Nové Slovo, červenec-prosinec 1976 (XVIII/27-52)
1976-07-01 / No. 27
NOVÉ SLOVO TÝŽDENNÍK pre politiku, kultúru a hospodárstvo 27 Založené 24. septembra 1944 £ Ročník XVIII. 0 1. júla 1976 % Kčs 1,50\ I aw* Strana je živý organizmus VLADIMÍR T R V. K B % D ruhé zasadnutie OV KSC po XV. zjazde KSČ malo ako hlavný bod programu problematiku skvalitňovania členskej základne strany. Po tomto významnom zasadnutí ÜV KSČ aj ÚV KSS — vychádzajúc z uznesenia ÚV KSČ — analyzoval vývoj členskej základne strany na Slovensku. Spolu, ale 1 v súvislosti s touto problematikou prerokoval ÚV KSS výsledky plnenia národohospodárskeho plánu v tomto roku a prípravu volieb do zastupitelských orgánov. Už XV. zjazd KSČ konštatoval, že sa dosiahli velmi dobré výsledky v skvalitňovaní členskej základne. Upevňovanie strany 8 jej vplyv sa prejavil v úspešnom rozvoji našej spoločnosti, vo všetkých sférach ži vota a spätne sa prejavil dialektický vzťah — úspechy po XIV zjazde KSČ zvýšil! autoritu strany a jej príťažlivosť. Množstvo robotníkov, družstevníkov, príslušníkov inteli gencie, študentov, pracujúctch službách, prejavilo túžbu byť v po v predí boja za zmeny, ktoré spoločnosť uskutočňuje — byť členom komunistickej strany — a desaťtlsícky z nich sa al kandidátmi a členmi strany stali. Počet členov a kandidátov KSS dosiahol najvyšší stav v histórii KSS a sústavne rastie. Po dlhých rokoch sa zastavil pokles podielu robotníkov a dokonca sa zvýšil o 2,1 percenta. Avšak a] počet inteligencie vzrástol na dosiať najvyšší stav. Podobný kladný vývoj je v celel KSČ. Dala by sa teda položiť otázka: prečo sa ÚV KSČ tak hlboko zaoberá otázkou členskej základne, keď prebieha v tomto smere pozitívny proces? Samotný rozbor, ktorý ÚV uskutočnil, ukazuje, že je čo zlepšovať v cieľavedomom riadení a skvalitňovaní členskej základne. Treba si však všimnúť, že ide tu predovšetkým o prlncipiálneišie otázky. Ústredný výbor venuje pozornosť strane samotnej, ako rozhodujúcej, kľúčovej otázke celého nášho diania. Aj v tejto súvislosti treba vyzdvihnúť charakteristickú črtu práce ÚV. že nenastoťuje otázky až „ked topánka tlači“, až situácia „prezrela“, ale možno povedať, že časovo vopred rieši problémy s pohľadom na budúcnosť. □ □ □ Analýza príčin krízového vývoja v rokoch 1968 —69 daná v Poučení z krízového vývoja v strane a spoločnosti po XIII zjazde KSČ, a na XIV, zjazde KSČ znovu ukázala, aký význam má ideová a organizačná jednota strany. Ona podmieňuje všetky úspechy, lebo (Dokončenie na 3. strane) BERLÍNSKY MEDZNÍK Deväť rokov uplynulo od toho aprílového dňa roku 1967, keď sa z predchádzajúcej porady európskych komunistických a robotníckych strán v Karlových Varoch rozšírila na celý kontinent naliehavá výzva: premeniť tento starý svetadiel, túto križovatku svárov, kde sa rodili svetové vojny, na kontinent mieru. Tých deväť rokov nebolo málo a nocako sa v historických meradlách zdajú byť iba okamihom, tento kontinent ich nežil márne. Užitočné si je preto pozrieť, čo sa za ten čas udialo, porovnať dokument a jeho závery s vývojom situácie v Európe, lebo ibo prax je naozajstnou previerkou správnosti analýz a na ich základe vypracovaných záverov i cieľov. Za tie roky sa v Európe naozaj veľa zmenilo Predovšetkým sa od základu zmenili vzťahy medzi štátmi s rozdielnym spoločenským zriadením. Politická klíma Európy sa stala zdravšou a v mnohých ohľadoch možno na budúcnosť kontinentu hľadieť oveľa optimistickejšie, ako kedykoľvek v minulosti Najpodstatnejším obratom, ktorý sme v politickom životopise Európy zaznamenali, je zmena od hrozieb konfrontácie, tak vlastných vtedy vrcholiacemu obdobiu „studenej vojny", ku kodifikácii zásad mierového spolužitia krajín s rozdielnym spoločenským zriadením; teda etapy, na ktorej prahu sa teraz nachádzame. V medzinárodných vzťahoch k takýmto zásadným zmenám nedochádza naraz ani pri sebaokrúhlejších stoloch a už vonkoncom nie pri takom „mnohostrannom" stole, aký svojimi spoločenskými, politickými a hospodárskymi systémami predstavujú krajiny Európy. Za takýto vývoj vďačíme predovšetkým zmenám, z ktorých najvýznamnejšou bola zmena v pomere síl pokroku a mieru na jednej o reakcie a vojny na strane druhej. Osobitne vypuklo sa tieto zmeny v prospech toho,- čo je v Európe zdravé a perspektívne, prejavujú na pozadí prehlbujúcej sa krízy/ kapitalistickej spoločnosti a jej hospodárstva, postihujúcej viac alebo menej všetky tie krajiny, ktoré obyčajne označujeme ako „západné". Karlovarská konferencia pred deviatimi rokmi vo vyhlásení formulovala ako ústrednú úlohu rešpektovať reality, ktoré sa vytvorili v dôsledku druhej svetove| vojny. „Úlohou európskeho robotníckeho hnutia a všetkých mierumilovných a demokratických síl je zabezpečiť rozvoj mierových vzťahov a spolupráce medzi všetkými európskymi štátmi na základe rešpektovania suverenity a rovnoprávnosti," hovorí sa vo vyhlásení európskych komunistických a robotníckych strán z 26. apríla 1967 a tieto úlohy sa ďa lej konkretizujú a rozvádzajú. Išlo predovšetkým o to, uzavrieť „zmluvu medzi všetkými európskymi štátmi, zriecť sa vo vzájomných vzťahoch použitia sily alebo hrozby jej použitia a zasahovania do vnútorných záležitostí"; ďalej uznať „nedotknuteľnosť terajších európskych hraníc, osobitne hranice na Odre a Nise, ako aj hraníc medzi oboma nemeckými štátmi“; uznať existenciu dvoch suverénnych a lovnoprávnych nemeckých štátov, normalizovať vzťahy medzi všetkými štátmi a Nemeckou demokratickou republikou, medzi oboma nemeckými štátmi a medzi NDR a západným Berlínom, ako zvláštnou politickou jednotkou. Napokon dokument jednoznačne po(Dokončenie na i. straň*) a i i®|§P 0 V hlavnom meste NDR Berlíne sa v utorok začala konferencia komunistických a robotníckych strán Európy. Na sním ks vedúci delegácie Komunistickej strany Československa, generálny tajomník ÚV KSČ Gustáv Husák pri prejave. Telefoto ČSTK — ZB ZDOKONAĽUJEME NAŠU VZDELÁVACIU SÚSTAVU V Modernizácia I. „Musíme si uvedomiť, že už nevystačíme s holým konětatova ním vysokej úrovne nášho školstva a celej výchovnovzdelávacej sústavy, ale že, naopak, musíme i do tejto sféry, ktorá sa doteraz veľmi často považovala za nemennú a stabilnú, systematicky vnášať nové prvky zodpovedajúce potrebám spoločenskej praxe, novým poznatkom vedy, techniky a skúsenostiam z rozvoja školských sústav v socialistických krajinách, najmä v ZSSR,“ povedal na celoslovenskom aktíve v Bratislave, zameranom na úlohy našej výchovnej a vzdelávacej sústavy po XV. zjazde KSČ člen Sekretariátu a tajomník ÚV KSČ Josef Havlín. Zmeny v obsahu štúdia nemožno považovať za jednorazový akt, ale za proces, v ktorom sa bude vzdelávacia sústava neustále zdokonaľovať, modernizovať a prehlbovať na základe meniacich sa potrieb a rastúcich nárokov, spojených s budovaním rozvinutej socialistickej spoločnosti. „Na čele tohto procesu musia stáť predovšetkým komunisti, učitelia 1 študenti, ktorí povedú bo] za dôsledné prekonávanie dlhoročných tendencii k ustrnutiu, k uspokojeniu s doterajším stavom, k prejavom formalizmu,“ povedal súdruh Josef Havlín. Súčasný sústredený záujem o otázky kvalifikácie a vzdelávania mládeže 1 dospelých možno vyvodiť z viacerých významných, objektívnych skutočnosti. Spoločensky určujúce zámery výstavby vyspelej socialistickej spoločnosti, vzostupný trend vědeckotechnického rozvoja, požiadavky na kvalitatívne nový profil pracovníkov vo všetkých oblastiach spoločenskej praxe, posúvajú zástoj vzdelania z roviny sekundárneho faktora do polohy jednej z určujúcich, hybných síl hospodárskeho, spoločenského a kultúrneho rozvoja. Do popredia sa dostáva celý rad zásadných I odvodených pedagogícko-psychologických problémov. Za jeden z hlavných sa všeobecne považuje problém možnosti, ciest a (Pokračovanie na 13. strane)