Nový Rod, 1930-1931 (X/1-10)

1931-05-01 / No. 9-10

215 Odstrkáte, opúšťate . . . Pán neopustí. Synku, či nemyslíš, že i tvoje vlastné deti vtisnú v pravi­cu tvoju žobrácku palicu? Neprajem ti toho, veď si mi synpm. Moci bodliačim a ostrým kamením posypal si cestu moju, ja pôjdem ďalej a ústa moje nevyrieknu kliatbu na tvoju hlavu. Ži blažene. Ja si pokoj nájdem.“ Žobrák sa prežehnal a šiel tmavou cestou ďalej. — Na Bradle. 4. mája t. r. uplynulo 12 rokov od tragického skonu prvé­ho ministra války gen. Dr. Milana R. Štefánika. 12 rokov leží už bezdušné telo tohoto nášho martýra — bojovníka za slobodu svojho národa na Bradle. Tam nad jeho hrobom pnie sa monumentálna mohyla, schránka to jeho telesných pozostatkov; stojí tam ako symbol života, ktorý položil on za slobodu svojho drahého národa, ako obeť zápalnú. Vracal sa ako udatný hrdina z boja do svojej oslobodenej vlasti, vracal sa tam, odkiaľ vyšiel, kde bola jeho kolíska, jeho rodný kraj podbradlanský, aby bdel nad národom ako symbol lásky, oddanosti, obetavosti za sväté právo národa a ako vzor praktického kresťana nad mravným, o­­betivým a kresťanským životom svojho ludu. Avšak nedočkal sa toho. Neúprosná smrť skosila jeho ešte tak mladý a práce schop­ný život. Uzrel síce svoju oslobodenú vlasť, ale nespatřil svoj oslobodený národ. Štefánik vykonal dielu oslobodenia služby neocenitelné. On otvoril i Masarykovi dvere do salónov a pracovní diplomatov; spolu s Masarykom je osloboditelom národa československého. Svojou silnou osobnosťou zorganizoval armádu zo zajatcov, prvú to armádu československú o 100.000 mužoch. Preto nech každý Čechoslovák putuje aspoň raz za rok na Bradlo, aby takto preukázal posledný hold svojmu osloboditeíovi Dr. Štefánikovi. Paľo Vaniček. A. Ľ. Katina: Pieseň žobráka. Ku komu kostnaté mám zdvihnúť ruky, plačúce struny husiel rozochvieť? keď všetci ohnivé nesieme muky, mrazivý srdca krb, v ňomž tepla niet.

Next