Nedeľná Pravda, júl-september 1982 (XV/26-38)

1982-07-02 / No. 26

V ČÍSLE: Profesor Juraj Zvara: SOCIALISTICKÝ SPÔSOB ŽIVOTA - IDEÁL A REALITA Jan Folk, generálny riaditeľ Strojexportu: NÁROČNEJŠlŕ A NOVÝMI CESTAMI Lýdia Brabcová: POTRE­BUJETE POMOC? ZAVOLAJTE 43434! H Marcela Zábojníková: NAJVESELŠIE JE ČLOVEKU DO OSEMDESIATKY Hana Somorová: TEN KAR­­BUNKUL JE PLECHOVICA ROČNÍK XV. 2. VII. 1982 KČS 1 K am sa chystáte na dovolenku? Otázka zaznieva medzi prí­buznými, priateľmi a známymi. Rezonovala síce medzi ľucfmi ešte skôr, než sa ujalo vlády kalendárne leto? ale s prícho­dom prázdnin vábi odpovede priam nástojčivo. Odozva opytova­­ných hýri názvami prímorských letovísk, exotických aj „všed­ných“, chatami na dohodenie kameňom od ruchu veľkomesta i chalupami v tichu hôr, ubytovňami ROH, kúpeľnými mestami, podnikovými zariadeniami, pionierskymi aj liečebnými tábormi pre deti, jednoducho nespočetnými možnosťami na dovolenku a oddych, ktoré sa stali neodmysliteľnou súčasťou života. Prijímame posolstvá leta. A človek sa nevdojak s kúskom nostalgie vracia do vlastných škoľskýchYokov, nazerá do nízkeho domca premknutého vôňou vydrhnutej dlážky a čerstvo upečeného chleba. Sladká chuť čučo­riedkových či marhuľových koláčov pošteklí jazyk, pred očami sa mihnú ohnivé hlávky muškátov na podobločniciach, vari všetky podoby detského šťastia skryté pod onou strechou sa tisnú zo zákrut pamäti. 8 Naša republika vykročila k socializmu, mala za sebou prvé míľniky budovania-nového spoločenského poriadku. Skromnosť sa celkom prirodzene prezentovala i v požiadavkách a plánoch na túžobne očakávané prázdniny. Postupne však rástol blahobyt ako paralela statočnej práce miliónov občanov, postupne sa zvyšovala životná úroveň, (vlastne menil sa štýl života) a vedno stúpali aj nároky na „úroveň“ letných týždňov v rozmanitých končinách domoviny, aj za jej hranicami. Chuť viacerých jednotlivcov tromf­núť „svojimi možnosťami" najširšie okolie, ukázať i takýmto spô­sobom, na čo všetko im peňaženka stačí, prekryla vzápätí malo­meštiackou nálepkou snahu po oddychu, rozptýlení, načerpaní nových síl, obohatení poznania. A potom sa deti v kruhu rovesníkov predháňajú výbermi z rodi­čovskej dovolenkovej palety - návštevami cudzích svetov, neraz absolvovaných s neskrývanou dávkou nudy a skrytým pocitom závisti voči kamarátom, čo sa preháňajú síce len „za humnami“, ale v preteplenom prostredí rodinnej pohody, vzájomného poro­zumenia, bez absencie takého prepotrebného času matky i otca darovaného ratolestiam. Ten dostatok chvíľ pre seba-rodičov pre deti a všetkých navzájom, je i v podtexte výroku známeho soviet­skeho pedagóga Vasilija Suchomlinského, ktorý na základe mno­horočných skúseností z praxe konštatoval: „Detské šťastie môže byť životodarný plameň, ktorý hreje človeka, ale i katastrofálny požiar podľa toho, kam šľahajú plamene.“ Akým smerom sa obrátia ohnivé jazyky závisí predovšetkým od dospelých, v prvom rade najmä od rodičov a učiteľov, ktorí charakterovými črtami, postojmi, príkladným konaním v jednote slov a činov vytvárajú náležitú dedičnú väzbu budúcnosti š minu­losťou. Domov. Hlbina dojmov, pocitov, zážitkov, defilé láskavých (ne­­raz-nedva i opačných) tvárí. Zvláštne chvenie v srdci, ozývajúce sa nečakane, nehlučne a mocne zároveň, býva vštepované už v naj út­­• lejšom veku. „Láska k vlasti sa začína v každom z nás spomienkou z detstva, na domov, na našu ulicu, na naše mesto alebo dedinu. A zároveň s tým v nás žije pocit veľkej vlasti, ktorá sa v dňoch nebezpečenstva a veľkých skúšok stáva celá naraz bolestne blíz­kou a drahou“ - napísal L. I. Ôrežnev v Spomienkach. Koľko ráz, Koľkí z nás v detstve vlastných či zverených detí podceníme citovú oblasť, jeden z najdôležitejších aspektov^ýcho­­vy, skutočnosť, že i láske, že každému citu „sa treba učiť". Naše deti obklopuje materiálne bohatstvo (niekedy aj prehnané), predstavuje už výraznú časť samozrejmého úsilia naplniť vfstev­nice detského vedomia hlavne peknými spomienkami, ale ochu­dobňuje ich na druhej strane často o najvzácnejšie ľudské kon­takty. Akosi nejeden rodič pri tom „zabezpečovaní“ totiž zabúda na silu vrúcneho citu, jedine schopnú pevne a natrvalo zakotviť v duši, lebo stále platí ľudová múdrosť, že hlbšia stopa v srdci po láske ostane, než po akomkoľvek najdrahšom dare. Posolstvo leta. Prijímame ho plnými priehrštiami, dychtivo sa chopiac každej šance na prechádzku prírodou, polefíošenie pri vode, objavenie nových čarovných zákutí, na poznanie a spoznávanie neznámych končín vlasti, obdivovanie pamiatok histórie i pamätníkov súčas­nosti. A je veru na čo hľadieť, je kam ísť, je čo vnímať z obrovskej klenotnice krás našej krajiny. Len treba otvoriť oči a správne naladiť jemné struny ukryté v každom človeku. Len treba odbaliť pozlátené želania zakrývajúce pekný výhľad na všetko, čo máme doma, na všetko, čo nám zanechali predkovia i čo šťne sami vybudovali. Opäť sme sa ocitli v kolobehu dní prázdninových, dovolenko­vých, oddychových. Sú vhodnou príležitosťou nielen na upevnenie jemnej spleti vzájomných vzťahov, ale i na siatbu a posilnenie citových klíčkov, ktoré sú produktom spoločenského vplyvu. Na scénach todinného diania opodstatnene dominujú najrozmanitej­šie možnosti a spôsoby naberania čerstvých síl, najrozličnejšie miesta na zaslúžený (aj nezaslúžený) oddych. Pri balení kufrov by sa však nemalo zabudnúť na túžby odklonené od materiálnych hodnôt. Lebo iba tak nás jedno z najkrajších posolstiev leta neobíde, ale naopak, rozozvučí sa naplno spomienkami na pekné chvíle prežité vedno s najbližšími. Ozve sa pocitom spolupatričnosti ku krajine, ktorá je našou domovinou. JÚLIUS LENKO • Snímka Pravda - MIROSLAVPOLAKOVIČ \ Ak by som i neprišiel.... Ak by som neprišiel, čakaj ma pri púpavách, pri studničkách ma čakaj, pri diviznách. v * Som väzňom hôr a lúk: hľadám tá v mäkkých travach i kvetoch farbistých, v ich lupeňoch a bliznách. Nimi ťa nádherne jak slávobránu zdobím, ňou šťastný vo chvíľach, keď zimné vetry stonú, na sympózium poézie chodím k prameňom Léty a či Acheronu. I tam ťa vídavam, jak pri diviznách, trávach, si čistou studničkou, čo vlaží dušu smädnú. Ak by som neprišiel, nájdeš ma pri púpavách, aj keby padol sneh - aj ak ich listy zvädnú. ■N.

Next