Nové Knihy, 1973 (XIII/1-52)

1973-03-21 / No. 12

Vpřed Katajevův román je v so­větské literatuře jedním z nejvýznamnějších děl věno­vaných pracovnímu hrdinství a životu budovatelů prvních pětiletek. Při jeho četbě si znovu uvědomujeme, jak ak­tuální je tento námět právě dnes. V pouhých čtyřiadvace­ti hodinách, které tvoří ča­sové rozpětí Katajevova ro­s mánu, prožije čtenář spolu tvůrci magnitogorského hutního kombinátu na Urale celou škálu lidských osudů. Katajevův román Vpřed je moderní nejen stylistickou zkratkou při postižení cha­rakteru jednotlivých postav, ale především pojetím dra­matu, jímž je zařazení člo­věka do velkého dějinného přelomu, jeho účast na vy­tváření společnosti vyššího typu. Z chaosu a usilovného pracovního tempa se před námi z pustého staveniště ve stepi rodí velký průmyslový kombinát. To je ovšem jen vnější rámec děje. Ten vnitř­ní, Katajevem osobitou, až úsečnou zkratkou mistrně načrtnutý a naznačený, pro­bíhá v mysli jeho tvůrců. Stavba je místo, kde nelze nic hrát. Vyžaduje velké osobni oběti, velké pracovní hrdinství. Ve stepi, v nejnut­nějších životních podmín­a kách není možné obětavost zaujetí celé osobnosti předstírat. Bez těchto osob­ních vlastností zde nelze té­měř ani existovat. Samozřejmě se setkáme s lidmi nehotovými, bojující­mi o svou víru v budouc­nost. Ale i oni chtě nechtě žijí v oné zvláštní atmosféře toho úplně nového, co vzni­ká vlastně poprvé na této zemi. To nové, to je oproště­ní člověka od osobních ma­licherností, individuálních a zanedbatelných drobných ne­návistí a pochybností a vy­užití všech jeho schopností k jedinému cíli: k překoná­ní starého světa novým, kte­rý se zrodil za vlády sovětů. Katajevův román je v pra­vém smyslu slova napínavý Lidé na stavbě rostou hodi­nu od hodiny, dosahují svě­tových rekordů, sami se mě­ní, jejich pochopení dějin­ného úkolu doby pramení z jejich vlastního potu a dři­ny. Není to jen příběh jed­noho rekordu. Inženýr Mar­­gulies a ostatní jsou svým úsilím překonat sami sebe velice neschematickým nám lidsky blízkým typem a nového sovětského člověka. Katajevův román skutečně ukazuje vpřed. Jak v chá­pání smyslu uměleckého li­terárního díla, tak i v na­šem vlastním boji o socialis­tický charakter člověka. Kniha Valentina Katajeva Vpřed vychází v naklada­telství Práce BŘEZEN - MĚSÍC KNIHY CENA 20 HAL. 21. BŘEZNA ROČNÍK 1973 Obálku navrhla lana Krfimannvá Kresba Zdeňka Mczla z knihy Ivana Qlbrachta Zamřížované zrcadlu (Práce) Obálku s použitím kresby Karla Hrušky navrhl Jan Solpera (MF) Ilustrace [a na Sládka z knihy Karolíny Světlé Hubička (Odeon) Téma sa vracia Povojnová slovenská socialis­tická próza (napokon ako celá naša literatúra pred ňou] žila predovšetkým na dedinskom sujetovom i názorovom chlebe. Už neraz, vždy však oprávne­ne sa povedalo, že táto litera­túra je v podstate dedinská- ži­votnou skúsenosťou generácii a celých vekov, ktorá sa do ume­leckého organizmu premieta ako trvalý, najvýdatnejší pra­meň inšpirácii, ako základná mvšlienková. citová a mentálna báza, z ktorej vyrastá ideový horizont 1 umelecký habit slo­vesného výrazu. Práve toto tra­dičné tematické orientovanie nadobudlo v úsiliach socialistic­kej literatúry po oslobodení no­vú prítažlivú silu. V premenách skladby života na slovenskej dedine sa obnažoval mocný zdroj zážitkov, nevídaných vzru­šujúcich dejov, jadro dramatiz­­mu i heroickosti revolučnej prestavby spoločnosti, národa. Nečudo, že sujetovo a myšlien­kovo nový socialistický romáp zostáva dodnes vo väčšine ro­mánom tradičným dedinským. Historicky rozhodujúca etapa kolektivizácie dediny je ešte stále tematickou doménou, kto­rú nemôžu obchádzať ani cel­kom súčasné pokusy o umelec­ký obraz slovenskej skutočnosti. Neprekvapuje to ani u Jána Jonáša, spisovateľa od začiatku v tomto zmysle dedinského, pa­mätníka a psychológa dediny, ktorá v rokoch sedemdesiatych už nevyhnutne získava aj prvú patinu historickosti. Cítiť to z dejovej osnovy, z každej stra­ny jeho nového romániku zo starej slovenskej dediny V zna­mení Panny (vyd. Slovenský spisovatel). Leštiny, západoslo­venská podmalokarpatská de­dinka zo začiatku päťdesiatych rokov, sa v realistickom epic­kom zázname otvárajú v mo­mente svojho dejinného prero­du, v čase nástupu kolektivizá­cie. Obsahové reálie nie sú ne­známe, za dávno neprečítané nemožno pokladať ani fabulač­­né postupy autorove (ťažkosti pri zakladaní družstva, ich vpád do súkromia a intimít atď.), ale aj tak hodno Jonášovi pripísať tematickú obmenu literárne spracovanej látky, keď už nie objavnosť. Nedrží sa hojne trak­tovaného obrazca konfliktnosti, aký poskytovalo pôsobenie ku­laka alebo váhanie stredného rolníka, ten vystupuje len v pozadí; siaha po konflikte nie tak často do beletrie prenáša­nom. Jeho budúci družstevníci pochádzajú z bírešov a depu­­tátnikov, zo sproletarizovanej vrstvy rolnictva. A skôr, ako „rozorajú medze“, prejdú krát­kou, lež Intenzívnou „školou“ súkromníčenia, keď sa po par­celách veľkostatku stanú vlast­níkmi. Štúdia tejto psychiky, ponor do tejto drámy, plynú­cej z krátkeho opojenia samo­statného roľníka; je látkou Jo­nášovho dielka. Ostrosť i hĺbka zrážky s ideou kolektivizmu, ktorá ich načas oberá o ilúziu súkromného podnikania, ktorá v dňoch prelomu pretrhá všet­ko súručenstvo solidarity veky ubiedených, vnáša do Jonášov­ho rozprávania nielen novších hrdinov, ale aj novšie podoby cítenia a mravného založenia dedinského života. Spisovateľov malý tematický prínos v knihe solídnej umeleckej skúsenosti si preto hľadá svoje miesto v literatúre síce tradičnejšej, ale ako vidno, dodnes inšpiratívnej, myšlienkovo aktuálnej. {es) K MĚSÍCI KNIHY ACADEMIA ’73 je název meziná­rodní výstavy vědecké a odborné literatury pořádané v Praze za účasti domácích 1 zahraničních vystavovatelů. Již podesáté od ro­ku 1964 shromáždili pořadatelé — presidium ČSAV, Academia-nakl. ČSAV a Státní knihovna ČSR — víc než tisíc svazků reprezentují­cích vrcholky světového vědecké­ho bádání, výzkumu a myšlení. Součástí vystavy je 1 samostatná expozice, seznamující s vývojem a ediční činností nakl. Academia, které v tomto roce oslaví dvacet let svého trvání. Dále tu návštěv­níci mohou shlédnout i přehlíd­ku vzácných tisků z depozitáře Státní knihovny ČSR. Zájemci z řad knihovníků i jed­notlivých čtenářů si mohou kniž­ní novinky ze všech vědních obo­rů, které vyšly od poslední výsta­vy v předešlém roce. také objed­nat a po ukončení výstavy zakou­pit. Využijte této mimořádné pří­ležitosti! Výstava probíhá v pražském Kle­mentinu v sídle Státní knihovny ČSR od 21. března do 15. dubna 1973 (od 9—18 hod. denně). Prostá písnička o lásce Pozdní láska je jak hedvábí, které něžně ovíjí tvé boky. jako moře brázdí koráby, ty svou něhou přeplouváš mé Moře ovšem věčně bude tu, i když vítr často smýkne lodí. Také podzim přijde po létu, jak to prostě v tomhle světě chodí. Břečťan dál se bude zelenat, i když z jilmu poslední list spadne. Kdo však zahřeje tvá ramena v jedné noci podzimní a chladné? Pozdní láska je jak hedvábí, které tak rád na tvém těle hladím Jako moře brázdí koráby. tak já s tebou zalykám se mládím Z knihy Arno Krause Vlaštovčím křídlem, nakl. Práce Ilúzie a skutočnosť Vo vydavateľstve Směna vy­šiel v týchto dňoch zaujímavý román súčasnej bulharskej spi­sovateľky Obchádzka. Blagy ^imitrovnvej Je to aktuálne dielo, ktoré svedčí o tom, ako sa bulharská literatúra priam vrhla na súčasnosť a nedávnu minulosť a s akou vervou sa púšťa do analýzy charakterov a spoločnosti. Keď ide o romá­ny alebo poviedky takých auto­rov, ako sú Rajnov, Markov, Chajtov a teraz Dimitrovová — autorov u nás známych— vždy priam nástojčivo strháva ich spôsob meditatívneho a pole­mického nastoľovania ostrých problémov súčasností a život­ných zrážok, no menovite kon­frontácia povojnových ideálov rojčivej mladosti a neskoršej tvrdej reality unavených nad­šencov. Pritom a popri všetkej spomínanej polemičnostl ja sympatický v nich zápas proti dobovým neduhom a spoločen­ským zlám, proti kariérizmu a šedivej priemernosti. Tento kriticizmus je zväčša živený nesplnenými ideálmi, zlomom životného maximalizmu a čis­tých ideálov, preto je ne­raz Ironicky trpký a jedno­stranný; no napokon aj umelec­ká syntéza o dobe vzniká spra­vidla ako výsledok viacerých, aj protikladných pohfadov na skutočnosť. A tak i román Di­­mitrovovej je zatiaľ kriticky a bojovne zahladený na ľudí svo­jej doby a predovšetkým na vlastnú minulosť, na jej naivnú jednostrannosť. Ak jedna z je­ho postáv hovorí, že „zreálne­ným“ štyridsiatnikom pristane „skeptická irónia“, vyjadruje sa tým potreba životnej súvahy pred ďalšími krokmi a najmä pred nájdením a zakotvením vlastného seba. Román Obchádzka je živým, aktuálnym dielom; autorka ho napísala akoby jedným dychom a z hľadiska jedného životného momentu: z clivého stretnutia so svojou niekdajšou láskou Dimitrovová má nielen pole­mickú vervu, ale aj kompozič­nú zručnosť: celý poldňový prí­beh stretnutia prelína spomien­kami na povojnovú desaťdňovú lásku, úvahovými monológmi a vôbec skepticko-ironickým clivým prístupom k svojej mi­a nulej skúsenosti. Totiž v tej mi­nulosti, na začiatku lásky, stretli sa dva maximalistické typy: mužsk* budovateľský nadšenec a ženský milovník slobodnej lásky; pre výstred­nosť princípov nedošlo k súla­du. Autorka o tomto všetkom hovorí veľmi úprimne a otvore­ne, obžalobne a vyčítavo, s veľ­kým zaujatím o citovú plnosť a životnú harmóniu, o autentický ľudský prejav a humánnu na­plněnost jednotlivých osudov. V tomto zápase proti jedno­strannému určeniu či obmedze­niu je pátos tohto diela, v tom je jeho nový, humánny maxi­malizmus. -bch- ObSIku s použitím kresby Jiřího Říhy navrhl Leo Novotný (LN) roky Ilustrace Jaroslava I,likavského z knihy Arno Krause Vlaštovčím křídlem (Práce) Kresba Františka Turka z knihy Grigorije Konovalova Prameny (Práce) V ášeň Guy de Maupassant patří k nejznámějším francouzským spisovatelům 19. století Pro­slavil se zvláště jako výtečný novelista, je považován za nej­většího povídkáře Francie a bez nadsázky se dá říci, že je jedním z nejproslavenějších po­vídkářů celého světa a všech dob. Nakladatelství často sahají k tematickým výborún. próz tohoto slavného autora. V edi­ci Knihy srdce připravilo nyní Lidové nakladatelství knihu, která je nazvána podle úvodní povídky výboru Vášeň. Název sborníku napovídá o společném tématu těchto krátkých próz. V pětatřiceti různých pohledech se autor navrací k tématu lás­ky, strhujícího citu. Jemn' psy­chologická analýza, bystré úva­hy o dobové morálce, humor a vtip spolu s poutavým dě­jem dodávají povídkám neodo­latelný půvab, který společně s dokonalým mistrovstvím dá­vá těmto malým literárním skvostům věčnou přitažlivost. Ve výboru je kromě známých próz (Muška, Maska aj.) řada povídek, které pro mnohé čte­náře budou dosud neznámé. Kniha Vášeň úspěšně splňuje požadavek, který na edici Kni­hy srdce klade předem určený tematický okruh — a součas­ně splňuje 1 požadavky nároč­ného čtenáře. Ne nadarmo se Maupassant v dějinách moderní literatury řadí k nejbystřejším pozorova­telům a vykladačům lidského nitra. Výbor Vášeň o tom při­náší opětný důkaz. —jn—' /

Next