Obzor, 1874 (XII/1-36)
1874-05-05 / No. 13
r Tento časopis vychádza: 5, 15 a 25 každého mesiaca. | Reklamácie u svojej pošty. život. NOSINŇY pre hospodárstvo, remeslo a domáci ČÍSLO 13. V Uh. Skalici, dňa 5 mája 1874. ROČNÍK XII. Predplatná cena s poštou: © celoročné 3 zl. polročne 1?/, zl. Jednotlivé čísla 10 kr. Z remeseľníckej cesty po Azii. Sdeluje Daniel Šustek, stolár. (Pokračovanie z čísla 12-ho). Cesta na brehy Jordanu. Z Nazaréthu poberať sme sa mali dalej do zeme galilejskej; nastala tedy nová starosť, najať Araba s dvoma koňmi, ktoríby nás doprevadil do mesta Tiberias, ku brehom rieky Jordanu, na vrch Tábor a zase nazpak do Nazaréthu. Pri tom všetkom, že arabsky hovorím, bolo preca treba dlhého vyjednávania s rozličnými majiteľmi koní; lebo pre nebezpečenstvo zbojníckych nápadov zo strany Beduinov (na púšti žijúcich Arabov) nikto, ani pri dobrom plate, na túto cestu rád neide. Napokon preca našiel som jednoho Araba, ktorý za 90 piastrov (niečo výše 7 zlatých r.) vybral sa s nami. Okrem týchto, a na nevyhnutné potreby určených peňazí, nechali sme všetky naše “ostatné turáčky v kláštore nazaréthskom, aby nám ostalo niečo na zpiatočnú cestu, keby nás beduiňski zbojníci obrali. Na takú nemilú príhodu boli: sme: náležite prichystaní; okrem strelnej zbroje mali smei veľké, ostré nože a buzdoháňom (buzogáňom) podobné, na: spodnom konci ostrými hrebíkmi (klincami) obité kyjaky. © Málo pred poludním doviedol najatý Arab ku kláštoru dva utešené arabské kone, práve tak osedlané a vystrojené, «jako: tí somári, ktorí doniesli nás do Nazaréthu: Miesto:sedla našli sme i tu vrece slamou vypcehané:: o kantáre (oprate) a strmeňoch ani reči. Já tedy vyslovil som Arabovi moju pochybnosť: že jako nás ty kone ponesú, keď kantárov nemajú? on ale ujišťoval nás, že. pôjdu bezpečne a pokojne, lebo že sú krotké jako barance, čomu skutočne tak bolo. Sám vodič mal na nohách drevené topanky, oblek arabský veľmi ľahký a na pleci dlhočiznú pušku. Prvej nežby sme boli cestu nastúpili, ukázal som mu jednu gulku, nabil som ju pred očima jeho do ostatnej cievy môjho revolveru, a povedal: som mu v Arabčine prísnym. hlasom: „Cuješ! kebych zbadal, že nás vedieš zúm yseľne medzi zbojníkov, túto gulku máš hnedky. v chlave“. Arab vypočul moje -slová pokojne a. doložil, že nie len jako statočný človek, -ale už z opatrnosti to neurobí, lebo žeby mu. zbojníci i jeho kone istotne odobrali. Práve na poludnie, tedy: v najvätšej pálčivosti dennej, vydali smé sa na cestu; Arab stúpal pešky po predku a naše kone za ním, na priek veľmi skalnatému chodníku tak istým, bezpečným a pokojným krokom, že sme boli hnedky otom presvedčení: vinou koní neprihodí sa nám nič zlého! „Ale :i vytrvalosť Arabova bola-v tej náramnej pálčivosti: podivná. Vodil nás hore dolu po rozličných skalnatých kopeoch a dolinách, bež: patrného znaku zunovania. Nevideli sme nikde: ani. človiečka ani zvierata: len citlivým nedostatkom vôdy: trpeli sme ovtej pálčivosti zí ves Ale -už okolo 5 hod. odpoludnia: ukázalo 8a nám, 2 vršku « dolu hladiacím, 13