Nedeľná Pravda, apríl-jún 1984 (XVII/14-26)
1984-04-06 / No. 14
V ČÍSLE: Ladislav Skokňa: REZERVY ■ Jevgenija Aľbacová: PRIEKOPNÍCI KOZMICKEJ ÉRY ■ Agneša Truhlářové: ČO NAJHLBŠIE POZNAŤ ČLOVEKA ■ Peter Ondera: LOVCI DIAĽKOVÝCH SPOJENÍ ■ Kamil Procházka: VÝROBNÉ PODNIKY UŽ NETREBA PROSIŤ ■ Vojtech Veselý: ORIENTÁCIA NA VÝVOZ Ivan Krčméry: ZÚČASTNIŤ SA... ROČNÍK XVII. 6. IV. 1984 Kčs 1 cete sa zavďačiť dobrému priateľovi čímsi neobyčajným, rozhodnutie padne na darček. Zaumienite si urobiť ho vlastnými rukami. Samozrejme, ohromne vám záleží doslova na každej maličkosti, len aby celok vyznel čo najlepšie. Vo chvíli, keď’ podarúnok vzbudí príjemné prekvapenie, pociťujete dvojnásobnú radosť. Z úspešnej práce, i z toho, že potešila iného. Iste, je prirodzené, ak chceme blízkym či známym ponúknuť hoci len drobné občerstvenie, prestrieme pekný obrus a prinesieme na stôl zvyčajne najlepšie z toho čo doma máme. (Napokon, ukazujeme sa vari tiež najradšej iba v priaznivejšom svetle pred ľuďmi, ktorí nám nie sú ľahostajní). Poviete si, normálny prejav náklonnosti. Veď ide predsa o priateľov, ktorých máme radi, ktorých si ctíme. Ale prestáva onen postoj platiť, ak ide o cudzie, teda akési nekonkrétne osoby? Skúsme si v sebe otvorene a zodpovedne pohľadať odpoveď na otázku: Mám chuť len tak bezdôvodne spôsobiť niekomu vážne starosti, roztrpčiť neznámeho človeka, ktorý mi ničím neublížil iba preto, že sa hádam nikdy v živote nestretneme? Predpokladám, že väčšina odvetí záporne, nie! Jednoducho, nepripustí si zdeformovanú črtu vo vedomí, nieto ešte v konaní. A predsa sa tak deje. Ak pečiete doma buchty, šijete dcére šaty, opravujete auto alebo televízor, vykonávate obyčajne každý pohyb premyslene. Od prípravy až po záverečnú bodku sa usilujete svedomito vyrovnať s povinnosťou, len aby vo vás zarezonoval vedno s vlastnou spokojnosťou aj pocit uznania najbližších. V pekárni však nevytiahnete ani len kus špagátu z cesta na chlieb, hoci si vyžaduje minimálnu námahu. Pokojne vypustíte krivý švík na šatách z rúk vo fabrike, aj keď je na prvý pohľad jasné, že produkujete nepodarok a šaty „nesadnú“. Dokážete opatrne vymontovať dobrú súčiastku z vozidla v autoservise a nahradiť ju opotrebovanou, keďže zákazník je pre vás anonymný. Vonkoncom nepreháňam tvrdiac, že v podobnom - často i horšom - konaní sa prejavuje i váš vzťah k ľuďom. Skutočný, nepredstieraný. V momentoch, v ktorých sa bezočivo porušuje pracovná či technologická disciplína a zanechá čitateľný podpis nesvedomitosti na výrobku, vystupuje zreteľne zakódovaná bezcitnosť a chladnokrvný egoizmus, aj pokrivená kalkulácia, že následky ponesie ktosi neznámy a na vinníka nadriadený v horšom prípade nanajvýš nakričí. Zriedkakedy dôjde totiž aj k patričnej finančnej ujme za spôsobené škody a nedostatky. Spolupatričnosť na linke výrobca EMÍLIA HERZOGOVÁ - spotrebiteľ stráca miestami očividne svoju vzájomnú pôsobnosť, prejavuje sa zvrátené, predovšetkým v požadovačnej podobe - dostávať a nedávať. Nemilé premeny, v ktorých niet mojej chyby, len ostatní sa majú stále čoho zbavovať, zrejme tuho väzia v niektorých jednotlivcoch. A natíska sa ešte jedna paralela, jestvujúca aj v inej súvzťažnosti. Ruku na srdce, ak cestujete na dovolenku, odchádzate do zahraničia hoci na tri—štyri dni, vyberáte zo skríň do batožiny najlepšie oblečenie a obutie. Pamätáte na maličkosti, dokonca aj, aby sa v kufri nič veľmi nepokrčilo. Keď však expeduje skúsený tím do zahraničia na medzinárodnú výstavu unikátne zdravotnícke zariadenie uchádzajúce sa o priazeň zákazníkov, nechá ho tak negramotné zabalené, že prístroj cestou „podľahne“ otrasom, nedá sa vôbec predviesť. Nevyšlo oprávnené očakávanie na európskom kontinente, bude nám šťastie žičiť na ázijskom, sľubuje nápravu. Ibaže, opäť zlyhá doprava - rozdelená na dve časti - prístroj je na veľtrhu nekompletný, čiže nepoužiteľný a zbytočný. Pomiešala esové karty v náš neprospech iba náhoda? A trápna situácia sa opakuje do tretice. Podarí sa síce dostať zásielku na miesto určenia celú, aj ju „zložiť“, ale potom pri nej chýbajú patriční odborníci, takže nemožno prakticky predviesť škálu výkonov zaevidovaných v prospektoch a na reklamnom filme. V konečnom dôsledku sme, jemne povedané, zasa nepochodili. Avšak nepriaznivý stav už odzrkadľuje nielen pokrivený vzťah k ľuďom, ale i k spoločnosti a vlasti, ktorú takáto „reprezentácia“ poriadne oslabuje v zostrených podmienkach na zahraničných trhoch. Ekonomicky možno škody vyčísliť, morálne nezrátame pomocou nijakej matematickej metódy. Nedá mi v tejto súvislosti nevrátiť sa k opačnému príkladu. Aj bez bloku pamäť zachytila stretnutie s hrdinom socialistickej práce, ostravským baníkom, Milanom Žabčíkom. S tuhým stiskom dlane a neskrývanými rozpakmi, keď mal hovoriť o sebe. Priznal tŕnistú cestu k rekordom, zdolávanie neodbytnej pochybnosti, ktorá na každom metri pod zemou zákerne nahlodávala vieru vo vlastné sily. Kolektív však húževnato napredoval, podporovaný aj takzvanou prípravou razenia i ťažby, stmelený nielen túžbou splniť chlapské slovo, zvládnuť so cťou úlohy nad rámec stanovených povinností, ale predovšetkým zabezpečiť pre iných ľudí prepotrebné uhlie. V súkolí uvedených i ďalších hnacích motívov sa zrodilo dnes už známe: Prekonaj sám seba a vytrvaj! Pomyslenie na potreby občanov, čakajúcich na výsledky baníckej roboty zohralo výrazne kladnú rolu, patrilo neodmysliteľne k životnému krédu. Niet pochýb aj o kvalite tohoktorého výrobku, tej-ktorej operácie na pracovisku rozhoduje človek. V spleti rozmanitých vzťahových tepien a vlásočníc pridáva svoj diel k životodarnej spojnici, vedúcej k ďalším ľuďom. Neraz-nedva si však zamieňa vzdialenosti od vlastného mravného postoja k rukám či presnejšie, dosiahnutým výkonom, za neprekonateľné diaľavy. Na nedávnom celoslovenskom aktíve zástupcov vybraných pracovných kolektívov podieľajúcich sa na tvorbe výrobkov vysokej technicko-ekonomickej úrovne, nie náhodou zdôraznil člen Predsedníctva ÚV KSČ a prvý tajomník ÚV KSS súdruh Jozef Lenárt: „...treba utvoriť atmosféru vzájomnej vysokej náročnosti, technologickej a pracovnej disciplíny, aby nekvalitné výrobky nemohli ani prekročiť »prah« pracoviska, aby každá odchýlka od požadovaných parametrov znamenala činorodý konflikt v kolektíve či medzi kolektívmi.“ • Tradične v prvú nedeľu po oslavách oslobodenia hlavného mesta SSR Bratislavy sa na pravom brehu Dunaja, v Petržalke, otvára celoslovenská dostihová sezóna. Pravidelným účastníkom skokových súťaží je zaslúžilý majster športu Ing. Andrej Glatz z JO Slávia SVŠT Bratislava Snímka Ing. Stefan Stauch, Bratislava