Nové Knihy, 1973 (XIII/1-52)
1973-03-21 / No. 12
Vpřed Katajevův román je v sovětské literatuře jedním z nejvýznamnějších děl věnovaných pracovnímu hrdinství a životu budovatelů prvních pětiletek. Při jeho četbě si znovu uvědomujeme, jak aktuální je tento námět právě dnes. V pouhých čtyřiadvaceti hodinách, které tvoří časové rozpětí Katajevova ros mánu, prožije čtenář spolu tvůrci magnitogorského hutního kombinátu na Urale celou škálu lidských osudů. Katajevův román Vpřed je moderní nejen stylistickou zkratkou při postižení charakteru jednotlivých postav, ale především pojetím dramatu, jímž je zařazení člověka do velkého dějinného přelomu, jeho účast na vytváření společnosti vyššího typu. Z chaosu a usilovného pracovního tempa se před námi z pustého staveniště ve stepi rodí velký průmyslový kombinát. To je ovšem jen vnější rámec děje. Ten vnitřní, Katajevem osobitou, až úsečnou zkratkou mistrně načrtnutý a naznačený, probíhá v mysli jeho tvůrců. Stavba je místo, kde nelze nic hrát. Vyžaduje velké osobni oběti, velké pracovní hrdinství. Ve stepi, v nejnutnějších životních podmína kách není možné obětavost zaujetí celé osobnosti předstírat. Bez těchto osobních vlastností zde nelze téměř ani existovat. Samozřejmě se setkáme s lidmi nehotovými, bojujícími o svou víru v budoucnost. Ale i oni chtě nechtě žijí v oné zvláštní atmosféře toho úplně nového, co vzniká vlastně poprvé na této zemi. To nové, to je oproštění člověka od osobních malicherností, individuálních a zanedbatelných drobných nenávistí a pochybností a využití všech jeho schopností k jedinému cíli: k překonání starého světa novým, který se zrodil za vlády sovětů. Katajevův román je v pravém smyslu slova napínavý Lidé na stavbě rostou hodinu od hodiny, dosahují světových rekordů, sami se mění, jejich pochopení dějinného úkolu doby pramení z jejich vlastního potu a dřiny. Není to jen příběh jednoho rekordu. Inženýr Margulies a ostatní jsou svým úsilím překonat sami sebe velice neschematickým nám lidsky blízkým typem a nového sovětského člověka. Katajevův román skutečně ukazuje vpřed. Jak v chápání smyslu uměleckého literárního díla, tak i v našem vlastním boji o socialistický charakter člověka. Kniha Valentina Katajeva Vpřed vychází v nakladatelství Práce BŘEZEN - MĚSÍC KNIHY CENA 20 HAL. 21. BŘEZNA ROČNÍK 1973 Obálku navrhla lana Krfimannvá Kresba Zdeňka Mczla z knihy Ivana Qlbrachta Zamřížované zrcadlu (Práce) Obálku s použitím kresby Karla Hrušky navrhl Jan Solpera (MF) Ilustrace [a na Sládka z knihy Karolíny Světlé Hubička (Odeon) Téma sa vracia Povojnová slovenská socialistická próza (napokon ako celá naša literatúra pred ňou] žila predovšetkým na dedinskom sujetovom i názorovom chlebe. Už neraz, vždy však oprávnene sa povedalo, že táto literatúra je v podstate dedinská- životnou skúsenosťou generácii a celých vekov, ktorá sa do umeleckého organizmu premieta ako trvalý, najvýdatnejší prameň inšpirácii, ako základná mvšlienková. citová a mentálna báza, z ktorej vyrastá ideový horizont 1 umelecký habit slovesného výrazu. Práve toto tradičné tematické orientovanie nadobudlo v úsiliach socialistickej literatúry po oslobodení novú prítažlivú silu. V premenách skladby života na slovenskej dedine sa obnažoval mocný zdroj zážitkov, nevídaných vzrušujúcich dejov, jadro dramatizmu i heroickosti revolučnej prestavby spoločnosti, národa. Nečudo, že sujetovo a myšlienkovo nový socialistický romáp zostáva dodnes vo väčšine románom tradičným dedinským. Historicky rozhodujúca etapa kolektivizácie dediny je ešte stále tematickou doménou, ktorú nemôžu obchádzať ani celkom súčasné pokusy o umelecký obraz slovenskej skutočnosti. Neprekvapuje to ani u Jána Jonáša, spisovateľa od začiatku v tomto zmysle dedinského, pamätníka a psychológa dediny, ktorá v rokoch sedemdesiatych už nevyhnutne získava aj prvú patinu historickosti. Cítiť to z dejovej osnovy, z každej strany jeho nového romániku zo starej slovenskej dediny V znamení Panny (vyd. Slovenský spisovatel). Leštiny, západoslovenská podmalokarpatská dedinka zo začiatku päťdesiatych rokov, sa v realistickom epickom zázname otvárajú v momente svojho dejinného prerodu, v čase nástupu kolektivizácie. Obsahové reálie nie sú neznáme, za dávno neprečítané nemožno pokladať ani fabulačné postupy autorove (ťažkosti pri zakladaní družstva, ich vpád do súkromia a intimít atď.), ale aj tak hodno Jonášovi pripísať tematickú obmenu literárne spracovanej látky, keď už nie objavnosť. Nedrží sa hojne traktovaného obrazca konfliktnosti, aký poskytovalo pôsobenie kulaka alebo váhanie stredného rolníka, ten vystupuje len v pozadí; siaha po konflikte nie tak často do beletrie prenášanom. Jeho budúci družstevníci pochádzajú z bírešov a deputátnikov, zo sproletarizovanej vrstvy rolnictva. A skôr, ako „rozorajú medze“, prejdú krátkou, lež Intenzívnou „školou“ súkromníčenia, keď sa po parcelách veľkostatku stanú vlastníkmi. Štúdia tejto psychiky, ponor do tejto drámy, plynúcej z krátkeho opojenia samostatného roľníka; je látkou Jonášovho dielka. Ostrosť i hĺbka zrážky s ideou kolektivizmu, ktorá ich načas oberá o ilúziu súkromného podnikania, ktorá v dňoch prelomu pretrhá všetko súručenstvo solidarity veky ubiedených, vnáša do Jonášovho rozprávania nielen novších hrdinov, ale aj novšie podoby cítenia a mravného založenia dedinského života. Spisovateľov malý tematický prínos v knihe solídnej umeleckej skúsenosti si preto hľadá svoje miesto v literatúre síce tradičnejšej, ale ako vidno, dodnes inšpiratívnej, myšlienkovo aktuálnej. {es) K MĚSÍCI KNIHY ACADEMIA ’73 je název mezinárodní výstavy vědecké a odborné literatury pořádané v Praze za účasti domácích 1 zahraničních vystavovatelů. Již podesáté od roku 1964 shromáždili pořadatelé — presidium ČSAV, Academia-nakl. ČSAV a Státní knihovna ČSR — víc než tisíc svazků reprezentujících vrcholky světového vědeckého bádání, výzkumu a myšlení. Součástí vystavy je 1 samostatná expozice, seznamující s vývojem a ediční činností nakl. Academia, které v tomto roce oslaví dvacet let svého trvání. Dále tu návštěvníci mohou shlédnout i přehlídku vzácných tisků z depozitáře Státní knihovny ČSR. Zájemci z řad knihovníků i jednotlivých čtenářů si mohou knižní novinky ze všech vědních oborů, které vyšly od poslední výstavy v předešlém roce. také objednat a po ukončení výstavy zakoupit. Využijte této mimořádné příležitosti! Výstava probíhá v pražském Klementinu v sídle Státní knihovny ČSR od 21. března do 15. dubna 1973 (od 9—18 hod. denně). Prostá písnička o lásce Pozdní láska je jak hedvábí, které něžně ovíjí tvé boky. jako moře brázdí koráby, ty svou něhou přeplouváš mé Moře ovšem věčně bude tu, i když vítr často smýkne lodí. Také podzim přijde po létu, jak to prostě v tomhle světě chodí. Břečťan dál se bude zelenat, i když z jilmu poslední list spadne. Kdo však zahřeje tvá ramena v jedné noci podzimní a chladné? Pozdní láska je jak hedvábí, které tak rád na tvém těle hladím Jako moře brázdí koráby. tak já s tebou zalykám se mládím Z knihy Arno Krause Vlaštovčím křídlem, nakl. Práce Ilúzie a skutočnosť Vo vydavateľstve Směna vyšiel v týchto dňoch zaujímavý román súčasnej bulharskej spisovateľky Obchádzka. Blagy ^imitrovnvej Je to aktuálne dielo, ktoré svedčí o tom, ako sa bulharská literatúra priam vrhla na súčasnosť a nedávnu minulosť a s akou vervou sa púšťa do analýzy charakterov a spoločnosti. Keď ide o romány alebo poviedky takých autorov, ako sú Rajnov, Markov, Chajtov a teraz Dimitrovová — autorov u nás známych— vždy priam nástojčivo strháva ich spôsob meditatívneho a polemického nastoľovania ostrých problémov súčasností a životných zrážok, no menovite konfrontácia povojnových ideálov rojčivej mladosti a neskoršej tvrdej reality unavených nadšencov. Pritom a popri všetkej spomínanej polemičnostl ja sympatický v nich zápas proti dobovým neduhom a spoločenským zlám, proti kariérizmu a šedivej priemernosti. Tento kriticizmus je zväčša živený nesplnenými ideálmi, zlomom životného maximalizmu a čistých ideálov, preto je neraz Ironicky trpký a jednostranný; no napokon aj umelecká syntéza o dobe vzniká spravidla ako výsledok viacerých, aj protikladných pohfadov na skutočnosť. A tak i román Dimitrovovej je zatiaľ kriticky a bojovne zahladený na ľudí svojej doby a predovšetkým na vlastnú minulosť, na jej naivnú jednostrannosť. Ak jedna z jeho postáv hovorí, že „zreálneným“ štyridsiatnikom pristane „skeptická irónia“, vyjadruje sa tým potreba životnej súvahy pred ďalšími krokmi a najmä pred nájdením a zakotvením vlastného seba. Román Obchádzka je živým, aktuálnym dielom; autorka ho napísala akoby jedným dychom a z hľadiska jedného životného momentu: z clivého stretnutia so svojou niekdajšou láskou Dimitrovová má nielen polemickú vervu, ale aj kompozičnú zručnosť: celý poldňový príbeh stretnutia prelína spomienkami na povojnovú desaťdňovú lásku, úvahovými monológmi a vôbec skepticko-ironickým clivým prístupom k svojej mia nulej skúsenosti. Totiž v tej minulosti, na začiatku lásky, stretli sa dva maximalistické typy: mužsk* budovateľský nadšenec a ženský milovník slobodnej lásky; pre výstrednosť princípov nedošlo k súladu. Autorka o tomto všetkom hovorí veľmi úprimne a otvorene, obžalobne a vyčítavo, s veľkým zaujatím o citovú plnosť a životnú harmóniu, o autentický ľudský prejav a humánnu naplněnost jednotlivých osudov. V tomto zápase proti jednostrannému určeniu či obmedzeniu je pátos tohto diela, v tom je jeho nový, humánny maximalizmus. -bch- ObSIku s použitím kresby Jiřího Říhy navrhl Leo Novotný (LN) roky Ilustrace Jaroslava I,likavského z knihy Arno Krause Vlaštovčím křídlem (Práce) Kresba Františka Turka z knihy Grigorije Konovalova Prameny (Práce) V ášeň Guy de Maupassant patří k nejznámějším francouzským spisovatelům 19. století Proslavil se zvláště jako výtečný novelista, je považován za největšího povídkáře Francie a bez nadsázky se dá říci, že je jedním z nejproslavenějších povídkářů celého světa a všech dob. Nakladatelství často sahají k tematickým výborún. próz tohoto slavného autora. V edici Knihy srdce připravilo nyní Lidové nakladatelství knihu, která je nazvána podle úvodní povídky výboru Vášeň. Název sborníku napovídá o společném tématu těchto krátkých próz. V pětatřiceti různých pohledech se autor navrací k tématu lásky, strhujícího citu. Jemn' psychologická analýza, bystré úvahy o dobové morálce, humor a vtip spolu s poutavým dějem dodávají povídkám neodolatelný půvab, který společně s dokonalým mistrovstvím dává těmto malým literárním skvostům věčnou přitažlivost. Ve výboru je kromě známých próz (Muška, Maska aj.) řada povídek, které pro mnohé čtenáře budou dosud neznámé. Kniha Vášeň úspěšně splňuje požadavek, který na edici Knihy srdce klade předem určený tematický okruh — a současně splňuje 1 požadavky náročného čtenáře. Ne nadarmo se Maupassant v dějinách moderní literatury řadí k nejbystřejším pozorovatelům a vykladačům lidského nitra. Výbor Vášeň o tom přináší opětný důkaz. —jn—' /