskych odborníkov v článku vo vnútri čísla. ĽUBOMÍR LENOCH NEDEĽNÁ PRAVDA • vydáva Ústredný výbor KSS. Šéfredaktori dohul Trávniček, vedúci redaktor Stetan Záber, to». 537-40 Redakcia! drotislava, Štúrova 4, telelánno ústredňa: 510-41. 536-10. 512-23, 532-45 . 505-27, 335-66, iéfredaktor: 525-03. - Administrácia: Bratislava. Volgogradská 3. tat. 586-417. inxertná kancelária: lešenského 12, lei. 551-83. Predatotné no itvrtrok 13 *4*- Neob|ednané príspevky ta nevrocolú. Rorlirvle PNS oredolotné o'iiimo kaidó polia a doručovateľ Oblednávky do rahrónlflo vybavuje Poftovd novinová sluiba, Ostredná eipedtdo lloče. Bratislava. Gottwaldovo nám. 48A/II Tlač: Tlačiarenské rávodv Pravda várod Bratislava Žilina o VlcbodoslavansW tločlorne Ifoltee Grahrká tjornvn Iťovol Xnmanovtx - tave> tVnvrlB