Nedeľná Pravda, október-december 1983 (XVI/40-52)
1983-10-07 / No. 40
V ČÍSLE: Ludvík Svoboda: PRED NAMI HRANICE ČSR Hana Somorová: AKÝ LES ODOLÁ? Július Cigánek: ŤAŽKO VYJADRIŤ CENU VODY LI Mária Píššová: ABY SA SPRÁVNE ROZHODVladimír Simonov: TAJOMSTVO RAKOVINY A RAKETY NA OBRAZOVKÁCH Leopold Moravčík: APOŠTOLI Ivan Pekař: TRADÍCIA, KTORÁ NESTARNE ROČNÍK XVI. 7. X. 1983 KČS 1, Takmer v dvoch desiatkach čísel Nedeľnej Pravdy sme od začiatku júna na štrnástej strane prinášali vyznania ľudí pod názvom Pilulky behu. O pohnútkach, ktoré ich viedli k rekreačnému behaniu, nám hovorili robotníci, technici, štátni zamestnanci, umelci, pedagógovia... Predstavili sa ženy i muži, sedemdesiatročný dôchodca, šesťdesiattriročná babička, I tridsaťšesťročný „mladík“. Všetci bez rozdielu potvrdzovali, že beh v prírode, pohyb po lesoch, lesoparkoch i bežeckých dráhach |e obrovskou radosťou, sviatočnou chvíľou všedného dňa. Motívy ich športovania boli takisto rozdielne. Nachádzali sa medzi nimi ľudia, čo kedysi nadmerne holdovali alkoholu i fajčeniu, ktorým povinnosť prekonať aj neveľkú vzdialenosť pešo spôsobovala priam telesnú bolesť, i takí, čo sa neuspokojovali s objemným rastom obvodu svojho pása. Niektorí sa dostali k maratónkam náhodou. Iní potrebovali rozbiť zovierajúci kruh ubíjajúceho denného režimu, poznačeného neurotizujúcim zhonom. Nevymanili sa z neho strnulou nehybnosťou, v ktorú vari mnohým našepkáva „logika zdravého rozumu“, ale výrazným znásobením svojho telesného zaťaženia, čím sa dostali za hranice únavnej všednosti. Beh je užitočný a prospešný. Ním sa odstraňu|e nepriaznivé pôsobenie modernej doby na človeka, či lepšie povedané: |edinec sa dostatočne prispôsob! novým podmienkam, aby sa vyhol jej nástrahám. Pravidelným športovaním sa dá bez tvrdej diéty znížiť hmotnosť tela, odstrániť únava a poruchy spánku, bremeno veľkej duševnej záťaže. Rekreační bežci si obnovujú a upevňujú zdatnosť, pôsobia po celý deň sviežo, sú bodrí, znášajú väčšiu dávku povinnosti na pracovisku. Lepšie sa vyrovnávajú so stresmi, ktoré neraz prichádzajú nečakane a vo veľkom rozsahu, ľahšie sa z nich dostáva|ú. Bežci-amatéri sú dobroprajní. Poznatky o správnych zásadách tréningu si nenechávajú len pre seba. Každému nováčikovi na antukovej či škvarovej dráhe poradia, ako má s behom začať a ako pokračovať. Aj v našej ankete sa niekoľko raz vyskytlo upozornenie, že nijaký začiatočník by si nemal hneď klásť vysoké ciele. Aj tu |e postupné zvyšovanie tréningových dávok zlatou radou. Cieľom rekreačných bežcov totiž nie je dosiahnuť paradox vrcholových výkonov, ktorými sa občas speje k trvalej invalidite... Ich métou je radosť z pohybu! A títo atléti sú tolerantní. Nikto im na dráhe nezavadzia. Lepší sa neposmievajú z tých, čo bežia pomalšie a toľko Behom za zdravím JÁN SÍLEŠ ako oni nevydržia. Neženú sa za nijakými traťovými a ani osobnými rekordmi. Pohybujú sa smerom k dobrej nálade. Na konci trate, v cieli, osobnom, či určenom organizačnou komisiou nejakých pretekov, musí byť bodrosť, presvedčenie, že sa silami neplytvalo, nesiahalo sa na dno ich rezervoáru. Víťazom je každý, kto dobehol, pretože porazil svoju pohodlnosť, prekonal zhubné vábivé volanie sirén obdobia papučovej izbovej kultúry, vytiahol z domu päty, obohatil sa o nevšedné zážitky. Pravidelné behanie, najmenel tri razy týždenne, má ešte jeden dôležitý význam - odstraňuje predpoklady vzniku rozličných chorôb, označovaných za civilizačné. Predchádza sa ním najmä srdcovocievnym ochoreniam a poruchám výmeny látkove|. Naša medicína je vyspelá. Našla prostriedky ako pomôcť ľuďom s vážne narušeným zdravím, v situáciách, keď sa povážlivo zhoršila činnosť ich srdca a oslabila pružnosť cievnych stien. No či nie je lepšie predchádzať povážlivým zdravotným stavom? Či si človek v produktívnom veku nemá pomôcť sám, keď je riešenie naporúdzi a ľahké? Veď nie je pravda, že jestvujú nejaké civilizačné choroby. V zmenených podmienkach, v období, keď sa znížilo fyzické zaťaženie mnohých skupín obyvateľstva, nesprávame sa rozumne. Neprispôsobujeme sa im. Nekonáme tak, ako by sme mali, ako treba. Vari všetci poznáme tisíc raz overenú pravdu, že kto sa novým podmienkam neprispôsobí, vyhynie. Mnohí sa tvárime, že sa nás infarkt nechytí, že sa mu vyhneme, aj keď žijeme neprirodzene, lebo si doprajeme veľa pohodlia, málo telesnej záťaže a dosť výdatnej stravy. Nie sú pre nás dostatočnou výstrahou pribúdajúce infarkty v skupine nášho obyvateľstva medzi tridsiatym a štyridsiatym rokom svojho života. Neberieme do úvahy ani rastúci počet nervových ochorení z preťaženia a čoraz viac konfliktov, ktoré vznikajú z malicherných pričiň. Človek s čerstvou hlavou nad kadečím s úsmevom mávne rukou, no pre nerváka |e to vítaná príležitosť otvoriť stavidlá svojej zúrivosti. Pravda, čosi sa u nás už nalomilo, čosi sa zmenilo. Posmešné pokrikovanie a zazeranie na dospelých ľudí za bieleho dňa v teplákoch a teniskách ustáva. Okolie ich už nepokladá za poľutovaniahodných čudákov, ktorí sa dostali mimo ľudské spoločenstvo. Naopak! Viacerí posmeškári začínajú mať výčitky svedomia, že sa pred časom správali nerozumne, alebo z toho, že sa ešte neodhodlali vybehnúť na dráhu, aby sa behom dostali k dobrej nálade. Ale naozajstnej! Nie take| fatamorgánovej, aká sa dá zažiť potužovaním sa v zadymených reštauráciách a preplnených pivárňach, kde si ľudia pochybným spôsobom liečia rany uštedrené životom,alebo kde si ich sami dávajú. V teplákoch a maratónkach sa neobjavujú len osamelí bežci, sprevádzajú ich manželky a deti. Rodina, ktorá často pociťuje, že jej chýba stmeľujúca téma, spoločná činnosť, náhle nájde príležitosť o čom hovoriť, s čím sa zaoberať, nad čím dumať. Amatérski bežci si zväčša nekladú ciele a predsa pribúda pretekov, na ktorých si môžu vyskúšať sily i vytrvalosť. Hoci slovo preteky nie je najvýstižnejším pomenovaním akcie, skôr by sa šiklo ich označenie - podujatie. Neraz sa ich nepretekársky charakter podčiarkuje tým, že neodmeňujú bežcov s najlepšími časmi v cieli, ale výhercov vylósujú spomedzi všetkých, čo dobehli doň bez ohľadu na dosiahnutý čas. Pokrok v nazeraní na význam telesného pohybu v prírode, našej najlacnejšej telocvični, medzi obyvateľstvom nastal. Nemôžeme sa s tým však uspoko|iť. Mali by sme si postaviť naozaj maximalistický cieľ: aby bolo voľno v pohostinstvách a tesno na bežeckých chodníčkoch a ľahkoatletických dráhach. Áno, dá sa žiť bez behu a pravidelného športovania, ale s ním sa žije lepšie. Vydajte sa a| vy behom za zdravím! Neprejde veľa času a určite nám dáte za pravdu. ■ V prvú októbrovú nedeľu vybehli maratónci v Košiciach na trať už 53. ročníka Medzinárodného maratónu mieru Snímka KAROL RICHTER, Bratislava