Obzor, 1874 (XII/1-36)
1874-12-15 / No. 35
276 sa, keď videl pekný zrast všetkých rastlín poľných. Úrody tedy naše vôbec boly dosť dobré, menovite zemiaky tak zarodily, že každá kyla (merica) vydala 10 do 15, v lepšej zemi i 20 kýl; iba kapusta nepodarila sa miestami. Ked ale o chlebík nemáme ťažkých starostí, nužby sme veru na laňský neúrodný a trapný rok dosť ľahko zabudli, keby len tých peňazí viac bolo medzi ľudom. Jeden od nás. Zivot a priroda. % Priechod Lady popred slnce. (Dokončenie z čís. 34). Sám priechod stane sa vo vrchnej polovici slnka a síce tak, že tmavá okruhlá škvrna, totiž planéta Lada, vstúpi od východnej strany pred slnce, kdežto pri obyčajnom zátmení slnca, mesiac od západnej strany sveta vstupuje medzi zem a slnce. Samo sebou rozumie sa, že tento úkaz nebeský i na miestach, kde bude za dlhší alebo kratší čas viditeľným, iba pri jasnej oblohe bude sa môcť pozorovať, to je príčinou, že hvezdári a iní vedomci rozišli sa po všetkých 5 čiastkach sveta v tej nádeji, že keby na jednom alebo na druhom mieste, pre mračnú oblohu, ten priechod nedal sa pozorovať: vydarí sa pozorovanie na miestach iných, na stá, ba na tisíce míľ od sebä vzdialených. Počet všetkých staníc vedeckých, k pozorovaniu toho úkazu sriadených, je 76. Najviac z nich, totiž 29, sriadili Angličania, najmä po rozličných ostrovoch tichého svetomora : ale majú i tri stanice v Egypte, z ktorých hlavná, nedaleko mesta Kahýry, je zvláštnym telegrafom spojená s Anglickom. Za Angličanmi najviac pozorovacích staníc majú Rusi; jich vätšina rozložená je v dlhosti 1.000 mit po celej ruskej Asii. Rakúsko-uhorská država má iba 2 stanice, jednu v Jásoch v Multansku, ktorú zaujali viedeňskí hvezdári; v Kološi ale (v Sedmohradsku) usadili sa uhorskí pozorovatelia, a síce Dr. Schenzl a známy súkromý hvezdár Konkoly. Vedecké pozorovanie na priechod Ľady popred slnce je pre hvezdárstvo nad mieru dôležité, ono zaiste podáva jediný prostredok prísneho vypočítania vzdialenosti slnca od zeme našej, a na tom základe j vzdialenosti planét medzi sebou. Od tej doby, čo svet učený má dalekohľady (teleskopy), udal sa priechod Ľady popred slnce iba 4-krát, a síce roku: 1631, 1639, 1761, a najostatnejší 1769. Už pred prve spomenutým priechodom r. 1831 upozornil slávny hvezdár Kepler na dôležitosť úkazu toho; avšak iba pri tretom priechode (1761) oddali sa hvezdári do pilných prác, ktoré ale ani prirovnať sa nemôžu k vedeckým prípravám, k tohoročnému priechodu zavedeným. Svetlopis (photografia) odkreslí verne celý ten príbeh nebeský, tak že tyto svetlopisné obrazy za dlhé veky ľudské slúžiť budú prácam hvezdárským , meracie ale stroje hvezdárske takú prísnosť majú, že dalšie pokročenie v jich dokonalosti drží sa skoro za nemožné. — Najbližší priechod Lady popred slnce udá sa o 8 rokov, tedy r. 1882, jehož pozorovanie bude i po krajinách europejských možné , zatým ale iba roku 2.004 obnoví sa tento výjav. * Zemetrasenie v Hor. Nitriansku. V stredu dňa 2 dec. málo po 7 hodine ráno, bolo na mnohých miestach hor. nitrianskej stolice silné zemetrasenie pozorováno. Prvú zprávu dostali sme o ňom od pána Jur. Jurkovič-a, notára na Brezovej, ktorá ale doručená bola nám, keď už ostatné číslo Obsgoru bolo v tlači, a tak sme prácu, výše polovice už dokonánu, pristaviť nemohli. Ďalej oznámil nám pán senior Ján Trokan z Kostolného, že spomenutý úkaz prírodný tam obzvláštne silne vystúpil, tak že prestrašené obyvateľstvo z príbytkov svojich povybehúvalo na ulicu. I jeden vápenník rozprával nám, že v Osuskom daktorí ľudia to zatrasenie pozorovali. Na Brezovej trvalo za 5 menšín (sekund): zo všetkých ale zpráv vysvitá, že strediskom zatrasenia toho bol známy vrch Brádlo nad Brezovou, od ktorého rozširovalo sa potom trasenie kolom do kola, siahajúc až na Považie pri Fiešťanoch, kde menovite v Brúnovcách nemalé prestrašenie spôsobilo. Najpamätnejšie pri tom je, že toho istého dňa 2 dec. vo hlavnom tyrolskom meste Innsbrucku bolo tiež silné, od krátkeho času tam už tretie zemetrasenie, a síce o 1'/, hod. po pol noci. Trebas tedy rozdiel času činí výše 5 hodín: preca nedá sa pochybovať, že obe udalosti stály v príčinnom spojení, to jest: že tá istá prírodná sila, ktorá spôsobila zemetrasenie v Tyrolsku, i pod Brádlo zasiahla. Ďalším dôkazom toho je, že dňa 3 dec. večer o ",6 hod. bolo zase silné zemetrasenie v Reichenau-e, u päty známeho vrchu Schnee berg-u, na doľ. rakúsko-štajerskej hranici. Dlhoveká skúšenosť učí, že každé zemetrasenie má svoje stredisko (centrum): ono pravidelne v dajakom vysokom vrchu leží a rozširuje sa z neho kolom do kola. A tak stalo sa i v tomto páde, + Ešte o pod-dumbierskom rysovi. Nedávna zpráva z Brezna o rysovi, zastrelenom v mlynskej doline pod Ďumbíerom, iste bola zanímava pre každého priateľa prírody, a já k nej dodávam ešte toto: Dia náveštia spisu Historia domus ecel. Balogiensis posledný rys bol zastrelený okolo r. 1820, a síce v Kamenistom : zatým neslýchalo sa nič 0 tom dravcovi. Až roku 1860 rozprával mi p. Math. Dekrét, lesný na Polhore (výše Brezna), že keď lovil v horách kuny, zbadal po stopách vo snehu, že zver, s veľa vätšími dlabami plaziť sa musel po stromoch, a to bol nepochybne rys, veliká to zriedkavosť krajov našich. Škoda preškoda, že tomu, pod Ďumbierom zabitému rysovi jedna noha chybuje; ale i tak hodilby sa dobre do sbierky museálnej, keby sa ešte k tomu cieľu (k vypchaniu) dostať mohol. V Kremnici, Dr. Gustáv Zechenter. # Rastlina bielolistá. Je síce pravda, že matečná farba stromového, a vôbec rastlinného listu je zelená: ale jaký v ňom preca rozdiel? Lísta osiky (Populus tremula) je na pr. striebro-šedé , povšechne známa svíba ale v pozdejšej dobe roku v oči padá listím krvavo-červeným, čo k jej vedeckému názvu Cornus sanguinea (svíba krvavá) pričinu zavdalo. Teraz ale dopravili Angličania z Australie podivnú rastlinu, vedecky Phillanthus nivosus nazvanú, ktorá, jako jej udané latinské meno zneje, má listy celkom biele,