Nedeľná Pravda, január-marec 1973 (VI/1-13)

1973-03-23 / No. 12

■ 23. III. 1973 Ročník VI. 12 ------­M maé Cena Kčs 1,— Čo robiť s neposlušnou obličkou (str. 3) Ako ma vysoká škola pripravila do života? (str. 5j Anketa o „skamenení” divadiel (str. 6-7) Lasery predpovedia počasie (str. 10) E urópa už vyše štvrťstoro­čie žije v mieri. Rok 1973 je svedkom skončenia veľkej a krvavej vietnam­skej vojny. Mnohé kon­fliktné situácie vo svete pochá­dzajú rýchlo na rovinu politic­kých rokovaní, ako bola naprí­­klod indicko-pakistonská vojna Predso však vo svete, v ktorom so čoraz väčšmi utvára atmo­sféra mierovei koexistencie exis­tuje jeden vytrvalý zápas. Vpjna, ktorej bojiská sú všade. Je to zápas dvoch ideológií, dvoch svetov, kaoitalistického a socia­listického, konfrontácia dvoch systémov Predovšetkým v Európe vidieť jasný a zdá sa, že definitívny prechod z toho dejinného obdo­bia, ktoré charakterizovali dve svetové vojny iba v tomto sto­ročí a dvadsať rokov studenej vojny, ktorá znamenala ostrý boj proti socialistickým krajinám v snahe udusiť ich sieťou vojen­ských paktov a hospodárskou blokádou. Vývoj sa nepodarilo zvrátiť. Nepodarilo sa napr. ani vojensky poraziť vietnamský ľud. Nastáva obdobie rozvoja spo­lupráce? V Paríži napríklad zasa­dá komisia VDR o USA. Má určiť konkrétne formy a spôsoby ame­rickej pomoci zo škody spôsobe­né Vietnamskej demokratickej republike počas dlhých rokov ne­vyhlásenej leteckej vojny. Ame­rickí bankári oblietavajú socialis­tické krajiny, také mená ako Rockefeller obchádzajú ich hlav­né mestá. No Západe sa rozras­tá čierny trh s valutami socia­listických krajín (najpevnejší kurz si udržiavo československá koru­na a maďarský forint), za po­sledných desať rokov sa tento čierny obchod zdesaťnásobil a zdroje týchto podvodníckych a neleqáinvch transakcií nie vždy sú jasné. V politike i ekonomike sa tu jasne začína niečo, čo sa volá partnerstvom a deje sa na základe rovnoprávnosti. Inými slovami Západ musel odložiť definitívne svoj prístup z pozície sily tak v politike, diplomacii, vo­jenstve, ako aj v ekonomike. Ak sa však dnes rokuje o ame­rickej pomoci vietnamskému ľudu, donedávna nehanebne vyvražďo­vanému, tak to neznamená, že sa prudko zmenili názory Vietnam­cov Či Američanov. Je to iba je­den z dôkazov, že sociolistické krajiny, ich dôsledný a jednotný postoj, solidarita, ktorú si po­skytujú členovio spoločenstva zmenili medzinárodnú politiku se­demdesiatych rokov XX. storočia tok, že imperialistické krajiny, kapitalistický systém strotil mož­nosť riešiť konflikty — vojnami. Preto rozvoi hospodárskej spolu­práce, ktorú umožňuje politická normalizácia zasa spätne pôsobí na jej upevňovan é, zápas pokro­­čuje v kvalitatívne nových pod­mienkach. Podstata kop talistického sys­tému sa nemení. Miliónom mla­­dýoh ľudí nevie poskytnúť zá­padná spoločnosť ideály a per­spektívy. Spojené štáty, ktoré ešte pred niekoľkými desaťročia­mi boli na vrchole moci a pre mnohé buržoázne krajiny sa stali vzorom, už stratili túto prestíž. Veľké problémy Ameriky — od životného prostredia až po ra­sové otázky — jasne ukazujú, že sa neoplatí napodobňovať USA a pre somotné kapitalistické kra­jiny a ich buržoáziu stratil ame­rický model, omerická civilizácia príťažlivosť. Dnes už nikto nechce Ameriku takú, aká je. V tejto situácii socialistické ideály, i myšlienka vybudovať novú spo­ločnosť, obohatená rokmi socia­listickej výstavby v ZSSR a v ďalších socialistických krajinách, súčasnou medzinárodnou pozí­ciou spoločenstva o jeho váhou vo svetovej politike majú čoraz väčšiu príťažlivosť. Chile ie 'ba jedným z príkladov, ale v mno­hých ďalších krajinách pozoruje­me veľmi rozhodnú snahu sledo­vať cestu nekapitalistického vý­voja — je to dnes už mnoho kra­jín Äzie, Latinskej Ameriky a Afriky, pre ktoré kapitalistická spoločnosť nie je riešením, ne­dáva odpoveď na ich problémy. Preto konflikt modernej doby bude predovšetkým ideologický. Svetový imperializmus v snahe eliminovať príťožlivosť historicky nastupujúceho systému — socia­lizmu — už od prvopočiatkov sa snaží rozširovaním najrozličnej­ších foriem antikomunizmu brá­niť svoje pozície a zatemňovať miliónom ľudí v kapitalistických krajinách perspektívu. Antikomu­nizmus so stal jedným z význam­ných po'itických nástrojov kto­rý sa využíva tak proti socialis­tickým krajinám ako aj proti po­krokovým hnutiam no Západe. Je­ho hlavnou formou je antisovie­­tizmus. V súčasnosti sa objavujú nie­len pred Európou, ale aj pred sve­tom nové možnosti, stojíme na prahu reálnej možnosti vylúčiť vojenské konflikty ako prostrie­dok riešenia sporných otázok. Svet prichádza do obdobia, keď diplomatické a politické rokova­nia sa čoraz väčšmi stávajú fó­rom, ktoré nahradzuje bitevné po­lia. Tým, že socialistické krajiny dôslednou a vytrvalou politikou nútio imperializmus umlčiavať zbrone však ešte neznamená, že tento systém sa vzdáva všetkých agresívnych cieľov, ktoré ho hna­li po uplynulé desaťročia proti všetkému pokrokovému doslova na celom svete. To je hlavná prí­čina, prečo teraz, keď si stovky diplomatov obliekajú biele ko­šele, aby zasadli na dvojstran­ných či na mnohostranných kon­ferenciách, no ideologickom fron­te sa urvfcmy neodkladoiú. ZAPAS MYŠLIENOK DUŠAN KERNÝ Snímka J. 8 Y R T U S STAVBY ZAJTRAJŠKA] Takto vyzerá návrh na Dom umenia v Piešťanoch podľa autora Ing. architekta Ferdinanda Milučkého, laureáta Štátnej ceny Klementa Gottwalda. V tomto slovenskom kúpeľnom meste už dlhý čas pociťu­jeme nedostatok spoločenských priestorov. V tejto podobe projektant situoval stavbu na pravom brehu Váhu a zahrnul do nej panorama tické kinu, samostatné priestory pre divadlo, koncerty, osobitnú ta­nečnú a spoločenskú sálu, niekoľko klubovní, herní, čitární, študov­ní, divadlo hudby a podobne. Posudky expertov odporúčajú obohatit objekt aj o funkciu výstavnícku.

Next