Obzor, 1865 (III/1-36)
1865-07-15 / No. 20
Tento časopis vychádza : 5, 15 a 25-ho každého | mesiaca. 2 6 Číslo 20. pre hospodaärstwo, remesso a domácí ziwol. "Ročník III. V Skalici, dňa 15 júlia 1865. s —4 © Predplatná cena s poštou: © na celý rok 3 zlaté r. polročná 1 zl. 50 kr. © $o 6:32 Sbieranie bylín lekárskych. Komu obchodnícke pomery hlavného mesta Viedne známe sú, ten bude spolu s nami vedet, že mnohí kupci, lekárnici a predavači suchých bylín (jich meno vo Viedni je: Důrrkrůutler) svoje zásoby skupujú od prostonárodných bylinárov slovenských, menovite z okolia Šaštína a Búrov, o ktorých sme už v ročníku 1864 (číslo 9) boli prehovorili. Rastlinné sbierky menovaných rodákov našich na viedeňskom trhovišti velmi dobrú povesť majú, nie len pre čistotu, ale i pre správnosť práce, t. j. že rastliny toho istého mena prísne sú od iných, trebas k tomuže rodu prislúchajúcich bylín odlúčené. "Tak na pr. bylinári šaštínski nepomiešajú známy čistec (Veronica officinalis) s bobovníkom (Veronica beccabunga), tre as obe rastliny patria do rodu r o z- A práve preto, že kupci môžu avedlivosť továru, dávajú zaň i dobrú cenu peň K tejto rozponilenke zavdal nám príčinu tieto dni sem do Skalice došlý dotaz jednoho velkupeckého domu z Pešti: či tu nemáme sberačov lekárskych bylín, ktoríby hotoví boli svoje zásoby menovanému domu kupeckému postúpiť? Odpoveď da la sa mu záporná, poneváč tu takých sberačov nieto : potešilo nás ale, že dobrá povesť hor. nitrianskych bylinárov našich už i do Pešti prenikla. Tu máte, drahí rodáci! zase nový príklad, že statočná pr acovitosť vie si otvoriť také pramene dôchodkov peňažitých, na ktoré človek, iba tak „do sveta“ podla starodávnych obyčajov žijúci, ani nepomyslí. Nuž a prečože my toto verejne spomíname? Preto: že podla presvedčenia našeho mohlyby slovenské kraje všetky apathéky a sklepy uhorskej krajiny lekárskymi bylinami zaopatriť, keby! — nuž keby naši ludkovia chceli dobrú radu k užitku svojmu obrátit. Nechceme tu ani na to pokazovať, žeby: práce sbierania staršie a slabšie osoby, ktoré fažkú robotu v poli neznesú, konať mohly; povážme len, kolko tisíc chlapcov, ked raz po dokonaní školského vyučovania nastane „pasenie“ dobytka, celé dni, ba mesiace ztrávi po vrškoch, a iných pastvinách, kdeby ked už inšie nie, aspon kvietky všade rastúceho slezu (Malva sylvestris), volového chvostu *) či divizny (Verbascum thapsus), a materinu dúšku (Thymus serpyllum), povšechne to známe, na sucho skupované byliny sbierať mohli. Podobne pastieri, valasi a honelníci mohliby si nie len „na dohán“ ale i „na krpce“ zarobiť, keby svoj čas 0- krem pískania na fujare, proti ktorému ale my z #) Nemôžeme tu mlčaním pominúť jeden príklad: Ked sme roku 1863 z prvého „Matičného shromaždenia“ doiu trenčianskym Považím nazpak cestovali, všade na medzách rolí, najme popri ceste medzi Stankovcami a Beckovom, videli sme tisíce a tisíce krásnych, v kvete postavených v0- lových chvostov, tak žeby jeden jediný človek bol za celé vrecia tohoto, v apathékach tak vzácneho kvelu nasbierať mohol, Na prvý pohlád mysleli sme, že tú bylinu niekdo nárokom po medzách nasadil; a hlá! sotva si ju tam kdo povšímnal, trebas jakoby sama ku sbieraniu kvetu ponúkala. 20