Nedeľná Pravda, október-december 1975 (VIII/40-52)
1975-10-03 / No. 40
PRÁCA JE AJ OBETAVOSŤ Pracujúci Elektrolýzy Závodov SNP v Žiari nad Hronom nemajú priam ľahký chlebík. Pracovať v páľave a v prašnom prostredí je nepríjemné v každom ročnom období, no dvojnásobne ob t ia žne, ked ešte aj vonku vládnu horúčavy takmer na zadusenie. Pracuje sa po šesť hodín; no takýto skrátený pracovný čas má aj mnohé nevýhody: ich pracovné voľno trvá najdlhšie deň a v směnách, kde sa práca končí o polnoci, pre mnohých, najmä z okolitých obcí nastane problém ako sa dostať domov, ked už hromadné dopravné prostriedky nepremávajú. Nejeden z pracovníkov namiesto odpočinku v pohodlnej posteli, schúli sa v šatni na lavičke a tam vyčkáva ráno, aby sa mohot odviezť domov. Na všeplenámu schôdzu ZO KSS prišli členovia strany disciplinovane. Podaktorí však ešte so stopami pracovného prostredia na tvári. Marián Zaťko je na schôdzi prvý raz. Dnes ho prijímajú za kandidáta KSČ. Jeho otec tu bol hutníkom, syn pokračuje v jeho šľapajach, v tom istom závode. Vraví, že politika KSČ je pre neho príťažlivá, vidí v nej sociálnu spravodlivosť 1 istotu v lepšiu budúcnosť. Je viditeľne dojatý ked badá, že všetci jeho spolusúdruhovia jednomyseľne hlasujú za je-ho prijatie. Vie, že je to pre neho záväzok pracovať ešte lepšie a intenzívnejšie. Nemá práve naporúdzi veľa slov, ešte nikdy predtým nestál pred takýmto kolektívom najodhodlaeejších pracovníkov závodu, ďakuje za dôveru a sľubuje, že nesklame. Nasleduje ešte slávnostné odovzdávanie členských a 'kandidátskych preukazov, sprevádzané srdečným -chlapským potleskom a potom už má schôdza obvyklý priebeh. Július Drgoňa, na pracovisku majster, tu predseda ZO KSS, číta referát, v ktorom výbor hodnotí doterajšiu činnosť organizácie i úspechy aj nedostatky na pracovisku, vyratúva úlohy, ktoré ešte čakajú na splnenie, aby splnili nielen plán výroby, ale aj spevnený socialistický záväzok, ktorý znamená stovky ton elektrolytického hliníka navyše a značné zníženie výrobných nákladov. Ostatní počúvajú, je im to všetko blízke, poKnajú to dôverne z každodennej práce a vedia, že dané slovo treba splniť, 1 ked to znamená nemalé obete. Prihovára sa im aj pracovník Okresného výboru KSS Ján Tôth, hovorí o straníckej disciplíne, vyratúva príklady, kde kto a ako ju porušil, vymenováva prípady, kde zodpovední pracovníci sa dopustili vážnych priestupkov, äž trestných činov, a preto sa museli s KSC rozísť. Jeho prejav kvitujú v diskusii so zadosťučinením, že tak je to správne, komunista musí zachovávať disciplínu nielen na schôdzi, ale aj na pracovisku a vo svojom osobnom živote. Aj im by sa vypomstila každá zlá práca, Súdruh Baranec pripomína, že pri organizovaní vnútrostraníckeho vzdelávania, by bolo treba viac politickej literatúry (to je bolesť mnohých organizácií). Súdruh Tichý hovorí, ako by mal vystupovať každý komunista na verejnosti, že by nemal zatvárať oči pred nedostatkami a tváriť sa, že sa ho netýkajú. Súdruh Fedorko pripomína, že všetci komunisti ešte nesplnili záväzok, hoci ho predtým sami podpísali. Ing. Koniar hovorí o zvýšenej spotrebe elektrickej energie, aj vyčíta neporiadok na niektorých pracoviskách. Kriticky vystupuje tiež súdruh Pavlík, ktorý sa pozastavuje nad skutočnosťou, že dnes nemali ani teplú vodu na osprchovanie po práci, či azda disciplína neplatí pre každého rovnako? Nemenej kritické je aj vystúpenie vedúceho preprevádzky, inž. Katku, ktorý uvádza, že pri nedôslednom striedaní smien v zlievarni vzniká denný úbytok výroby niekoľko ton. Akosi sa stráca kontrolná činnosť od vedúcich a majstrov až po čatárov a predákov, hovorí doslovne, radí dávať radšej menej príkazov, tieto však kontrolovať a vyžadovať ich splnenie. Vraví tiež b problémoch absencie: robili sme s absentérmi pohovory, sľúbili, že sa napravia, no už na druhý deň mnohí znovu vymeškali. Káme opatrenia boli rovnako neúčinné, napokon im dali výpoveď. Lenže aj absentér odpracoval aspoň tých dvadsať smien, aby získal nárok na rodinné prídavky — po jeho odchode a jemu podobných nemal kto odpracovať ani toľko smien. Is takýmito problémami sa potýkali komunisti Eleks trolýzy na svojej všeplenárnej schôdzi, no rozišli sa odhodlaním skoncovať s nedostatkami a pričiniť sa o čo najlepšie a najčestnejšie splnenie .úloh. V Kolárove uviedli nedávno do prevádzky nový nábytkársky závod. Pri výrobe obývacích stien zn. Igor i rozličných iných doplnkov nábytkn našli pracovné uplatnenie desiatky mužov a žien, predovšetkým tých mladších. Snímka: J. Janto i (ža j AKTIVÍT Ich prácu dnes pozná každá žena, muž, ba vari už aj dieťa. Je spodobená v našich odevoch a poznáme ju pod nátvom krimplen a sióiéra. Pochvaľujeme si praktickosť, trvácnosť i módny vzhľad všetkého, čo z krimplenu a slotery na seba odievame. Kým sa, pravda, ich práca premení na veci potrebné pre náš každodenný úžitok, prejde nielen stovkami rúk ako surovina, potom ako biele polyesterové vlákno, či módne zafarbená navitá cievka, ale prejde aj stovkami hláv, ktoré dumajú, ako polyesterové vlákno zdokonaliť, teda ako dosiahnuť perfektný zákrut, aj bezchybnú farebnosť. A tak oddelenia výroby granulátu, doskávanía hlavného materiálu, úpravy vlákna, aj farbiareň pod pojmom krimplen a slotera vidia náročný program, v ktorom niet pokojného, bezproblémového dňa. Prečo? Marian Macko, vedúci oddelenia doskávanía, ktorý je členom výboru ZO KSS a predsedom DV ROH v celom tomto rozsiahlom modernom výrobnom trakte reaguje takto: — Hľadáme možnosti znížiť prácnosť našej výroby, ušetriť pracovníkov, zlepšiť, zdokonaliť prácu a prejsť na dlhšie kopsy, (čiže- väčšie navíjanie cievok). Najmä v tom poslednom vidíme veľkú nádej, veď dlhšia kopsa znamená viac vlákna na jednej a ak sa ujme aj náš zlepšovací návrh — poloautomatické zdvíhanie cievok na cievočnicu — ušetríme pracovné Sily, zľahčíme a zracionaiizujeme prácu. My nemôžeme ustrnúť, musíme prácu neustále zdokonaľovať, rozvíjať, inak v konkurencii to pocíti celý náš textilný priemysel... Závod Slovenský hodváb y Sen ci zdroj priadzí našich textiliek, teda nemá pokojne plynúci výrobný proces. Raz život skomplikuje nečistota, ktorá prenikne do priadzí, inokedy zase farba, ktorá neprenikne rovnomerne navitým vláknom. Pridružia sa ešte starosti s klimatizáciou, ktorá nestač! perfektne odstrániť zrážky výtoku oleja spod strojov vo vzduchu a tým zamastenosť najmä podláh, po ktorých nohy kĺžu ani na ľade. Druhý cech však krok za krokom odstraňuje starosti, 'citeľne sa podieľa na úspešnom napredovaní. „Dvojku“, ako tunajšiu ZO KSS volajú, považujú v závode i v celookresnom meradle za je linu z najiniciatívnejších straníckych organizácií. Ked kontrolná a revízna komisia v poslednom období analyzovala politické aj ekonomické pôsobenie ZO KSS II. dospela k pochvalnému záveru: nebolo chýb v jej aktívnej, vysoko pôsobivej politickej práci. Aj preto ZO KSS II. mohla na svojej septembrovej straníckej schôdzi predostrieť úspešnú bilanciu svojej práce od XIV. zjazdu KSČ. -Pravák, aj ked to bol pohľad potešujúci, nebol bez ostria PRAVDA BOJUJÚCA (Pokračovanie z 1. str.) zvanej „Anketa panského lotrovetva“ písali zase čitatelia o vlastných skúsenostiach z každodenného života, ako samt pociťujú vykorisťovanie a sociálnu nespravodlivosť. Veľmi obľúbenou sa stala aj literárna príloha Pravdy „Proletárska nedeľa“, ktorú redigoval Edo Urx. Od samého začiatku však Pravda zápasila s finančnými ťažkosťami. Napriek veľkému úsiliu dostať ju do každej proletárskej rodiny, nemohol sa jej- náklad zvýšiť denne na viac ako 1200 výtlačkov a iba čísla s prílohami dosahovali 2500—3000 výtlačkov. Aj ked Pravda vyjadrovala záujmy pracujúcich a dôsledne za ne bojovala, väčšina čitateľov si ju nemohla kúpiť. Preto bolo charakteristické, že jeden exemplár Pravdy si predplácali spoločne dvaja — traja a neraz aj piati robotníci a že číslo Pravdy sa požičiavalo a putovalo z domu do domu, často až dovtedy, pokým nebolo celkom ošúchané. Mesačné predplatné pätnásť korún sl v tom čase mohol dovoliť naozaj iba máloktorý zo slovenských robotníkov a roľníkov. Práca tých, ktorí tvorili Pravdu, bola nesmierne ťažká. Za nízke mzdy (a nejeden mesiac neboli vôbec) niekoľkí redaktori s vypätím všetkých síl sa usilovali dávať slovenskému proletariátu dobré, pestré noviny, ktoré .okrem informátorskej a agitátorskej funkcie plnili aj významnú organizátorskú úlohu. K finančným ťažkostiam sa družilo aj neustále znepokojovanie redaktorov zo strany policajných orgánov, ktoré prichádzali do oboch redakcií — v Ostrave i v Bratislave — „kontrolovať“, ale najmä znervózňovať a prekážať v práci. Policajti sliedili najmä za Klementom Gottwaldom a ak nechcel byť pri práci neustále vyrušovaný, musel odchádzať pracovať mimo redakcie. Šestnásťbodiwová denná práca vyčerpávala redaktorov a ked si aj neskôr posťažovali — ako Peter Jilemnický v jednom z listov Fráňovi Kráľovi, že už niekoľko týždňov nevidel svoju ženu — robili Pravdu radi, s nadšením a na vysokej novinárskej úrovni. Pravda, ako denník musela po niekoľkých rokoch prestať vychádzať. Komunistická strana ju nahradila inými svojimi časopismi. Napriek tomu’ zohrala pri revolučnom uvedomovaní proletariátu významnú úlohu, stala' sa predobrazom novín, ktoré celé patrili pracujúcim, jej čitateľom — spolutvorcom. —ig— Ne dein a. — vydáva Ostredný výbor KSS. Šéfredaktor: Bohuš Trávniček, vedúci redaktor Stefan Zúber. tel. 537 60. Redakcia: 893 39 Bratislavo I-, Štúrovo 4. telefónna ústredňa: 169, 312-52, 323-01, šéfredaktor: 52503. — Administrácia: Bratislavo, Volgogradská 8, tel. 588-07. Inzertná kancelária: Vojenského nábr. 13/a, H. posch., tel. 551-83. Predplatné no štvrťrok 13 Kčs. Neobfednané príspevky so nevracajú. Rozširuje PNS. predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ. Objednávky do zahraničia vybavuje Poštová novinová služba. Ostredná expedíció tlače Bratislava, Gottwaldovo nám. 48/VII. Vytlačili: Pravda, tlačový kombinát KSS. Tlačiarenské závody Pravdo, Štúrovo 4. Bratislava, 2ilina a Východoslovenské tlačiarne Košice Grafická úprava Karol Zemanovič o Jozef Drozd.