Nové Slovo, leden-červen 1973 (XV/1-26)
1973-03-22 / No. 12
NA MARGO Už tradične sa marec premieňa rok čo rok na mesiac, v ktorom sa naša pozornosť sústreďuje na knihu, na literatúru a dáva podnet na zamyslenia, úvahy, štatistiky, v marci sa viac ako po iné mesiace vydavateľstvá prezentujú svojou produkciou a kníhkupectvá upravujú výklady. Má to svoje opodstatnenie. Dobrá kniha, dobrá a spoločensky angažovaná literatúra sa stala neodmysliteľnou súčasťou komunikácie medzi spisovateľom a čitateľom, medzi ľuďmi navzájom, medzi národmi. Kniha si našla pevné miesto v každodennom živote; naša socialistická spoločnosť v plnej miere umožňuje prienik knihy doslova ku každému; pomáha spoluformovat moderného človeka, rozširovať jeho obzory a budovať nový životný štýl, adekvátny premenám spoločnosti. Azda netreba zdôrazňovať, že časy, keď slovenskí národovci museli doslova bojovať o existenciu každej knižky, sú dávno už len spomienkou. Problémy, s ktorými sa dnes stretáva edičná politika slovenských vydavateľstie má celkom iný charakter. Kvalitatívne iný. Statistiky by nás presvedčili, že na Slovensku vychádzajú ročne tisícky exemplárov kníh z najrozmanitejších žánrových oblastí, s najrôznejšou tematikou, poéziou počnúc a literatúrou faktu končiac. Keď sme spomenuli slovo kvalitatívny v súvislosti so slovom problém, tak sme predovšetkým mysleli na knihy ešte kvalitnejšie, ešte formálne i obsahovo dokonalejšie. Pretože určitý stupeň kvality slovenské vydavateľstvá nepochybne dosiahli. Vzťah kvality produkcie našich vydavateľstiev zase súvisí s úrovňou slovenskej čitateľskej obce; pochopiteľne, obaja sa vzájomne ovplyvňujú, Veď kniha má široké čitateľské zázemie. Spomeňme len čitateľké kluby, ktoré sú svojím spôsobom raritou, aspoň čo do počtu členstva. je skutočne veľmi príjemné konštatovať, že veľmi náročná edícia vydavateľstva Slovenský spisovateľ Kruh milovníkov poézie má niekoľko tisíc členov a jeho rady sa stále rozrastajú; napriek tomu (alebo možno práve preto), že tu vychádzajú diela domácej i zahraničnej poézie na veľmi vysokej úrovni. Spolok priateľov krásnych kníh má za sebou nielen dlhoročnú tradíciu, ale aj niekoľko desaťtisícové členstvo, podobne je to s Hviezdoslavovou knižnicou vydavateľstva Tatran, ktorá sprístupňuje klenoty našej i zahraničnej klasickej literatúry; spomeňme edície Máj vydavateľstva Smená, Klub mladých čitateľov Mladých liet, Členskú knižnicu Pravdy a rad iných edícií, ktoré viažu k sebe stálych členov: takmer každá z nich má množstvo čitateľov a ich počet zďaleka nie je zanedbateľný. Nehovoriac o tých edíciách, ktoré síce nemajú stálych členov, ale celkom is(e vďačných čitateľov: Zlatý fond slovenskej literatúry, Knižnica Slovenského spisovateľa,''Čítanie študujúcej mládeže... Mohli by sme pokračovať. Takto by sa však zdalo, že v slovenskej knižnej kultúre niet problémov. A predsa. Vždy sa nájdu disproporcie medzi záujmom čitateľa a edičnou politikou, prípadne s distribúciou kníh. Relatívne nízke náklady majú takmer všetky pôvodné práce — či už z oblasti prózy, alebo poézie — kým literárne menej cenné publikácie zachraňujú finančné položky vydavateľstiev... To sú však problémy, ktoré už dlhší čas zamestnávajú pracovníkov vydavateľstiev a k čitateľovi sa dostávajú len vzdialenou ozvenov Nie sú to však problémy, také, ktoré by sa nedali vyriešiť, najmä keď sa o to vydavateľstvá stále pokúšajú. Pre spestrenie uveďme aspoň niekoľko zaujímavých čísel v súvislosti s našou knihou. Odbyt kníh na Slovensku vzrástol o 2,3 percenta. Povedané inak, každý z nás si kúpil knihy v hodnote 6U korún. A ešte inak, za rok 1972 sa predalo v podnikoch obchodu knihy za 194 mil. Kčs a keď k tomu prirátame knihy v členských knižniciach, tak je to až 270 mil. Kčs. Priemerný náklad umeleckých diel je okolo 15 000 exemplárov, politických 11 000 a odborných kníh asi 5000. Knižná žatva, ktorá sa oficiálne začala minulý týždeň v bratislavskom Dome kultúry pod heslom Plnením uznesení XIV. zjazdu uskutočňujeme odkaz Februára 1948, je obrazom i zrkadlom úsilia vydavateľstiev a pracovníkov Slovenského ústredia knižnej kultúry a Slovenského knižného veľkoobchodu. (Oni aj výstavu pripravili a zorganizovali). Nájdeme tu dokumenty, ktoré jasnou rečou hovoria o starostlivosti strany a vlády o vydávanie literatúry, o jej kvalitatívne ukazovatele a o rast edičnej činnosti. Kniha tu má dôstojné miesto: organizátori zdôraznili úlohu knihy ako významného a spoľahlivého pomocníka pri plnení budova teľských úloh našej spoločnosti. Popri sppmínaných edíciách a exponátoch našich vydavateľ stiev sú tu zastúpené aj preklady do iných jazykov, hlavne do nemčiny, ruštiny, bulharčiny maďarčiny a poľštiny. Nemalú pozornosť venovali organizátori aj politickej literatúre, kto rá hrá čoraz významnejšiu úlohu pri upevňovaní jednoty nášho ľudu. Škoda len — povzdychnime si na záver — že knihe venujeme takú sústredenú pozornost iba tento jeden mesiac roka. Dobrá kniha si zo strany čitateľa — i vydavateľstiev — zaslúži sústredenú pozornosť nie mesiac, ba ani nie rok. Treba si nájsť taký prístup ku knižke, ktorý bude trvalý. Po celý náš život. Tak, aby sme si spolu s Maximom Gorkým mohli povedať: „Za všetko, čo je vo mne dobré, vďačím knihe“. LUBOŠ JURIK VODA NAD ZLATO? Koľko priemerne denne spotrebúva vody jeden Bratíslavčan? Desať litrov? Dvadsať? Päťdesiat? Sto? Málo, málo, vážený. Vlani to bolo presne 472 litrov pitnej H2O denne. Každého Bratislavčana musí tento údaj prinaj-' menšom prekvapiť. Veď kam sa doň to kvantum vody pomestí? Ale raz už (e to tak — merania neklamú. Ešte viac však nášho priemerného Bratislavčana prekvapí ďalšia číslica, ktorá výskumníkom „vyskočila“ po nedávnom prieskume hospodárenia s vodou v hlavnom meste Slovenska: za deň tu namerali až 500 sekundových litrov únikovej pitnej vody. Povedané po lopate: v Bratislave uniká naverímboha celá jedna štvrtina pitnej vody, ktorú do rozvodne] siete dodáva vodáreň. Príčina? Prehrdzavené a prasknuté armatúry, nedostatok tesniacich krúžkov. A tak v tisíckach bratislavských domácností dňom a nocou kvapkajú vodovodné kohútiky a na desiatkach miestach strieka z deravého potrubia tekutina, o ktorej sme si donedávna mysleli, že jej máme nadbytok a ktorej dnešný nedostatok spôsobuje mnohým zodpovedným pracovníkom trvalé hlavvbolenie. Minulú stredu slovenská vláda rozhodla že pre Bratislavu treba okamžite začať stavať nový vodovod zo Šamorína. Havarijná situácia s vodou dosiahla v meste na Dunaji taký stupeň, že nový vodovod musí sa uviesť do prevádzky v čo najkratšej dobe. Malo bv to byť už 15. októbra tohto roku Geológov, hydrológov a stavbárov čakajú opäť ťažké dni a noci pracovného vypätia. Veríme, že ich úsilie bude napokon korunované úsnechom a že bratislavskú „vodnú katastrofu“ zažehnajú. Ale čo bude potom? Urobíme konečne bodku aj za ďalej neudržateľným plytvaním touto úzkoprofilovou tekutinou? (vj) Vo štvrtom ročníku sa mii sen o inžinierstve rozplýval a Laco prestával veriť. Ešte že nie definitívne. „Chodievaj k nám. Dajako to spolu potiahneme.“ Chodieval. Ležal na internátnej postelí a spolužiaci mu čítali nahlas. Kapitolu za kapitolou. Nebolo dôležité, že to šlo pomaly. Nebolo dôležité, že chlapci mali kopu „seminárok“ a referátov. Laco na dekanský termín skúšku urobil. Teraz sa lieči a chlapci píšu prednášky cez indigo. Bude ich neskôr potrebovať. „Aspoň si pocvičil sluchoyú pamäť, bola by škoda, keby bol vyletel.“ Ešte že je čosi, čo príde nečakane a nedá sa ničím zaplatiť. Ešte že existuje priateľ v núdzi. Taký, čo pokrčí plecami a s úplnou samozrejmosťou povie — chodievaj k nám. Ešte že k ľudom nie je ďaleko. (BK) Dva kľúče jari Na Gregora má ľad plávat do oceánu, žaby majú krkat, bociany letiet cez more... Príslovia označujú každého rolníka za neporiadneho, ktorý ešte neorie. Na Gregora sa oralo, sialo... Vo vzduchu cítit jar, kvas dozrievajúcej pôdy už dávnejšie, zeleň sa vytlačila spod tlejúceho lístia, vyhúkll snežienky — tieto skromné kvietky sa v tohtoročnej teplej zime objavili tuším už v januári, do pukov ženú prvosienky, podbet a fialky, lúky už dostali hebký zelený kožuštek. Jar sa neriadi podľa kalendára, bolí roky, v ktorých mrazy trvali až do júna, Dunaj bol ešte v prvý jarný deň zamrznutý, na Veľkú noc snežilo, udreli mrazy, ale aj roky, v ktorých už koncom marca kvitli jablone, na Jána už predávali jabĺčka a hrušky a pred Petrom a Pavlom bolo po žatve. Predjarie otočilo v zámke prírody veľmi skoro prebudenia, vo vzduchu to bzučí, spieva, pod kôrou stromov prúdi miazga, kvitnú jarné kvety, raší to, zelenie sa, klíči, volá po starostlivých rukách poľnohospodára a po zrne. Aj ten sneh, čo sa cez noc objavil po chotároch, cez deň sa topí, pani Zima môže ešte na deň — dva zabielit nížiny, zúril nočnými mrazíkmi a rannými prímrazkami, narobí starostí, no jar je tu aj podľa kalendára a predpovede meteorológov sú optimistické. Najbojovnejšie a naútočnjšie ročné obdobie pripravuje cestu kvitnúcemu a omamnému letu a plodnej jeseni. Človek síce vraví o jarnej únave, prekonáva meteorologické, astrálně a biologické vplyvy, prispôsobuje sa búrlivému rytmu teplého obdobia, hltá vitamíny a kyslú kapustu, jar je však nielen časom činorodej práce, jarného upratovania, ale aj tvorby básnikov, obdobím spevu, tancov, kvetov, nádeje, túžob a lásky, jar je kľúčom rozmachu nového života, kľúčom prebudenia, preto má najviac pôvabov. Príroda už dvere jari odomyká. A druhý kľúč máš vo vrecku, ale najmä v rukách ty, človečeI JÁN RlSKA EŠTE ŽE ... Poznáte to? Odrazu sa to na človeka zosype. Jeden neúspech za druhým, smola na smolu. Vraj nešťastie nechodí po jednom. Človek sa spočiatku ešte bráni, ale pod spŕškou sa pomaly nestačí kryť. Spustí ruky a rezignovane prijíma údel smoliara. Lacovi najprv nevvšln skúška. Nič neobvyklého stáva sa. Vrhol sa na knihy, sliepňal za dioptriami do noci a — nevyšla zas. Tu už začal veriť v nepriaznivú konšteláciu hviezd. Tretí raz sa dostal v „kolečkovom systéme“ (skúša sa po jednej otázke a pri najbližšej neúspešnej musí odísť, aj keby nevedel len tú jedinú) až po deviate kolo Tam ho to prikvačilo znovu. Neurobil. Naviac, už ani silné dioptrie nepomáhali — lekár zistil, že na ľavé oko prestáva vidieť a že mu hrozí slepota. Dekanský termín ešte mal, ale študovať už nemohol. Pre absolútny zákaz namáhania očí. „Vedome chceme skúmať základné teoretické otázky, a to aj za cenu určitej celoštátnej duplicity. Pokladáme to za účelné pri riešení mimoriadne zložitých problémov, keď riešenie iba jedným pracoviskom môže byť rizikové. Tým nemienime kopírovať výskumné programy iných pracovísk základného výskumu. Okrem toho treba zobrať do úvahy, že žiadne pracovisko ekonomického výskumu v ČSSR nie je schopné zabezpečiť v plnej šírke riešenie všetkých smerov výskumu. Náš špecifický slovenský príspevok by mal spočívať v snahe zahrnúť v teoretickej rovine do jednotného systému československej ekonomiky aj zvláštne podmienky hospodárstva Slovenska. K uvedenému stanovisku sme dospeli na základe vlastných skúseností. V minulosti, keď náš výskumný program bol úzky a pritom roztrieštený, ústav nebol schopný zaujať vlastné stanovisko k najvážnejším ekonomickým problémom, stanovisko, ktoré sa všeobecne od neho očakávalo. Túto úlohu by náš ústav ani v budúcnosti nemohol plniť, keby bol orientovaný iba na špecifické potreby Slovenska.“ Z interview, ktoré poskytol riaditeľ Ekonomického ústavu SAV v Bratislave doc. Ing. JÁN KÚKEĽ, CSc., časopisu Politická ekonomie 1973/2 Kuchynský robot tl nerobí? Da] ho do zberu a ožeň sal OTÁZKA VEDÚCEMU PREDAJNE SLOVENSKÁ KNIHA V PRAHE — Aký je záujem Pražanov o slovenskú knihu v Mesiaci knihy? Odpovedá vedúci predajne Slovenská kniha v Prahe Jiří KARLEC. „Na túto otázku môžem odpovedať v tom zmysle, že mesiac marec, ktorý je tradične Mesiacom knihy, venovali sme u nás pôvodnej slovenskej literatúre a podľa toho sme mu aj dali názov — Mesiac pôvodnej slovenskej literatúry. Pripravili sme malú výstavku, ktorá jednak oboznamuje Pražanov s pôvodnou slovenskou literatúrou a jednak popularizuje jednotlivé diela. Môžem povedať, že záujem o slovenskú literatúru v Prahe rastie — a to sa nevzťahuje len na Mesiac knihy. Ako Ilustráciu môžem uviesť fakt, že až 80 percent Pražanov číta slovenskú literatúru. Za minulý rok sme predali za 2,5 mil. korún len slovenskej knihy — teda aj spolu s poéziou, prózou a prekladmi. Dosť veľký odbyt majú stále prírodopisné publikácie o Slovensku, o jeho prírode, prípadne folklóre. Takéto knihy hodne kupujú aj cudzinci. Spomeniem, že ročne predáme okolo 2000 takýchto publikácií. Veľmi populárna je tu edícia Nobelových cien, ktorá má dokonca takmer 500 stálych odoberateľov a vždy sa rýchlo vypredá. V spolupráci s pražským výborom Matice slovenskej organizujeme aj literárne utorky, kde sa raz za mesiac stretávajú Pražania so slovenskými autormi. A ešte k Mesiacu knihy: najväčší záujem je stále o beletriu, darčekové knižky, detské knihy a odbornú i náučnú literatúru.“ (JU) ardejovské kúpele sú známe mnoho storočí. Keď sa v listinách a kronikách prvý raz spomína mesto Bardejov — a stalo sa tak v roku 1247 — Bardejovské kúpele už slúžili svojimi liečivými účinkami. A potom v histórii týchto liečivých prameňov boli aj chvíle, keď vítali vznešených hostí. Blahodarný účinok liečivých síl bardejovskej minerálnej vody užil aj ruský cár Alexander, ale aj francúzska kráľovná Mária- Lujza a rakúska cisárovná Alžbeta. Neskôr však prišli svetové vojny a s nimi úpadok záujmu o Bardejov. Ani predmníchovská Československá republika nevenovala tomuto nádhernému miestu uprostred starých lesov potrebnú pozornost. Nič nové sa nepostavilo, staré chátralo. Dokonca to šlo až tak ďaleko, že Bardejovské kúpele boli na predaj a len príchod druhej svetovej vojny zabránil, aby sa nestali majetkom akýchsi monackých boháčov. Kapitalistická spoločnosť nemala záujem o to, aby kúpele slúžili zdraviu pracujúcich ľudí. A tí, čo mali peniaze, vyhľadávali radšej kúpele módne, nie plné ticha a zdravé ho vzduchn ale radšej ruchu n radovánok. le Až vláda ľudu mohla dokonaocenit význam Bardejovských kúpeľov pre spoločnosť, pre ľudí, ktorí vytvárajú spoločné hodnoty A tak po odbornom prieskume vynikajúcich kvalít bardejovských minerálnych vôd roku 1954 bolí Bardejovské kúpele zaradené medzi desat najhodnotnejších kúpeľných miest v Československu. To bol začiatok nových, krajších čias pre túto oázu ticha a pohody. Pripravili sa plány, určila sa perspektíva. Dnes sa tieto plány už realizujú a črtajú sa nové Bardejovské kúpele. Doterajšie liečebné domy sa zrenovovali alebo sa renovujú. A popri nich vyrastajú nové zariadenia. Skvelá krytá promenáda s prameňmi pre pitné kúry už slúži pacientom. Nemusia sa tlačit a vystávat v zástupoch pred starý mi stánkami, kam sa chodievalo na vodu. Môžu ■ sa pokojne poprechádzať v architektonicky dokonalom prostredí, plnom svetla, mramoru, skla a umeleckej výzdoby. Pred dokončením je moderný hotel a veľký balneologický ústav. Pozostávané sú dva moderné liečebné domy, v ktorých osemdesiat percent izieb bude jednoposteľových, aby pacienti malt čo najviac pohodlia a pokoja. Pred začatím výstavby sú moderné kino a obchodný dom. Presne sa vymedzil priestor liečebného ticha a priestory pre rekreačné zariadenia. Riaditeľ kúpeľov dr. Ragač však správne zdôrazňuje potrebu nepřekročit mieru únosnosti kapacít, aby sa z Bardejovských kúpeľov nestal kolos, kde by zmizlo ticho, atmosféra intímnosti a kvalita liečebných procedúr i služieb. Treba mu dot za pravdu a vyzdvihnút aj ďalšiu jeho požiadavku, aby sa pri projektovaní širšieho okolia Bardejova rešpektovala přítomnost kúpeľov a nedovolilo sa znečistenie ovzdušia, ktoré je súčastou liečebného procesu. A teraz niekoľko osobných dojmov z pobytu v Bardejovských kúpeľoch. V prvom rade som rád, že som poslúchol radu lekárov a uprednostnil tieto východoslovenské kúpele pred všetkými, čo majú zvučnejšíe mená i väčšiu slávu. Prežil som niekoľko týždňov v skutočne príjemnom, ale čo je ešte dôležitejšie, v liečivom prostredí. Lebo na prinavrátenie zdravia nie sú dôležité iba liečivé pramene — ktoré mimochodom v Bardejovských kúpeľoch majú vysokú hodnotu — nie sú dôležité iba liečebné procesy, ale aj celková atmosféra prostredia a ľudia. A prostredie Bardejovských kúpeľov je skutočne výborné. Ktosi tento kút nazval oázou ticha. Našiel mu skutočne pravé meno. No čo ma najpríjemnejšie prekvapilo, boli ľudia. Ich vztah k práci i k samotným kúpeľom je preniknutý zaujatím, ochotou a snahou ulahodit pacientom, aby sa v kúpeľoch cítili naozaj dobre. Nečudo, že záujem o liečebný pobyt v týchto kúpeľoch je taký veľký, že v súčrsnostt ho zďaleka nemožno uspokojit. V nových objektoch nechýba umelecká výzdoba. Na priečelí nového hotela svieti farebná mozaika, aj vnútorné priestory budú zdobit umelecké diela. A sú to diela východoslovenských umelcov. Práve oni sú svojimi srdcami najbližšie k tej neopakovateľnej atmosfére nedávno ešte nepredstaviteľne chudobného, dnes vôňou nového života rozvoniavajúceho kúta našej vlasti. Len v takejto symbióze t'loveka n jeho rodnej hrudy môžu vzniknúť diela, ktoré ľudia nenájdu nikde inde. RUDO MORIC List z Bardejova