Práca, apríl 1968 (XXIII/91-119)
1968-04-08 / No. 98
Celoštátna novinka na Štrbskom Plese © Slovenská novinka v Mengusovskej doline © Nie nový problém v celých Tatrách ISli sme cez Poprad. Raz hodilo ŕoburom doprava, raz doľava, nie veľmi, ako na každej poctivo zamrznutej a vyžmýkanej vozovke. Ozajstnú slasť cestovania autom v Tatrách som zakúsila až za Smokovcom. Širší chodník, tak pre štyri páry milencov, to ostalo z cesty Slohody. Keď sa oproti nám nedajbože objavila naložená tatrovka, bezmocne sa náš rohor škrabal na hory snehu na kraji „cesty“; jedni aj druhí sme počítali milimetre, o ktoré sa autá minuli. A potom s trpkým úsmevom pozerali sa naprázdno sa točiace zadné kolesá a davaj „eurik“. Až po najbližšie hrbolce, z ktorých sme mohli ndpichnúť. Tatry sú v zime (aj takej jarnej) ozaj krásne. Zvlášť keď si jeden úsek môže človek prezrieť aj trikrát, kým kolesá zaberú. Musím sa za tento pôžitok dodatočne poďakovať Okresnej správe ciest v Poprade. Jej prvý pluh sme stretli až o tretej popoludní na Štrbskom Plese. Keď sa geológ pomýli To sme už boli pri cieli môjho „výletu“ — na stavbe poschodového parkoviska. Tešila som sa na čosi moderné, nové, ohromujúce, veď parkovisko na Štrbskom Plese bude prvé svojho druhu v republike. Privítala ma rozrýpaná jama o rozmeroch 100X200 metrov, zasypaná snehom, ale aj tak hlboko, pod úroveň okolia. Pochopila som, prečo bude parkovisko poschodové — prízemie bude vlastne hlbokým suterénom a prvé poschodie snáď dosiahne výšku cesty. Vedúci stavby Ing. Jozef Rovňan ma vyviedol z omylu. Pred začiatkom samotnej stavby sa z miesta musel najskôr odstrániť rašelinový povrch. Banský projekt Ostrava, ktorý robil geologický prieskum, predpokladal jednu- až dvojmetrovú výšku rašelinovej vrstvy. A ono jej bolo hodnekrát viac! Rašelina vraj ani v najväčších mrazoch nezamŕza. A tak stavbári skúseseného majstra Bendíka aj pri mínus 33 stupňov dolovali, kým sa dostali na pevný podklad. Až 22. marca definitívne zamlkli dva ťažobné kubíkové bagre. Vyťažili celkove vyše 25 tisíc kubíkov rašeliny. Aby sa teraz plocha zdvihla, musia pre zmenu naviezť asi 30 tisíc m3 násypového materiálu. Ako má vlastne budúca novinka v republike vyzerať? Bude pozostávať z voľnej parkovacej plochy pre 85 autobusov a z poschodového parkoviska pre 320 osobných áut. ŕarkovacie plochy budú farebne označené a očíslované. Pri vstupe, či lepšie pri vjazde na parkovisko dostane šofér už na prijímacej rampe farebné číslo a podľa neho si nájde určené miesto. Celá stavba je prefabrikovaná, projektanti' vyvinuli pre' tente? účel úplne nové typy prefabrikátov z predpätého betónu. Vyrábať ich budú v Kysaku. Nuž a kedy sí budete môsf vašu novú embéčku postavit — povedzme — na bledomodrý obdĺžnik parkoviska? Inžinierske ,stavby Košice, SMS 06 chcú stavbu dokončiť ešte tohto rokli. Ak nepríde čosi nepredví- Tatranské prvenstvo dané, už v budúcom lete bude prvé československé poschodové parkovisko v permanencii. Cesta na moste Ale ešte v tomto roku chcú Inžinierske stavby zmenšiť turistom „slasti“ zimnej dopravy v Tatrách. V rámci rekonštrukcie Cesty slobody stavajú v Mengusovskej .doline pod vedením Ing. Gabriela Reissa a mladého technika Imricha Kochá most cez Poprad a na Slovensku unikátnu poloestakádu. Most cez Poprad skráti cestu zo Starého Smokovca na Štrbské Pleso asi o 3 km, dopravná tepna yysokých Tatier sa zároveň vyhne Štrbskému Plesu a napojí sa priamo na cestu na Podbanské. Poloestakáda na Ceste slobody, dlhá 175 m sa stavia asi 33 km od Popradu. Cesta sa tu nedala rozšíriť iným spôsobom. Na svahu hneď nad ňou premáva legendárna Tatranská elektrická železnica, pod cestou z druhej strany tečie Poprad. Preto sa navrhla konštrukcia poloestakády. 'Úložné prahy, na ktorých budú mostné nosníky, sú na jednej strane zabudované do telesa cesty, druhý koniec je opretý o nosné stĺpy. Nová polovica cesty bude teda fakticky na moste. Obe stavby, most aj poloestakáda, majú byť hotové v máji t. r. Lákavá ponuka pre remeselníkov Vysoké Tatry budú vo februári 1970 dejiskom Majstrovstiev sveta v klasických lyžiarskych disciplínach. Podniky Pozemného, Inžinierskeho a Priemyselného staviteľstva majú dovtedy vybudovat 33 vybraných objektov, dôležitých pre majstrovstvá. Tatry potrebujú ľudí. Potrebujú dobrých pracovníkov. Nielen kvalifikovaných, ale dobrých, so snahou odviesť kus práce. Dá sa tu dobre zarobiť, ale nábor nie je ani zďaleka taký, aký by mal byť. Náborových pracovníkov nezaujíma kvalita. Prijmú nováčika, vezmú zaňho podiel a hotovo. Nestarajú sa, či na stavbe pracuje deň, či dva týždne, či pol roka. Škody podnikov, vzniknuté fluktuáciou, ich tiež nezaujímajú. Možno pomoc prinesie celoštátna akcia „Vysoké Tatry stavba mládeže“, ktorá sa začne už v máji t. r. Na rozdiel od doterajších stavieb mládeže sa do Tatier budú prijímať odborníci, ľudia s remeslom, na najkratšiu dobu brigády pol roka. Tohto roku nastúpi asi 500 brigádnikov, v roku 1969 700 a v posledný rok stavby asi 300 mládežníkov. Len na Štrbskom Plese čakajú tohto leta vyše 2 tisíc remeselníkov — murárov, tesárov, kamenárov, dlaždičov, všetkých, ktorí niečo vedia a majú chuť to aj dokázať. Za dobrú prácu dobrý groš. K základnému platu ponúkajú 20-korunové denné odlučné, a pre tých, ktorí sa rozhodli pracovať jeden rok, aj 12-percentné preferenčné. Ak sa k týmto vyhliadkam pridá chuť pracovať a snaha ukázať sa pred svetom v čo najlepšom svetle, Vysoké Tatry určite dostanú čo najskôr to, čo srna im tak dlho upierali. ĽUBA HARUŠTIAKOVA Nová sústava nepomohla zlepšiť dodávky pre obchod © Okolo 500 nedostatkových tovarov pre domácnosti © Nákupcovia chodia naďalej ako po žobraní ¥ novej sústave po starom Pri analýze súčasných problémov v obchode naďalej zisťujeme, že v najdôležitejšej oblasti — v oblasti obchodných vzťahov medzi výrobou a obchodom nedošlo k podstatnejšej zmene k lepšiemu, tu ako keby sa pôsobenie novej sústavy plánovitého riadenia prepadlo pod zem. Skutočnosť je naďalej taká, že odborní pracovníci obchodu, počnúc tovaroznalcami, chodia po výrobných podnikoch prosiť, aby nejaký ten tovar dostali. Nič v zlom, ale mnohokrát spomínam „Kdeže sú tie staré časy“, keď výrobcovia — dodávatelia chodili denne za pracovníkmi obchodu a pofúkali bohatý sortiment kvalitného tovaru. Nebolo potrebné robiť si starosti s predkladaním požiadaviek v sortimente, presne špecifikovaných, tak ako je to dnes, keď obchod je nútený predkladal' objednávky 60—120 dní pred začatím príslušného štvrťroka. Uvediem niekoľko konkrétnych príkladov tzv. nárokovania tovaru: V sortimentně] skupine bicykle a bicyklové súčiastky, ktorých je 350 druhov, musíme podať konkrétne objednávky 120 dní pred začatím kvartálu; v kovovom riade, kde je 300 druhov, je lehota tiež 120 dní; objednávky na elektrické svietidlá, batérie, žiarovky, ktorých je 346 druhov, musíme predkladať 90 dní pred začatím štvrťroka; železiarskom tovare a hutníckych výrobkoch (2189 druhov) je táto lehota 75 dní, v skle a porceláne (1669 druhov) 63 dní atď. Takýto stav v obchodných vzťahoch je nevyhovujúci a naďalej neudržateľný. Kedysi výrobný podnik zabezpečoval vhodnými formami odbyt svojich výrobkov, jeho pracovníci často navštevovali odberateľov a bola to aj najúčinnejšia ponuka výrobkov. Veľkú pozornosť venoval reklame, vydával katalógy, vkusne tlačené prospekty, návody a inštrukcie. Toto všetko vytváralo rámec vzájomných obchodných vzťahov. jedným zo základných princípov riadenia je operatívnosť, čo znamená pružne reagovať na zmenené pod•mienky. Táto zásada sa obchodu dotýka veľmi citlivo, pretože vplyvom určitých činiteľov na trhu môže vzniknúť potreba zvýšiť alebo znížiť, v priebehu obdobia predloženú objednávku a vyrovnat zmenu na trhu. Žiaľ, to je takmer nemožné, pretože výroba nie je pripravená na zmenenú situáciu pružne reagovať. Potom sa takéto zmeny v plnom rozsahu odzrkadlia na trhu v neuspokojenom spotrebiteľskom dopyte. Je nemálo úzkoprofilových toyarov primerane ich významu strpčujú život a nielen spotrebiteľom, ale aj pracovníkom obchodu. Len v sortimente priemyselného tovaru kovo, elektro, sklo, šijacie stroje, bicykle, ich môžeme napočítať cca 500 druhov. Sú medzi nimi také tovary, ktorými už niekoľko rokov nevieme uspokojiť dopyt presne toľko rokov výroba nie je pria pravená uspokojiť naše požiadavky. Sú to napríklad: kachle na ústredné kúrenie, variče Palavan, teplovodné radiátory, nábytkové ki’úče, oknové a dverové závesy, krúžky a retiazky na kľúče, vrchné nábytkové kovanie, kúpeľňové smaltované valce, plechové smaltované kotly, liate smaltované kotly, detské pozinkované a smaltované vaničky, liate smaltované a plechové drezy, lopatky a rýle, kosy a kosáky, žľaby, rúry, motyky kované, tenké plechy, murárske náradie, dláta stolárske a tesárske, smaltovaný, hliníkový a nerez riad, strojčeky na mäso, atď. Nerobíme si ilúzie, že za dva roky by mali byť vyriešené všetky problémy. Čakáme však, že by sa situácia mala aspoň začať meniť, že by pracovníci obchodu nemali chodiť žobrať po výrobných organizáciách, ale výrobné organizácie by mali zabezpečovať takú ponuky tovaru, aby sa odborní pracovníci obchodu konečne mohli starať o zvyšovanie úrovne obsluhy, zlepšovanie služieb a o výstavbu, maloobchodnej siete. ING. JÄN ĎURIŠ, Domáce potreby, Bratislava — I v > Aj najlepšiemu orkn nQIlP ehestru sa môže pri-1 UlUOllG trafiť, že do jeho tóny súzvuku sa vlúdi nesprávny tón. Nuž nie je lakain možnost vylúčená ani pri taknm monstrekoncerte, ako je dnešná široká diskusia o problémoch nášho politického a verejného života; chybou by však bolo na takéto pazvuky neupozorniť. V minulých diioch boli veľmi živé diskusie v niektorých závodoch, kde sa spolu s verejnými záležitosťami dostávali často na pretras aj otázky vnútropodnikovej politiky a nedostatky podnikového riadenia. Padlo tu nejedno kritické slovo aj na adresu vedúcich pracovníkov a nejedna požiadavka na zlepšenie ich práce. Na kritiku vedenia majú pracujúci právo a na jeho väčšie uplatňovanie než doteraz budú si musieť vedúci pracovníci zvyknúť. No treba, myslím, celkom otvorene a poctivo pripomenúť, že myšlienke bratského spolužitia našich národov a ani vlastnej slovenskej veci a vecí demokracie nijako neosoží, keď niektorí kritici vnášajú do diskusie nacionalistickú předpojatost a vyvolávajú nedôveru či podozrievavosť voči českým odborníkom vo vedení niektorých podnikov. Poviem úprimne, že mnohých objektívnych ľudí sa nepríjemne dotkla zpráva o viacerých nekvalifikovaných hlasoch proti riaditeľovi Východoslovenských železiarní inžinierovi Jaroslavovi Knížko v i na tamojšom štvrtkovom aktíve, ktorých zmyslom bolo, aby funkcie odstúpil. Vytýkali mu Knižka z kadečo, okrem iného aj to, že do vyšších funkcií protežuje českých súdruhov. Je isteže právom pracovníkov VSŽ, aby posudzovali činnosť svojho podnikového riaditeľa, ale každé hodnotenie musí byť vecné a spravodlivé; nedostatky a chyby človeka treba vidieť v kon texte s celou jeho prácou a so všetkými jej úskaliami i ťažkostami. Knižka ve novai desať rokov života výstavbe najväčšieho závodu, aký sa dosiaľ na Slovensku budoval. Uplatnil na ňom svoje bohaté skúsenosti z výstavby NHKG v Kunčiciach. A novinárovi sa patrí vyInformácie všetkým dať svedectvo, ako naliehavo — a nie raz — žiadal tlač, aby mu pomáhala získavať slovenských odborníkov pre nový závod, a to aj na vedúce miesta. Nevidí sa nám teda. že ide o „protežovanie“, keď nakoniec pri nedostatku slovenských odborníkov získaval ich v českých závodoch, kde má hutníctvo dlhú tradíciu. Celý svet vie, že Amerika i severské štáty ,,kupujú“ odborníkov v Európe. Bolo by tou najhoršou službou rozvoju hospodárstva na Slovensku, keby sme pripustili na úlohu českých odborníkov sa pozerať s nejakou nacionalistickou zaslepenosťou. Nájdu sa iste na ,,teplých“ miestach aj protekčné deti, ale s tými neslobodno hádzať do jedného vreca tých mnohých poctivých, odborne zdatných českých ľudí, ktorí venujú svoj um a sily ekonomickému rozvoju Slovenska. Dobrý odborník b}r mal byť pýchou každého podniku, školy, ústavu či inej inštitúcie, bez ohľadu na to, či je to Slovák alebo Cech. Treba nám konečne hodnotiť človeka podľa toho, čo vie, čo vykonal a aké služby preukazuje. To sa žiada povedať nielen do VSŽ, ale do všetkých závodov, kde zaznievajú — či už verejne, alebo skryte — podobné falošné tóny JÁN KOVÁČIK Iba njinulý týždeň som si našiel voľnú chvíľku na to, aby som zašiel do „svojho“ kníhkupectva po 1. číslo časopisu SVĚTOVÁ LITERATURA. Pán vedúci ma pozdravil priateľským úsmevom a vytiahol spod pulta hrubú, čiernu knihu. Nezapisuje do nej — ako by si niekto myslel — moje hriechy, ale odobrané čísla časopisu SVĚTOVÁ LITERATÚRA. Musím povedať, že sa to dialo (a vždy deje) bez akýchkoľvek komplikácií tak zo strany vedúceho, ako z mojej. No nechcem opisovať túto idylu — skôr čosi iné. Čo súvisí — azda je to prekvapujúce — s demokratizačným procesom. Alebo — povedané presnejšie: so systémom a rozsahom Informácií u nás. Lebo časopis Svetová literatura — hoci nejde o časopis s nijakými „tajnými“ alebo „špeciálnymi“ informáciami — je u nás ešte vždy tovarom dosť vzácnym. A tak — i pri tejto maličkosti — sa žiada pripomenúť: proces demokratizácie bude musieť v budúcnosti značiť aj všestrannejší prístup k informáciám zo zahraničia. 1 k tým — odvážim sa toho kacírstva — prichádzajúcim k nám zo Západu. Je to nutné v mnohých obiastlach, no v oblasti umenia a literatúry je to. takmer nevyhnutné. Už aj preto, že informácie o pohyboch a umeleckých Prokurátor sa tmevá výbojoch na Západe sa k nám dostávali tak či onak. Lenže — žiaľ — niekedy s polstoročným odstupom a navyše: s nimbom zakázaného ovocia. To urobilo neraz príťažlivými aj takých autorov a také diela, po ktorých by inokedy, v normálnej situácii — azda ani pes neštekol . . . Teším sa teda, že už o krátky čas, keď vojdem do „svojho“ kníhkupectva, privíta ma pán vedúci síce s priateľským úsmevom — no nijaký hrubý zošit na mňa vyťahovať nebude. Časopisu SVĚTOVĚJ LITERATURY bude mať toľko, že bude mať starosti — ako ich predať. IVAN MOjlK V zozname hriechov, ktoré verejnosť vytýka orgánom bezpečnosti, je nedostatok informácií o jej práci. Takáto vzájomná izolovanosť nevedie k ničomu dobrému, skôr k čoraz väčšiemu odcudzeniu ľudí v rovnošatách a občanov v civile. Nepresné závery robí potom jedna aj druhá strana. Preto verejnosť chce vedieť, čítať, počuť, preto novinári kritizujú neochotu bezpečnosti zavčasu, podrobne a pravdivo informovať. Z listu náčelníka Krajskej správy VB v Bratislave sa dozvedáme, že paľba je tu z oboch strán. Na bezpečnosť sa ponosujú nielen novinári, ale aj krajský prokurátor. Náčelníka upozorňuje krajský prokurátor dr. Pavol Király, že Krajská správa SNB — Správa VB už viackrát zverejnila výsledky prípravného konania v rozpore s ustanovením § 179 tr. poriadku. Výsledky prípravného konania sa môžu zverejňovať len so súhlasom vyšetrovateľa a prokurátora. Všetka česť prokurátorovi, bedliacemu nad dodržiavaním paragrafov, je to jeho povinnosť. Príklad, ktorý si vybral a cituje v liste, však považujem za najmenej šťastný. Ide totiž o známu historku, keď matka (Juhoslovanka Mitričová) v Bratislave odložila malého chlapčeka. Práve vďaka tlači sa ju podarilo identifikovať, vďaka Večerníku aj nájsť v Poľsku. Myslím, že tentoraz mal súdruh prokurátor novinárom i Krajskej správe VB skôr poďakovať. I keď možno porušili paragraf 179. D. HRUBÝ ČSM, jednak — najmä — kritickou situáciou mládeže —• detí vo veľkomestách, kjorým chýba prostredie na šport, hry a vôbec život primeraný ich veku a temperamentu. Argumenty celkom pravdivé. Autor vidí východisko vo vytvorení „silnej a výkonnej inštitúcie“. Každý má právo na názor. Žijeme v epoche inštitúcií. Máme však s nimi aj skúsenosti. Nechýbalo pokusov (dobre mienených) riešiť rôzne ťažkosti tým, že ich zavesíme niekomu konkrétne na krk, inými slovami: vytvoríme ministerstvo. Nedá sa povedať, že by napr. náš zahraničný obchod bol osobitne úspešný od tých čias, čo existuje osobitné Ministerstvo zahraničného obchodu. Platí to aj o obchode vnútornom. A či kvitne spotrebný priemysel, odkedy má vlastné ministerstvo, ktoré sa nezaoberá xničím iným? Žiaľ, bola u nás viera vo všemohúcnosť niektorých ľudí. Bola i viera vo všemohúcnosť centrálneho riadenia, v inštitucionálny všeliek. S prvou ilúziou sme sa rozlúčili. Myslím, že sa treba zbaviť aj druhej ilúzie, že napr. budeme cestovať rýchlejšie, ak budeme mať ministerstvo pre dopravu ta a iné pre dopravu späť. Spoločenský život je širší ako pôsobnosť jednotlivého úradu, či všetkých úradov dokopy. Aj riadenie je jemná vec, nie vždy sú výsledky úmerné počtu i úmyslom riadiacich článkov. Napr. hospodárske rezortné ministerstvá sú dnes v danej situácii, bez ohľadu na obsadenie tými či onými osobami, objektívnou brzdou novej sústavy riadenia. Dúfam, na rozdiel od spomínaného autora v Modrej vlne, že nové ministerstvo nepribudne, že skôr nejaké ubudne. Či aj to nie je naivná viera, to sa ukáže. J. BAUDISS Lamentácie nepomôžu čianskej Merii Zaviedli tkôčovne: ma „Poz te, šesťdesiatroč hala, jej strec je už celkom prehnitá, musíme ju po« pierať pňami. Roky a roky, dakedy roku 1953 sa domáhame na našom i nisterstve peňazí na postavenie no haly. Márne.“ A tak som si o deň nato, pri čítaní diskusného príspevku ministerky spotrebného priemyslu B. Machačovej-ľ7cistálovej na pléne ÜV KSČ predstavovala, ako sa nad ním asi v Merine tvária — od riaditeľa po — po — vrátnika. Súdružka ministerka opäť lamentuje — už koľký raz — nad neutešeným stavom v spotrebnom priemysle, za ktorý ona nemôže, veď sa domáhala, tak veľmi domáhala peňazí na rekonštrukciu, na nové investície. Ale každý ju, teda jej rezort, zaznával. Aj kameňu by sa nad týmito lamentáciami uľútiln, keby to bola celá pravda o neutešenom stave rezortu, ktorý tak dlho viedla, až ho doviedla . . . Súdružka ministerka totiž nepovedala. ako sa aj s tými nepostačujúcimi prostriedkami šafárilo v jej rezorte. Ako sa napríklad rozširovali staré závody a stavali nové aj tam, kde nebolo pracovníkov a kam sa dovážajú napr. aj z Poľska. Nepovedala, aké spory mala aj v tejto. súvislosti napr. so Slovenskou plánovacou komisiou, ako napriek všetkým rozumným argumentom väčšinou presadila svoje podľa hesla o bližšej košeli. A to nielen v prípade Meriny. Na škodu nielen Slovenska, ale celej republiky. Aby sme boli spravodliví, leví podiel na tom nemožno súdružke ministerke uprieť. Osobitne mi znejú v ušiach slová robotníčky z Meriny: „Spotrebný priemysel bol v zlých rukách. Pracuje v ňom väčšina žien, na čele bola žena, a čo z nás urobila, aké podmienky nám vytvorila? Boli sme degradované aj nižšími mzdami oproti mužom, nehovoriac ani o rozdielnych mzdách proti českým závodom.“ Dnes sa z tohto neutešeného stavu dostať bude, pravda, ešte ťažšie, keď si podniky na investície majú samy zarobiť, či požičať si z banky. T. RUPPELDTOVÁ Vo vysielaní Modrej vlny 5. t. m. odznel návrh • • , j. n (prečítali sme ministerstvo? - r„.rsi:sl dil ministerstvo pre mládež. Autor ho zdôvodňuje jednak kritickou situáciou v ★ Zajtra sa dožíva americký černošský spevák Paul Robeson sedemdesiatich rokov, -k Na štvrtok pripadá Deň medzinárodnej solidarity oslobodených politických väzňov a bojovníkov proti fašizmu. ★ V tento deň bude mať národný umelec, dirigent Karel Ančerl šesťdesiat rokov. ★ V piatok si pripomenieme 7. výročie prvého letu človeka do vesmíru (1961). i? V piatok uplynie 65 rokov od narodenia herca a režiséra, zaslúžilého umelca Františka Krištofa Veselého. ^ Na piatok pripadá 30. výročie úmrtia slávneho ruského speváka Fjodora Ivanoviča Šaljapina. ★ V nedeľu bude 20 rokov, čo Ústredný akčný výbor Národného frontu schválil návrh novej ústavy.