Obzor, 1865 (III/1-36)
1865-01-15 / No. 2
„Poneváč spozorovalo sa, že prípisy nektorých vrchností, vzťahujúce sa k náhrade za dobytok z príčiny dúlu pobitý, lekársky vysvedčený stupeň ch oroby, v ktorom hovädo zabité bolo, alebo vôbec neudávajú, alebo ono len tak na krátko jako „choré“ spomína sa, alebo výraz: že zabité hovädo bolo „z nákazy podozrelé“ matie (chybne zameňuje) sa s prvým stupňom choroby, prvý s druhým, ba práve druhý stupeň nákazy s tretím, ani nejestvujúcim stupňom zameňovaný býva: v prospechu vymerania peňažitej náhrady a možno čím skorejšího návodu k vyplateniu náhradnej summy, z tejto príčiny pretahovanej, prikazuje sa vrchnosti na základe predpisu od 13 júl. (1864) čís. 59.030, aby v dokonálom a úplnom spisovaní týchto listín držala sa prísne smyslu slova S 51 vydaného predpisu 0 dúle, a aby povždy aj tú okolnost oznámila: či 0- soba, náhradu žiadajúca, sama nebola príčinou donesenia morovej nákazy, alebo či sa neobviňuje z toho, že nakazenie (svojho dobytka) ukrývala. — Táto vrchnosť krajinská právom očakáva, že po vydaní tak početných návodov (inštrukcií) a predpisov tie zprávy, ktoré vzťahujú sa k náhrade škody (pobitého dobytka), budú na potom pravidelne shotovené a tak doručené.“ Netreba nám dlhými slovy pokazovat na významnosť rozkazu tohoto; pri konci jeho kr. uhorská rada miestodržitelská zjavne prikazuje: aby sa v každom svedectve o náhradu za dobytok z príčiny dúlu pobitý, i to udalo : či ozaj hospodár z nepozornosti a lahkomyselnosti dúl sám nedovliekol, alebo či ukrývaním nákazy rozširovanie dúlu nezavinil? Z tadialto nasleduje, že kdo chceš mať právo k náhrade škody, všetkému vyhýbať máš, čímby z vlastnej viny tvojej dobytok mohol byť nakazený, aže každé ochorenie dobytka bez odkladu príslušnej vrehnosti oznámiť treba. DOPISY, V Ponikách, v zvolenskej st. Mnohé pekné vlastno-sli má ten náš slovenský lud obecný, ale spolu i mnohé zlozvyky. od ktorých nijak upustiť nechce. Pekné a chvály hodné vlastnosti svoje ukazuje lud náš v tom: že po samom predku horlivosť náboženskú zachoval si (až na daktoré výminky, tu i tam objavujúcej sa nevery) neporušenú , že jeho čistotu mravov domáceho života ešte nezohyzdily rozpustilé obyčaje zahraničné : že zachováva v príbytkoch svojich prostotu v šatách, "ktoré obyčajne z látky doma shotovenej pozostávajú, nebažiac pri tom po marnych šperkách a ozdobách; a mno| ho ešte iných dobrých vlastnosti má tento lud, o ktorých slová šíriť nebudeme. Ale z druhej strany má i zlozvyky, ktoré duševnému i hmotnému blahobytu jeho nemalé prekážky v cestu kladú. Sem počítame zvlášte chyby jeho: že nechce potrebám času primerané opravy v hospodárstve zavádzať, ale že iba podla spôsobu od predkov sdedeného pokračuje, jakoby svet a beh života ludského vždy na tom istom mieste zostával: že užitočné spisy hospodárske do ruky brať nechce, vyhovárajúc svoju netečnosť tým spráchnivelým dôvodom: že on azdaj lepšie bude vedet: jako treba rolu orať, lúku kosit, ostredky obrábát atd. Jes tí páni, ktorí o týchto veciach len pri stolíku píšu „bez KPO žeby to sami boli | vyskúsili.“ Tu ale, drahý lud môj! na velmi chybnej ceste stojíš, keď takto nerozumne posudzuješ hospodárske spisy: ved aj v ních skladajú sa skúšenosti, ktoré už iní najvýtečnejší mužovia v skutočnom hospodárení vyskúmali. Daromné je, ked sa odvolávaš, drahý !ud môj! na predkov Tvojich: že oni o novinách a spisoch hospodárskych nič nevedeli a že preca hospodárili; nezabúdajže na to: že rola, lúka a vinohrad dlhým užívaním vysilí sa, a tak tedy, že ak nechceš „Z pece na hlavu“ hospodáriť, treba sa ti poučiť o spôsobe napravenia rolí, lúk a iných hospodárskych pozemností Tvojích, ktoré rodit prestávajú, ak jim k výžive rastlín potrebné látky bedlivá ruka hospodárova nedodáva. A tomuto vysileniu zeminy prekazil učia nás dobré spisy hospodárske. Avšak i mnohé chyby, ktorých dopúštajú sa naši hospodári nevedomky, učia spisy hospodárske poznávať a odstraňovať: a kdožeby všetky podrobnosti osohu opísať mohol, ktorý z čítania spisov hospodárskych vyplýva? Preto každý hospodárskeho stavu človek iba svedectvo pre vlastný nerozum svoj vydáva, keď si posmešky strojiť chce z mužov, vzdelanie ludu svojim perom napomáhajúcich , alebo z tých spoluobyvatelov, ktorí také poučenie vďačne a ochotne prijímajú. Bárby sme tedy čím skorej mali po celom milom Slovensku čitatelské spolky hospodárske, ku ktorýmby nám istotne najskorej tie ták často odporúčané, ale bohužial! ešte tak málo uznané cirkevné alebo aj obecenské knižnice dopomohly. My z našej strany hladíme tomuto zlému odpomáhať najme poučovaním mládeže *) v školách nedelných, a založením obecenskej knižnice, v ktorej už nekolko poučno-zábavných spisov máme. Ešte to síce aj s týmto čítaním tvrdo ide, bo lud náš nerád opúšťa zastarelé zlozvyky svoje: ale máme ufanie, že čo pri starších previesť nemôžeme, to pomalí pri mládeži našej vykonáme, a tak pri pomoci Božej semäno lepšej budúcnosti rozsejeme. Pominulého roku vystáli sme náramné strachy pre pád dobytka, ktorý v susednej a chotárnej obci Hrochoti náramne zúril. Veru len jakoby divná moc Božia zachovala nás od menovanej zkazy : bo keď sme i pred dvoma roky v takomto nebezpečenstve dúlu, vobci Muolči panovavšího postavení boli, preca sme dosial tejto *) Srdečná vdaka Vám za to v mene dobrej veci, i všetkým, ktorí spolu s Vami takto pracujú. Red. P / > 10