Nové Slovo, červenec-prosinec 1971 (XIII/26-52)

1971-10-14 / No. 41

K eď sme pred siedmimi rokmi volili terajších po­slancov snemovne ľudu a snemovne národov - vtedy ešte Národného zhromaždenia, - iste nik z nás, ale ani z nich nepredpokladal, aké udalosti na­plnia ich volebné obdobie, a že záverečné rokovanie tohto najvyššieho zákonodarného a zastupiteľského zboru - namiesto slávnostného bilancovania - bude Päťročnica sa stala zákonom MILAN M I T O Š I N K A mať v závere svojej činnosti na programe také dôle­­'žité body, aké sme zaznamenali na 9. schôdzi Federál­neho zhromaždenia ČSSR v Španielskej sále Pražské­ho hradu uplynulý týždeň. Mimoriadnu závažnosť programu schvaľovalo sa šesť zákonov - zdôrazňovala aj prítomnosť generál­neho tajomníka ÜV KSČ dr. Gustáva Husáka a nie­ktorých ďalších členov predsedníctva ÜV KSČ, vlády ČSSR, predsedov národných rád a ďalších predstavi­teľov verejného a politického života. V prvý deň rokovania - vo štvrtok - schválili poslanci, po prerokovaní a prednesení dôvodových správ, dva zákony: o päťročnici a o odvodoch do štátneho rozpočtu a príspevku na sociálne zabezpeče­nie: v piatok prerokúvali zákony o zvýšení dôchodkov starodôchodcov a niektorých nízkych dôchodkov v so­ciálnom zabezpečení, o materskom príspevku, o ochra­ne štátneho tajomstva a napokon zákon o ľudovej kontrole. V závere rokovania vyslovilo Federálne zhro­maždenie ČSSR tiež súhlas so Zmluvou o zákaze umiestňovania jadrových zbraní a iných zbraní hro­madného ničenia na dne morí a oceánov a v ich pod­zemí, podpísanú v Moskve, Washingtone a v Londýne 11. februára 1971. O obsahu niektorých zákonov, najmä však zákona o zvýšení dôchodkov starodôchodcov a niektorých nízkych dôchodkov v sociálnom zabezpečení, ako aj o zákone o materskom príspevku je verejnosť dosta­točne informovaná. Aj v našom časopise a práve na tomto mieste sme sa podstatou niektorých sociálnych opatrení najvyšších straníckych, štátnych aj odboro­vých orgánov zaoberali. Schválením príslušných záko­nov nadobudli tieto opatrenia právnu formu. Okrem iného je to dostatočne presvedčivý argument o tom, že uznesenia XIV. zjazdu KSČ - ak si sami a vlastnou prácou utvoríme priaznivé hospodárske podmienky i- nie sú len pekné, ale prázdne slová, ale že ide o re­álne naplniteľné ciele celej spoločnosti, ktorá si kla­die za cieľ spravodlivo a podľa možností uspokojovať potreby všetkých statočných, pracujúcich ľudí. Pre ilustráciu: v parlamentoch sa nezvykne tlieskať, ale po odhlasovaní týchto dvoch zákonov si poslanci, ako výraz vnútorného presvedčenia o ich správnosti a na súhlas, od srdca zatlieskali. O tom, že Komunistická strana Československa cie­ľavedome realizuje líniu vytýčenú XIV. zjazdom - ne­ustále a trvalé zvyšovanie životnej úrovne pracujúce­ho ľudu - svedčí aj schválenie zákona o piatej päť­ročnici Rokovanie o ňom sústredilo na seba vari naj­väčšiu pozornosť, aj keď tým nechceme povedať, že by také návrhy zákonov, ako napríklad o štátnom ta­jomstve alebo o ľudovej kontrole boli menej významné. Zákon o piatej päťročnici je výsledkom prác za­meraných na plnenie úloh XIV. zjazdu KSČ a opiera sa (Dokončenie na 2. str.) PLAVKA NITRA Pod Zoborom postoj a neponáhľaj sa, keď pozřeš na Nitru, nemusíš zaplakati. Zafír" tO'starú pieseň si zanoí, -radaru počuje tá slovanská mati, až hroby odkryje, aby znovu vzala do rúk meč kniežací. Z popola dvíha sa staroslovanský Otčenáš a pridáva svoj bas hrobový do chóru tvojho veku, smädného ákgvjnič na/zoborskej strapí, pnúci 4a k obeliskom Urjpw ťpla v ............. Ale i oráča, ktorý tu za svojím radlom pred tisíc rokmi prvé zrno pšeničné. Dlho dozrievalo, do tvojich la nie kôra zeme, ale Mozgtr. P A tak tvoja sláva nezarastá trávdtŕí“® ale obilím a révou. m *, d eh rúk Pribine y k úpen J i v n f / mo dliť za nové časy la. sa náruč široká, svetského spevu i svetského milovania, A na Zobore zasvietilo záse slovo materino. Ná nový, biely obrus ložili starú našu pravdu: Chlieb a víno: September 197Í. Snímka KAROL SALLAY ANDREJ Spokojnosť neuspokojuje MICHAL ZÄLETA P osledná mína s tragickými následkami vy­buchla v šesťdesiatom v Nižnej Písanej pri úprave cesty. Traja ľudia sa viac ne­vrátili domov. Ešte dnes si vylomí pila zuby na črepinách v dreve z miestnych lesov. Vojna má všelijakú tvár. Bezprostrednú i následnú — nečakanú a neočakávanú. V kraji pod Duklou pocítili na vlastne] koži obe. Medzi vojnami tu zomierali na Kochov bacil a podvýživu. Príčiny boli teda jednoznačné — úsečné, strohé a časté. A neskôr, keď sa už vedelo čím je Dukla, Svidník prenikal do vedomia aj za Košicami, kedysi tiché, nenápadné údolie prijíma nový ná­zov — Odolie smrti — pokrstené krvou, vy­hasnutými životmi. Prečo sa vraciame do minulostí? „Súdružská redakcia Nové slovo... v našom okresnom mestečku vo Svidníku máme veta problémov, ktoré by sme dostali na stránky vášho týždenníka ... prostredníctvom vášho ča­sopisu chceme priblížiť čitateľskej verejnosti problémy a prácu nášho mestečka, ako aj ce­lého okresu. MV KSS, Svidník." Chceli nás oboznámil so súčasnými problé­mami, avšak len čo sme začali hovoriť o otáz­ke číslo jedna — rozšírení nemocnice — mi­nulosť prechádzala do prítomnosti a nevyhneš sa jej ani za svet. Za prvej republiky musel totiž stačiť na Svid­ník a rozľahlé okolie jediný lekár. Bezprostred­ne po vojne, keď do dreveníc a zemľanok, do zničenej dediny prichádza československý ge­nerál, náš prezident, vidí, že to je vojna a) bez granátov a mín. Súdruh Svoboda vydáva naria­denie postaviť drevený barak — provizórnu ne­mocnicu. Zranených, chorých na týfus a iné pliagy liečili felčiari a vojenskí lekári zúčast­není na odmínovacích prácach. Generál stretol uzimené deti, vycivených starcov a chorých. Mnohí zomierali pod ruka­mi, aj keby chorobu prežili, nevydržali šok, ktorý sa pri akútnych zraneniach zvyčajne do­staví. Mohol im niekto pomôcť? Najbližšie ne­mocnice boil v Bardejove a Prešove. — S vďakou spomínajú Svldníčanla na náš­ho prezidenta — ukazuje mi Michal Leľo, pred­seda mestského výboru strany, drevenú bu­dovu — operačný sál, röntgen, chirurgické od­delenie, 50 postelí. Lenže vybité okná, studené zemľanky sa ozý­vajú stále, nielen na staršej, dnes už aj na strednej generácii. Menej trpia bolesťami srdca, ale zato lámka, chronické zápaly dýchacích ciest privádzajú do nemocnice a) ľudí stred­ného veku. Následná ozvena vojny pretrváva. Dr. Aladár Šalata, riaditeľ OÜNZ: „Chcem povedať, že v päťdesiatom deviatom sa začí­na vo Svidníku stavať nemocnica s poliklini­kou. Časť pôvodného plánu dokončili po šty­roch rokoch, k ďalšej etape výstavby sa nepri­stúpilo. V praxi to znamená, že na tisíc obyva­teľov Svidníka a spádového územia pripadá 4,8 posteli. Je to veľmi nízky ukazovateľ, ak si uvedomíme, že počet chronikov stúpa a sme nízko pod celoštátnym priemerom (na 1000 oby­vateľov 7,8 posteli). Tento stav teda nevyho­vuje, hoci sme sa rozšírili o niektoré miest­ností niekdajšieho okresného súdu. Nie je to kritika, lebo s dokončením nemocnice sa ráta v piatej päťročnici. Teda Svídnícky okres do­­(Dokončenie na 4.-5. str.J

Next