Obzor, 1875 (XIII/1-35)
1875-01-15 / No. 2
NOVINY árstvo, remeslo a domáci ČÍSLO 2. h. Skalici, dňa 15 januára 1875. IE € S predplatnými listmi došlo nám i mnoho celkom zastaralých, čiastočne i na predminulé roky poťah majúcich reklamácii, ktorým, jakonáhle neodbytné práce naše a frankovane: preto úctive žiadame, aby takéto jednotlivé výtisky, v cene 14 kr. vopred zaplatené boly. — Kalendármi na rok 1875 slúžiť už nemôžeme. » Administrácia Obzoru. trochu prekonané budú, dľa možnosti vyhoveť chceme, na koľko totiž reklamované čísla máme na sklade: prosíme tedy o krátku trpelivosť. Pri tejto príležitosti opakovane dávame na vedomie: že jednotlivé výtisky „Malého Účtovníka“ posielať sa nemôžu na „dobierku“ poštovú, ale iba v krížovej obálke ROČNÍK XIII. Tento časopis vychádza : 5, 15 a 25 každého mesiaca. Reklamácie u svojej pošty. život. Predplatná cena s poštou: celoročne 3 zl. polročne 1'/, zl. Jednotlivé čísla 10 kr. Z remeseľníckej cesty do Ameriky. Sdeluje Daniel Šustek, stolár. 1. Prvý obed na mori: pristanie v Irsku. Po veselej večernej zábave -a chutnom odpočinku pri tichej plavbe, svitlo ráno dňa 13-ho dec. 1872. Medzi pocestnými na lodi bolo hnedky živo, lebo každý chcel si svoje, vo všeobecnom stisku pred odchodom len tak „na dobré šťastie“ uložené veci do poriadku priviesť, ubehlo tedy krátko predpoludnie veľmi skoro. O poludní začal jeden z kuchárov, majúc asi 4-funtový zvonec v ruke, po všetkých miestnosťach lodi chodiť, medzi cenganím oznamujúc, že teraz „fasovai“ sa bude obed. I hrnúlo sa všetko na miesto ustanovené, majúc pľa- chovú myštičku v ruke, a na takýchto cestách už vyskúsení ľudia tlačili sa všemožne do predu, aby tak na čelo „frontu“ dostať sa mohli. Ja som si pomyslel, že načbych sa mal všetkými silami do predu tlačiť? však som reku zaplatil jako trebas ktorý z passažierov; nuž hádam i moju „porciu“ pravidelne dostať musím, a držal som sa v úzadí hladného ľudstva. O chvíľku došli kuchári s velikánskym kotlom, naplneným polievkou a mäsom, dávajúc každému varechou jeho „porciu“ do myštičky, ktorú pred sebou držal. Ja prizeral som sa tomuto „častovaniu“ z daleka: o nedlho ale spozoroval som, že čím dalej tým menšie porcie nasledujú, tak © že nám nekoľkým, na konci húfu čakajúcim sotva „na okoštovanie“ zostalo. Ešte horšie pochodily nektoré vyfiuťorené a vyforgované panie, ktoré zamiešať sa nechceli medzi ľud obecný, alebo hanbily sa tisnúť do predu: ty zostaly z vätša na svojej chove. No, počkajsi reku! na večer, a vôbec na potom budem múdrejší: hájiť si budeme dobré právo svoje i pri kotlíku, tým viac, že „ošúchanému vandrovníkovi“ to ešte prejde, tlačiť sa do predu a tam „v gliede“ s myštičkou na jedlo čakať. Keď Vám ale taká vyfintorená dáma v šíku vojanskom, všakový ľud okolo sebá, čakať má na polievku: iste žeby rada „prežiadala“ svoju porciu, keby totiž bez jedla obstáť mohla. —- Tí, ktorí dotisli sa boli do predu, opanovali všetky stoly a lavičky jedárny; my ale ostatní opreli sme sa kde možno, ba mnohí skromný obedík svôj i stojačky odbaviť museli. A keď S 2