Obzor, 1875 (XIII/1-35)

1875-02-05 / No. 4

4. = Ň M dk ADAC S DOE“ A 183,8 | s poštou: zl. polročne 1, čísla 10 kr. zl. ——— ČÍSLO pre hospodárstvo, remeslo a domáci život. V Uh. Skalici, dňa 5 februára 1875. ROČNÍK XIII. W ke < Všetkým vet. pánom odberateľom, ktorí žiadali -9 predplatných Ústtoch doplnenie svojich ročníkov Obzoru jednotlivými alebo viac číslami, nech slúži na vedomie, že pp. odberateľom hned s prvou posielkou. Administrácia Obzoru. v ostatnom a dnešnom čísle vyhoveli sme, na koľko možno, všetkým podobným žiadosťam : ktoré ale z hladaných čísel, či laňských či predlaňských, alebo ešte dávnejších nedošly: tých už nemáme na sklade. Súčasne oznamujeme, že úplnými výtiskami ročníku tohoto či novým, či od laňska zaostalým ct. rodákom ešte porád slúžiť môžeme: vo smysle oznámenia k číslu 3-mu náležitá obrazová prémija doručí sa všetkým celoročným Tento časopis vychádza : 5, 15 a 25 každého mesiaca. Reklamácie u svojej pošty. Predplatná cena |celoročne 3 Jednotlivé “ Z remeseľníckej cesty do Ameriky. Sdeluje Daniel Šustek, stolár. (Pokračovanie z čísla 3-ho). 3. Vianočné slávnosti na mori. Čím ďalej prenikali sme, po tom nedeľnom po­­hrabe, do atlantického svetomora, tým častejšie a silnejšie opakovaly sa búrlivé výbuchy na ňom, a mienka plavcov, že behom dvoch ostatných mesia­­cov plavba z Europy do Ameriky býva každého roku najnebezpečnejšia, potvrdzovala sa úplňť>Práve o pol noci z 22 na 23-tí dec. zase strhla sa nad mieru silná búrka, ktorá ohromnými vlnami svo­­jimi celú loď tak hádzalá z boka na bok, z hora na dol, že o naše postele držať sme sa museli, aby sme znich neboli vyhodení. Avšak nemali sme dosť práce so sebou samými: lebo ktorí sme od mor­­skéj choroby neboli ešte skvárení, zkladali sme-cho­­rých, najbližšie okolo nás ležiacich, z vysokých po“ stelových dasiek dolu, aby jich na dlážku nezho­­dilo a jim ruky nohy nedodrúzgalo, alebo aby zpá­­dom na hlavu nepobili sa. Môžete si pomyslet, drahí rodáci! jaká to bola nočná práca: strašne hučal vetor medzi nepočetnými povrazmi lodi: jej boky prašťaly tak, že vtakých príbehoch menej skúšený pocestný každú chvíľu očakával, že najbližšia vlna prerazí drevenú stenu korábu a všetko w ňom za­­leje, a keď sme my zdravší zkladali chorých dolu: ostatné ľudstvo okolo nás plakalo, božekalo a mo­­dlilo sa v strachu blízkej smrti. Na šťastie ani táto búrka netrvala dlbo; ešte pred svitaním utíšily sa „zbúrené živly morské, a keď sme ráno vyšli hore na palubu, videli sme jeden stažeň, asi 10 palcov priemeru silný, celkom odčesnutý , inej vätšej škody ale nebolo nikde pozorovať, dôkazom toho, jak vý­­borne sú anglické koráby staväné a vo všetkých čiastkach svojich vystrojené. já Tak pomalí došiel deň 24-ho dec. Stedrý deň a štedrý večer na mori! Všetky obrazy útlej mladosti objavily sa pred duševným zrakom mojim : pe­­čenie a roznášanie oblátok, radostné spevy večer pod oblokmi, veľavýznamné, všakovými obyčajmi sprevádzané hostiny štedrého večera, poinočné ná­­božnosti atď. všetko to padlo mi tam, na mori osa­­motelému na pamäť, a ja zaletel som do milej do­­-dv A © ESA

Next