Nedeľná Pravda, apríl-jún 1985 (XVIII/14-26)

1985-04-05 / No. 14

ROČNÍK XVIII. 5. IV. 1985 Kčs 1 V ČÍSLE: Irena Roháčové: NA PRAHU ROZHO­DUJÚCEJ FÁZY BOJA ■ Pavol Kršák: NA KONCI PROSTÝ PODPIS: VARGA A SYN... ■ Ľudovít Petrovský: AKO SOM ICH POZNAL ■ Ivan Bindas: POMOCNÁ RUKA ■ E. Poľanovskij: ÚSTREDNÝ ARCHÍV Neraz, keď sa poobzerám okolo seba, keď si premietam minulosť a porovnávam ju so súčasnosťou, nevyhnem sa ta­kej prirodzenej ľudskej hrdosti na dosiahnuté výsledky. Vari najbadateľnejšie zmeny sú na dedinách a v mestečkách. Veď dnes aj na najvzdialenejších kopaniciach už možno obdivo­vať parádne domy, pekne a blahobytne zariadené. U nás vo Vŕbovom iba za vlaňajšok pribudlo 76 bytov v sídlištnej výstavbe a skolaudovali sme dvadsaťpäť rodinných domov. V akcii Z pokračuje plynofiká­cia sídliska 9. mája a ulice F. Kráľa, povrchová úprava ko­munikácií, začíname s budo­vaním požiarnej zbrojnice. O vzťahu mnohých obyvateľov k svojmu mestu svedčí 67 800 brigádnických hodín odpraco­vaných za minulý rok, ktoré sa odzrkadľujú predovšetkým na skrášlenej tvári sídliska, pri rozvode kanalizačných sieti a ústredného kúrenia. Iste, to je prijemná stránka hodnote­nia, dokumentuje, že väčšina ľudí prikladá ochotne a obeta­vo ruky k spoločnému dielu, prispieva k nespočetným pre­menám, čo bez nadsadenia možno pomenovať historické. A práve vtedy ma hnevajú nie­ktoré problémy, hatiace ešte výraznejšie napredovanie. V plnení volebného programu v našom meste nám najviac starosti spôsobuje výstavba V zrkadle premien základnej školy na sídlisku Stred I. Bude dvadsaťdvatried­na a tie učebne nám chýbajú ako soľ. Veď deti vo Vŕbovom sa učia na dve smený v štyroch budovách, z nich dve už sú v havarijnom stave. Vlani na objekte takej prepotrebnej ško­ly prestaval dodávateľ - Po­zemné stavby Trnava - na­miesto plánovaných troch mi­liónov korún iba 166 tisíc. Veľa sa hovorí o nástojčivej požiadavke, kvalitnej práci, na každom mieste. Robila som dl­hé roky v Trikote, viem, čo je disciplina za šijacím strojom, za pásom, od ktorého nemož­no odbehnúť do obchodu, ani na kávičku. A predsa, keď po­rovnávam práve tento moment - disciplinu - na pracoviskách, ktoré poznám vo fabrikách či na stavbách s robotou spred takmer štyridsiatich či tridsia­tich rokov, ,, vedie'“ v discipline minulosť. Niet pochýb, socia­lizmus má dosť zdrojov na podnietenie pracovnej iniciati­vy, na povzbudenie odhodla­nia prekonávať a nie podliezať či obchádzať prekážky. Výsle­dok však závisí od toho. kto i ako z týchto žriediel čerpá, ako podnety uplatňuje. A to je čitateľný podpis na pracovnom hárku každého riadiaceho pra­covníka, majstra, jednoducho, každého nadriadeného. Zod­povedný postoj k povinnostiam sa neprimkne k nikomu auto­maticky, treba ho vštepovať do vedomia, do sŕdc tak, aby bol prirodzenou potrebou, súčas­ťou hrdosti na to, čo človek vie a dokáže. EMÍLIA LAGOVÁ, hrdinka socialistickej práce, predsedníčka MsNV Vrbové Qrišla netrpezlivo očakávaná jar. Na jej príchode nie je vlastne nič výnimočné. Veď ročný kolobeh sa opakuje od pradávna v nezmenenej podobe. Zima, jar... A predsa sa vždy na ňu tešíme, očakávame ju, lebo vidíme v nej čarovnú premenu znovuzrodenia prírody. Hrá svoju najkrajšiu pieseň. Raz darmo, pre­búdzajúca sa Vesna inšpiruje. Ospievali ju básnici a do ich pera vkladá opäť a opäť nové vyznania, krásne slohy lásky. Jej kolorit spestrujú snežienky, šafrany, páperie bahniatok, rašiaca tráva, nalievajúce sa pupene, oslobodzujúce trilky vtáčikov. Pookrieva aj čiovek. Citlivo vnima poéziu jarného dňa, ale jeho myseľ, i keď s obdivom vychutnáva harmonické diane okolo seba, predsa len nástojčivej­šie zamestnávajú iné prozaickejšie otázky. Máme za sebou krutú zimu, narobila dosť škôd a ich rozsah sa ešte ani teraz nedá zodpovedne vyhodnotiť. Silné mrazy ovplyvnili energetiku, priemyselnú výrobu, dopravu, stavebníctvo a najmä poľnohospodárstvo, ale prejavili sa aj na iných úsekoch. Človek je však silný v tom, že nevyčkáva so založenými rukami, ako to všetko dopadne, ale postaví sa proti nepriazni prírody. Hľadá a nachádza východiská a vlastným pričinením a statočnou prácou sa usiluje zmierniť Podoby jari LADISLAV SKOKŇA a nakoniec aj odstrániť zaostávanie. Naše úsilie sa zameralo na úspešné splnenie tohtoročných úloh a prekročenie úloh siedmej päťročnice. Robíme to vo vedomí, že tým posilňujeme hospodársky potenciál vlasti a zabezpečujeme splnenie cieľov, ktoré priná­šajú prospech všetkým. Svoje postoje k naliehavej otázke: dobehnúť zameš­kané, zvýraznili robotnici, technici, inžinieri bez ohľadu kde a na čom pracovali a pracujú, naozaj spontánne v predložených směnách, cez voľné soboty, ba aj nedele, v nočných hodinách, len aby na ich konte nezostali podlžnosti. Prejavili sa ako roz­vážni a múdri hospodári, ktorí nič nenechávajú na náhodu. Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra. Iniciatíva a aktivita prináša svoje ovocie a na mnohých pracoviskách už majú po vážnpjšich starostiach, vyrovnali sklzy a môžu sa cieľavedome venovať ďalšej práci. Plán je zákonom, ale pri jeho plnení je dôležitá práve príčinlivosť a podnetnosť všetkých účastníkov výrobného procesu, ich húževnatosť a vôľa prekoná­vať prekážky. Ťažkú pozíciu majú poľnohospodári. Dôsledky zimy pociťujú v rastlinnej výrobe najmä na oziminách, ale niekde viac, inde menej aj v živočíšnej výrobe. Do jari vkladajú svoje nádeje, jar tvorí základ toho, čo sa bude o niekoľko mesiacov zberať, čim sa obohatí náš spoločný stôl. Ich pracoviská, široké lány sú najcitli­vejšie na počasie a oneskorovanie poľnohospodár­skych prác neblaho ovplyvňuje budúce úrody. Dlhá zima a aj nepriaznivé prvé jarné dni nástojčivo tlačia na program dňa množstvo neodkladných povinností. Poľnohospodárom v ich činnosti netreba radiť, majú plejádu umných a obetavých odborníkov, ktorí vedia, čo majú robiť aj v ťažkej situácii, keď sa treba (Pokračovanie na str. 2) • Snežienky pre mamičku Snímka Pravda - PAVEL MELUŠ

Next