Nové Slovo, červenec-prosinec 1971 (XIII/26-52)
1971-07-22 / No. 29
IMA MARGO T ak sa zdá, že sa postupne čím ďalej tým na širšom fronte zavádza prax, keď pri posudzovaní stavu vecí stráca svoju niekdajšiu magická silu iba celkový pohľad. Napríklad plán na prvý polrok 1971 sa na Slovensku splnil celkove na vyše sto percent. Všeobecne sa vie aj v najširšej verejnosti o náročnosti hospodárskych úloh, aj o tom, aký je veľmi dôležitý práve prvý rok pre úspech celej päťročnice, je nesporným úspechom, ak sa za prvých šesť mesiacov tohto roku slovenské hospodárstvo, jeho politické vedenie a hospodárske riadenie s týmito náročnými úlohami celkove úspešne vyrovnalo. Ale je tiež mimoriadne pozitívnym javom, ak sa — ako to potvrdilo pred týždňom plenárne zasadnutie Ostredneho výboru KSS, prvé po zjazdoch strany — s týmto celkovým pohľadom neuspokojujeme a berieme takpovediac na paškál veľa a nie nezávažných nedostatkov, ktoré sa za týmito celkovými výsledkami skrývajú. Skutočnosťou napríklad ostáva, že sme ešte nedosiahli tak veľmi žiadúci obrat v investičnej výstavbe, kde inventúra nedostatkov už roky sa skladá viacmenej z tých istých komponentov, neskoré uvádzanie nových kapacít do prevádzky, značné zdražovanie oproti plánovaným výpočtom, projekčná nepřipravenost a tak ďalej a tak podobne. Nízka úroveň riadiacej a organizátorskej práce od majstrov po zodpovedných tudí na ministerstvách je vetmi boľavým miestom celej našej hospodárskej činnosti a hlavnou brzdou, ktorá zadrháva rytmický chod zložitého a jemného mechanizmu nášho hospodárstva. Celá vec je pochopiteľne v ľudských rukách a predovšetkým v rukách zodpovedných hospodárskych pracovníkov. Smerom k nim sa musí obracať pozornosť straníckych organizácií a orgánov. Musia sa pozastaviť nad tým a nemôžu nechať bez povšimnutia, ak niektorý podnik a nota bene napríklad taká nová a moderná iabrika, ako sú Juhoslovenské celulózky a papierne v Štúrove, plnia plán na 65,6 percenta. Taká vec sa musí riešiť čím skôr a komplexne, v takom podniku sa s celospoločenskými záujmami nezaobchodí podľa socialistických princípov. Práve v tom to je, že sa nemožno uspokojovať s vysvetľovaním, prečo to alebo ono nejde tak, ako by malo, ale že sa vec musí riešiť tak, aby to šlo. Inej cesty z takej situácie niet. Komunisti v takom podniku, a najmä na vedúcich hospodárskych miestach, musia zložiť účty zo svojej práce. Slovom, požiadavka náročnosti na ľudí na vedúcich miestach dostáva čím ďalej tým konkrétnejšie a hmatateľnejšie obrysy. V celom našom spoločenskom živote a v hospodárstve najmä. Vedúci súdruhovia sa nemôžu skrývať za autoritu strany tam, kde si neplnia svoje úlohy, kde trpia nedostatky v organizácii práce na úsekoch, za ktoré sú zodpovední, kde si chcú populárnou krátkozrakou „političkou“ vysluhovať na úkor spoločnosti a na úkor autority strany svoju vlastnú „obľúbenosť“. Naopak, stranícke organizácie a stranícke orgány musia takýchto vedúcich brať na zodpovednosť a hľadať cesty k náprave. Súčasne stranícke organizácie a stranícke orgány musia a budú poskytovať plnú podporu tým hospodárskym vedúcim, čo presadzujú zodpovedný pracovný režim, netrpia ani lajdákov ani lajdácku robotu, neustále zlepšujú organizáciu práce, zefektívňujú výrobný proces, zodpovedne hospodária so zverenými materiálnymi prostriedkami a s ľuďmi, ktorí slovom múdro a nekompromisne presadzujú v rozsahu svojej zodpovednosti a kompetencie hospodársku politiku strany. Treba otvorene povedať, že ak by si stranícke organizácie a stranícke orgány počínali v tejto veci inak, nebolo by to v súlade s uzneseniami XIV. zjazdu strany. Ako ukázalo aj plenárne zasadnutie Ostredného výboru KSS, vedúce orgány komunistickej strany sú pevne rozhodnuté ísť cestou zjazdových uznesení, neodchyľovať sa v stretnutiach s ťažkosťami, ktoré život so sebou prináša, od týchto záväzných uznesení. To je tiež jediná cesta, ako komunistická strana bude rozmnožovať obrovský mravný a politický kapitál, ktorý si po apríli 1969 v očiach pracujúcich más znovunadobudla hľadaním a prebojovávaním východísk z ťažkej krízy predchádzajúcich rokov. Nik si nemôže robiť ilúzie, že uznesenia zjazdov a program ďalšieho rozvoja našej socialistickej spoločnosti sa stanú skutočnosťou akosi automaticky. Všetci predsa vieme, že v živote sa nič nestane samo, že každý zámer, každý plán zmeny existujúceho stavu si vyžaduje, aby sa na jeho dosiahnutie vynaložila ľudská práca, um, nadšenie, presvedčenie o správnosti zámeru, plánu a neraz aj prelomenie odporu tých, čo tento nový zámer vo svojej konzervatívnosti či pohodlnosti nechápu, alebo nechcú pochopiť, alebo sú proti nemu preto, lebo sami majú celkom iné, protichodné zámery, plány. Máme sami dostatok skúseností a mnoho aj veľmi čerstvých, že ani socialistická spoločnosť nie je oslobodená od dialektickej rozpornosti každého pohybu vpred. Každé odovzdávanie sa „do vôle božej“ je nezlučiteľné s každou a najmä s vedúcou hospodárskou funkciou. Smer nášho ďalšieho postupu vpred je jasný. Občianstvo krajiny, ako ukazujú výsledky prieskumov, tento program komunistickej strany prijalo so sympatiami. Je pochopiteľné, že nekomunisti budú teraz pozorne sledovať, či to komunisti myslia so svojím programom vážne. Čím dôslednejšie pôjdeme za ním, tým väčšiu podporu nám budú poskytovať. V celom rozsahu na každého komunistu a najmä na vedúcich miestach platia slová, ktoré na ich adresu na pléne OV KSS povedal tajomník Ov KSS súdruh Václav Vačok: „Nastal čas tvrdej a zodpovednej práce, skladania účtov, politickej kontroly, kritického posudzovania práce každého z nás; hlboké poznanie vecí musí preniknúť do práce straníckych, štátnych a hospodárskych orgánov a organizácií.“ ANTON ŠTULRAJTER VOJTECH K 0 Ľ L Ä R Nové piúzeum v Štiavnici MICHAL S T A S Z Voľná tvorba cien v oblasti šalátov V prvej polovici júna sme zaregistrovali významnú udalosť v slovenskom muzeíuittve. V Slovenskom banskom múzeu v Banskej Štiavnici otvorili celoslovenskú expozíciu „Protiturecké boje na Slovensku“. Význam tejto akcie nespočíva iba v tom, že sa podarilo sústrediť a esteticky neobyčajne pôsobivo upraviť materiál k z celého Slovenska, viažúci sa obdobiu tureckých vojen v 16. a 17. storočí, ale i v skutočnosti, že expozícia je umiestnená v zrenovovanom objekte, pôvodne protitureckej pevnosti — vartovke, v ban-Producenti roľníckych prebytkov, ktorí zásobujú naše mestské trhy zeleninou a ovocím, si každé ráno vybalia z útrob domácich' i zahraničných dodávkových áut svoje škatule, súdky a košíky, malebne ich rozložia a čakajú na zákazníkov. Pozrime sa, čo nám za sortiment tovaru ponúka napríklad dnešný trh. Dostať tu všetky druhy základnej zeleniny: šalát, uhorky, kaleráby, karfiol, hrášok f papriku. Dostanete kúpiť aj pesťrý sortiment ovocia: hniličky, marhule, broskyne, ríbezle, egreše i jablká. V porovnaní s predá jftami Zeleniny a ovocia je tento sortiment bohatší o niekoľko položiek a navyše má ešte aj tú prednosť, že človek s ním môže každý deň rátať, kým v štátnom sektore nikdy nevieme, či si na zajtra možno naplánovať na obed hlávkový šalát, alebo si budeme musieť kúpiť len skoštiavnickom Novom zámku. Vzniklo tak nové múzeum, svolím obsahom jediné u nás. Na štyroch vkusne upravených podlažiach sa pred očami návštevníka znova odohrávajú bitky s Turkami, sú tu všetky významné osobnosti zainteresované do cisársko-tureckých vojen, obrazy a makety hradov, pevností, opevnení miest, bohatý arzenál pôvoda ných stredovekých zbraní a ďalší materiál, z ktorých vynikajú najmä umelecké predmety, používané v interiéroch tureckých salónov. Mohutný dojem zanecháva aj pohľad na uhorky v sladkokyslom náleve nakonzervované vlani. Aj kvalita tovaru na trhu je obyčajne perfektná, hoci aj tam sa možno dožiť všeliakých prekvapení. S čím, pravda, treba rátať, to sú ceny tvorené podľa zákonov dopytu a ponuky, čiže ceny, v porovnaní s tými štátom zaručenými v predajni, horibilné, dosahujúce často dvoj— i viacnásobok stanovenej maloobchodnej ceny tovaru. Tak je tpmu v prípade papriky (1 — 1,30 Kčs v obchode a 2 — 3 koruny na trhu), hrášku (5 korún v obchode a 10 korún pred obchodom), kalerábu a iných druhov zeleniny. Pri tých produktoch zeme, ktoré sa do maloobchodu normálnym veľkoodberateľsko-obchodným kanálom nedostávajú, nie je možné ceny porovnávať, ale i tie sú do neba volajúce, pretože kilogram húb — kuriatok za 45 korún, alebo hríbov za „matku stredoslovenských banských miest“ z najvyšších partií Nového zámku. Expozícia je vhodne lokalizovaná i z hľadiska cestovného ruchu, pretože Banská Štiavnica so svojím okolím je hlavne, v letnom období veľmi vyhľadávaná. Verme, že rekonštrukcia Nového zámku v Banskej Štiavnici je prvým krokom k systematickej záchrane architektúry tohto mesta, kde bez zveličovania dýcha históriou každý kameň. Banská Štiavnica takúto pomoc potrebuje a si ju aj zaslúži. 50 korún — nehnevajte sa na mňa, milí producenti nedostatkového tovaru, priekupníci, zberači a iní „numizmatici“ v oblasti korún československých — to už je viac ako nehoráznosť. A pokiaľ ide o kvalitu tovaru: tie jabĺčka — padavky, zelené ako sedma, predávané po štyroch korunách kilo by ste svojím deťom zjesť nedali, pravda, milá mamička, ale na trh je to dobré. A tak sa dostávam k poslednej otázke: Sú trhy tzv. roľníckych prebytkov kontrolované len a výlučne svedomím predávajúcich, alebo existuje aj niekto konkrétnejší, čo by mal dozerať tak na tovar, ako aj na jeho ceny na týchto trhoch? Isteže tieto trhy potrebujeme, isteže za lepšiu kvalitu si zaslúžia aj o nejaký halier viac. Ale zato, že niekto umyje šalát, alebo papriku nakúpenú v obchode a vyloží si ju na kockovanú plachtičku, si ešte nezaslúži stopercentný zisk. PETER SMRZ Indiskrétna glosa Stalo sa to na plošine starej pražskej električky, ktorá sa dýchavične vliekla na konečnú. „Ako dlhé vlastne potrebuješ tie rúrky?“ spýtal sa trocha roztrpčené asi päťdesiatročný muž v tvídovom saku a s ošúchanou aktovkou v ruke. „Asi tak pol metra,“ odpovedal| mu druhý, zhruba o päť rokov mladší so starostlivo uhladenými čiernymi vlakmi a spýtavo sa pozrel na svojho spoločníka. „Neblázni —* a kam ich dám,“ zavrčal nazlostené starší muž. „Zmestia sa ti do tašky, nik si to ani nevšimne,“ upokojoval ho mladší. Ako rozhovor dopadol, neviem, električka si totiž medzitým oddýchla na konečnej a tak len podľa súhlasného pokyvovania, než obaja vystúpili, som usúdil, že „ich teda dá do tašky“. Zdanlivo nevinný rozhovor dvoch známych však neukončila konečná zastávka električky. Končil varovným výkričníkom, ktorý takmer nikoho nemôže nechať v pochybnostiach, z akého prameňa rúrky budú pochádzať. Cestou domov som musel o náhodou vypočutom rozhovore opäť premýšľať. Ten výkričník na konci mi stále voľajako nešiel dokopy s tým seriózne vyzerajúcim päťdesiatnikom, obávajúcim sa, že nebude mať rúrky kam dať. Možno, že išiel z konečnej domov k rodine, možno že predtým sa zastavil na chvíľu v obľúbenej krmičke. Možno tam zasadol k stolu, rozvážne sa napil zo zaroseného pollitra a s brilantnosťou skúseného rečníka vysvetľoval staronovú teóriu o tom, ako to ide s našou ekonomikou z kopca. Keď.píšem tieto riadky, opäť a opäť si uvedomujem, že nie je slušné počúvať rozhovor cudzích ľudí, tým menej dokonca ho zverejňovať. Myslím si však, že oveľa viac by sa mal hanbiť niekto úplne iný. Ja sa mu za to vôbec neospravedlňujem. T ohtoročné leto začalo už niekedy v marci, tak sme jeho začiatok ani nezaregistrovali. poriadne Neklamným znamením, že /e tu, sú dovolenky a s tým spojené starosti. Manželky vyťahujú svoje i naše plavky a zistujú, že naftalín pôsobí na vlatíajšie modely zmrštujúco, teda plavky sa zbehli a treba aj tohto roku kupovat nové — tak ako vlani. Naši vedúci nás posielajú na dovolenky, pretože nemajú radi, keď si pracovníci raz za rok poriadne neoddýchnu — jedným slovom: leto je tu — tak ako vlani. • Slniečko sa trbliece na hladine Podvihorlatskej i tej druhej Síňavy, v hladine seneckých jazier sa uzerajú hviezdy letných nocí i obletovaný Mesiac. Bystriny zurčia, zvučia, spievajú symfóniu dovolenky na horách a ranná rosa na malinisku sa skromne jagá na medveďom kožuchu pre potechu oka ranostajnému dovolenkárovi. To je poézia júlových a augustových dní a nocí, dovolenkových mesiacov. Lenže — akože inak — nie všetci sú spokojní len s týmto. Nechcú sa kúpat ňa bagroviskách — chcú na Balaton. Nestačia im umelé nádrže priehrad — chcú vidiet bazén Čierneho mora. Čo ich tam po Polárke a Veľkom voze, keď Inde svieti na nočnej oblohe južný kríž a žiari polárna žiara. Ani perlenie rannej rosy na domácej medvedej kožušine tch nevie vyviesť z rovnováhy — chcú perlu pravú, nájdenú pri konzumácii ustríc v niektorej reštaurácii na niektorom z mondénnych a módnych letovísk Stredozemta. Títo „nespokojní“ s domácou spišskou klobásou predávanou na salaši a oštiepkom spod Michalskej brány v Bratislave, ktorým je milšia fazuľa tam, kde ju volajú fidžóla a vymenia bryndzové halušky s oškvarkami za tanier čevapčiči alebo tanier makarónov so slimákmi, teda títo nespokojní sa vyberajú na dovolenku do zahraničia, často dokonca aj do cudziny. Ale žijeme — ako je známe — v rozdelenom svete a pri cestovaní napríklad k protinožcom sú potrebné isté formality a doklady. Iné doklady a primerane menšie formality sú potrebné pre tých, ktorí chcú trávit dovolenku na Balatone alebo na pohostinných brehoch Baltiku. Akokoľvek je týchto formalít málo, existujú. Okrem toho, že existujú, každý rok sa aj menta. Čiže to, čo ste sa vlani naučili, keď ste cestovali na Honolulu, nemôžete tohto roku použit pri ceste do Rumunska. Ale ak ste vlani boli v Bulharsku a našli ste si v Albene alebo vo Varne také miestečko, kam by ste sa radi vrátili aj tohto roku, neznamená to, že formality ostali tie isté. Prosto: doba sa mení, vyvíja sa, prečo by práve administratíva mala stagnovat? Ako sa však dozvedieť, čo sa zmenilo? Kto to všetko vie? No predsa tí, ktorí tieto záležitosti vybavujú, to znamená rozdávajú a zbierajú formuláre, hovoria vám, kde ste pri ich vyplňovaní urobili chybu. Chybu opravíte, počkáte si kým prídete na rad, potom vám povedia, že ste si malt priniesť kolok za 10 korún. Prinesiete kolok, nenesiete si však fotografie, ktoré sú nevyhnutné pre udelenie víza do Tanzánie, tak si zase počkajte na rad, atď. atď. Takto si vyčerpáte dovolenku pri postávaní v radoch, vyčerpáte sa dostatočne na to, aby sa vám odnechcelo naháňať v Etiópii levov a žirafy s fotoaparátom a ostanete v dôsledku totálnej vyčerpanosti na lôžku, možno dokonca nemocničnom. Ak by sme f náhodouj naozaj chceli navzájom si spríjemnil na jednej strane prácu a na druhej strane styk s úradmi a obojstranne život — išlo by to. Uznávam, a iste každý rozumný človek so mnou, že ani ľudia sediaci pri okienkach nemajú nervy vyrobené v Drôtovnl v Hlohovci, ale len také obyčajné, a preto ich treba šetřit — ľudí i ich nervy. Ale aj stránky sú na tom podobne s nervami. K tomu pristupuje aj potreba racionálneho využitia času stráveného kdekoľvek. Je preto potrebné neefektívne čakacie časy pri okienkach, často viacnásobné, skrättt na minimum a úplne vylúčiť to, aby jeden normálny gramotný občan bol odkázaný len na bezprostredné ústne informácie príslušného občana z druhej strany okienka. Pritom by to mohlo byt veľmi jednoduché: stačilo by vyvěsit jednu tabuľu, kde by stálo všetko to, čo muž za okienkom bude chciet dostat, vidiet, vediet, keď som sa už raz rozhodol cestovat niekam. Malo by tam byt aj to, kto koho pri čom môže zastupovat — myslím manžel manželku a naopak — alebo, že takáto možnost neexistuje a každý jeden nech z nás dokumentuje svojou prítomnosťou pri okienku túžbu spoznávať krásy Tihanyského polostrova, alebo tajomstvá picundského šašlika. Určite by sa tá námaha vyplatila už aj na ušetrených nervoch, len by si autori textu museli uvědomit aj to, že občan cestuje obyčajne len raz za rok a text by nemal byt napísaný v inotajoch úradného jazyka, ale celkom obyčajne a zrozumiteľne. Opovažujem sa mysliet si, že i občan — turista má právo byt zrozumiteľne a presne informovaný o povinnostiach pred vycestovaním. Napokon, ročne od nás toho ľudstva cestuje niekoľko stotisíc za hranice, tak by možno stálo za to vydat v tomto náklade aj nejaké pokyny, poučenia a návod a předávat ich vo všetkých stánkoch PNS hore' republikou. Ak by niekto z možných vydavateľov pochyboval, že by sa to rentovalo, tak je slabý počtář. A to neberieme do úvahy to, že pri čítaní si nivočíme nanajvýš zrak a nie aj nervy. MICHAL STANISLAV ľríručník cestovateľa