Obzor, 1874 (XII/1-36)

1874-02-05 / No. 4

| Reklamácie u svojej pošty. pre hospodárstvo, remeslo a domáci život. V Uh. Skalici, dňa 5 februára 1874. ROČNÍK XII. Bystrici, kde azdaj ešte budú k dostaniu. Red. EZ Z viacej strán hladajú sa u nás ešte Kalen­­re na rok 1874, ktorými už ale my sami nemôžeme slú­­sť. Žiadame tedy úctive príslušných ct. rodákov, aby obrá­­ali sa k pánu Jánovi Schwartz-ovi, knihárovi v Bar. Tento časopis vychádza : 15, 15 a 25 každého mesiaca. 8 = Predplatná cena s poštou: celoročne 3 zl. polročne 1" zl. Jednotlivé čísla 10 kr. ÍSLO 4. Z remeseľníckej cesty po Azii. Sdeluje Daniel Šustek, stolár. Príchod do Bajrutu v Syrii. (Pokračovanie z čísla 3-ho). Takýto život mal som tedy u môjho arabské­­ho majstra, v prvých týždňoch meškania v Bajrute. Bol bych si, pravda, i rád pomohol, vstúpením do roboty u nejakého, na spôsob europejský pracu­­júceho majstra, avšak nemal som ešte k tomu do­­statočnej známosti po meste, ktorej ale dostalo sa mi v krátkom čase, a síce na spôsob veru neoča­­kávaný. Dostal som raz u môjho arabského majstra do roboty jednu sklennú kasňu, do ktorej vkladaly sa z dnuká (z ňútra) od chrbta malé zrkadielka : odo­­vzdajúc mi tú kasňu vyslovil majster žiadosť, žeby nám to obom k dobrej povesti poslúžilo, kebych otázno náradie čo „najkrajšie“ vybotoviť mohol. Já prisľúbil som, že pri všetkom biednom vystro­­jení nášho varštaku (dielne) celú bedlivosť vyna­­ložím, aby i pán majster i majiteľ toho náradia bol s mojou prácou spokojný. Dal som sa tedy čerstvo do roboty, a samu kasňu sbúchal som s tým nanič- hodným riadom za 3 dni docela. Poneváč ale i do rezbárstva *) rozumiem sa trochu: tedy počal som vreckovým nožíkom mojim vyrezávať rozličné ara­­ besky, t. j. lístky, ratolesti a iné podobné, živý tvor nenapodobňujúce ozdoby : lebo obraz človeka, alebo iného živočícha vyhotoviť, je mohamedánom nábožensky zakázano; preto i takéto, z lísťa a iných rastlinných čiastok poskladané rezbárske alebo i maliarske ozdoby, volajú sa arabeskami od mena Arab. Tyto všakové, z rozličného dreva navyrezá­­vané ozdoby popriliepäl som na kasňu, kde len kúsok miesta bolo. — Keď som dielo moje úplne vyhotovil, pán maj­­ster po samom predku zavolal na diváky svoju ro­­dinu , tejto členovia rozprávali dalej o tej „krásnej“ robote, tak že o krátky čas nie len tu osadení sto­­lárski majstrovia europejského rodu, o ktorých som pravda dosiaľ nič nevedel, ale i všakové vyššie arabské panstvá, chodily k nám, aby tú kasňu vi­­dely. Na šťastie nebolo medzi nimi ani jednoho, vedecky vzdelaného rezbára, bo ináč boloby azdaj vreckovým nožíkom vyhotovené dielo moje ostrej *) Pán pôvodca tohoto cestopisu ešte z Meranu v Tyrolsku, - keď tam bol v prvej cudzozemskej práci, roku 1869 poslal redaktorovi časopisu tohoto darom krásne z dreva rezaný, arabeskami ozdobený kalemár ; a poneváč výbor Matice Slovenskej uzavrel (jako z oslutného čísla známo) v Obzore | uverejnený cestopis pána Šustek-ov vydať pre ľud: tedy zaiste nepreviníme sa proti dobrej vôlí pána Šustek-ovej, ked tento náš kalemár, jako dôkaz rezbárskej schopnosti, do matičného museum pri najbližšej príležitosti pošleme. Red. 4 PI

Next