Práca, november 1971 (XXVI/258-283)

1971-11-25 / No. 279

Pôjdeme jednotne k voľbám a dáme svoj hlas kandidátom Národného frontu! (Z vyhlásenia OV KSC a OV NF ČSSR k voľbám do zastupiteľ­ských zborov.) $ Náš prezident, armádny generál ludvík Svoboda 76 rokov. sa doliv a dnes Aby nám zdravý bol... fe šťastím pre každý štát, pre každý národ, ak má na čele osobnosti ľudí múdrych a charakterných, ktorých ako verný tied sprevádza všeobec­ná úcta, dôvera a příchylnost' občanov. Koľko ráz počas svojho životného kolobehu mali ste možnost overiť si túto pravdu? Medzi ozajstné osobnosti, čo v občianskom vedomí každého z nás vždy bezpečne niekým bol a stále je, patri istotne prvý občan nášho štátu, pre­zident republiky, armádny generál Ludvík Svoboda. Dnes sa v plnej telesnej i duchovnej zbroji, v prvej línii ceiospoločen ského frontu, dožíva 76 rokov. K osobnému sviatku Ludvíka Svobodu dala by sa posplietať přebohatá kytica životných činov, dosvedčujúcich jeho ľudské cnosti a štátnické hod­noty. Uvijú mu ju v zdraviciach i tichých spomienkach tisíce našich ľudí od ašského pomedzia po východoslovenské dedinky. Lebo okrem éry dvoch prvých robotníckych prezidentov nemali sme na tomto mieste štátnika, ktnrý by mal tak hlboko uložený kredit v ľudských srdciach. Za všetky svedectvá o tom, ako náš ľud cti a miluje Ludvika Svobodu, spomenieme zážitok spred vyše troch rokov. Vo funkcii prvého občana ČSSR navštívil slovenské kraje. Všade ho vítali tak, ako keď svoj príde medzi svojich. Búrlivé pozdravy nebrali konca-kraja. Z tejto sily úprim­ného nadšenia, utkvel natrvalo v pamäti dedinský transparent, ktorý pro­stými a prekrásne írečitými slovami hlásal: „Náš pán prezident Ludvik Svoboda, bodaj ste sto liet zdravý boli!“ Je šťastím pre náš socialistický štát i naše národy, že na najvyššom ústavnom poste máme ozajstnú osobnosť, človeka múdreho a charakterné­ho, ktorého ako verný tieň sprevádza finta, dôvera a příchylnost' nás všet­kých. Dn ďalších rokov mu taktiež želáme: Bodaj zdravý nám bol a dlho ostal medzi nami. (°®) Pfeil výročnými členskými schôdzami ROH Dôkladná príprava Bratislava (Práca) — Základné organizácie ROH dostali dva me­siace času pre uskutočnenie výročných členských schôdzí a voľbu no­vých úsekových dôverníkov, dielenských a závodných výborov. Zhodnotenie činnosti za uplynulé trojročné, neľahké volebné obdobie a výber najschopnejších odborárov závodoch a podnikoch — ktorí majú v predpoklady zvládnuť náročné úlo­hy v najbližších dvoch rokoch — to všetko treba urobiť do konca ro­ka, súbežne s množstvom iných ne­odkladných úloh. V CUKROVARE PETRA JILEMNIC­KÉHO V TRNAVE majú 14 odboro­vých úsekov. Ako nás informoval ta­jomník ZV ROH VI. Križan, na troch už zvolili nových úsekových dôver­níkov. Podľa harmonogramu skončia výročné odborové schôdze na úse­koch do 29. novembra. Schôdzkovú činnosť musia zladiť s nepretržitou prevádzkou počas cukrovarníckej (Pokračovanie na 2. str.j Zajtra vyjde PRÁCA v rozšírenom rozsahu a za nezme­nenú cenu s bohatým obsahom. # Kedy bol východ bohat­ší? — perspektívy rozvo­ja Východoslovenského kraja v piatej päťročnici na 4. strane. • Cesta za poznatkami - zápisky nášho redaktora z cesty Vlaku družby do it ZSSR na 7. strane. DENNÍK REVOLUČNÉHO ODBOROVÉHO HNUTIA štvrtok 25. nov. 1971 ☆ ☆ ☆ rir č.279roč. XXVI. 50 ha D Generálny tajomník flV KSČ a ‘predseda ÜV NF ČSSR Gustáv Husák jtna snímke], prehovoril včera na 'predvolebnom zhromaldení Pražanov. Foto: ČSTK á Najvyšší predstavitelia na predvolebnom zhromaždení Pražanov Za život slastnější Blahoželanie L. Svobodovi k narodeninám # Vystúpenie zástupcov pracujúcich jav generálneho tajomníka ÚV KSČ Gustáva Husáka Praha (Práca) — Športová hala Parku kultúry a oddychu }. Fučíka v Prahe bola včera miestom mohutnej predvolebnej manifestácie Praža­nov. V hale zasadli zástupcovia pražských pracujúcich, žien, mládeže a ostatných občanov. Predvolebná zhromaždenie zvolal Dstredný výbor Ná­rodného frontu ČSSR a Mestský výbor NF v Prahe. Očastníci manifestácie, ktorí do po­sledného miesta zaplnili halu, priví­tali krátko pred 15. hod. mohutným potleskom oficiálnych hostí — ge­nerálneho tajomníka ŰV KSČ a pred­sedu ŰV NF ČSSR Gustáva Husáka, prezidenta ČSSR armádneho generála Ludvíka Svobodu, predsedu vládv ČSSR Lubomíra Štrougala a ďalších členov a kandidátov predsedníctva OV KSČ — Vasila Biľaka. Karla Hof­­tmanna, Aioisa Indru, Antonina Kap­ka, Josefa Kempného, Josefa Korčáka. Miloslava Hruškoviča a Václava Hu­lit. Ďalej boli prítomní: tajomníci ŰV KSČ Ján Fojtík a Oldřich Švestka, člen sekretariátu ÚV KSČ František Ondřich, podpredseda ÚV NF ČSSR Tomáš Trávniček, předseda ČNR Ev­žen Erban a ďalší predstavitelia čes­koslovenského politického, verejného a kultúrneho života. Priečelie tribuny zdobila českoslo­venská štátna a červená vlajka, Čes­koslovenský štátny 2nak a heslo „Mi­lujeme svoju vlasť, volíme socialis­tickú budúcnosť“. Po štátnej hymne privítal prítomných súdruh Antonín Kapek. V úvode zablahoželal prezi­dentovi republiky Ludvíkovi Svobo­dovi k jeho dnešným 76. narodeni­nám. Na zhromaždení vystúpili najprv zástupcovia pražských robotníkov, študentov, inteligencie a starých čle­nov strany. Potom sa ujal slova ge­nerálny tajomník OV KSČ s. Gustáv Husák. Záver prejavu vypočuli prítomní po­va a Nová federálna štátoprávna úpra­priniesla inštitucionálne zmeny, ktoré sa premietli aj do štruktúry najvyššieho zákonodarného zboru. Koncom týždňa budeme po prvý raz voliť poslancov do Snemovne ľudu a Snemovne národov Federálneho zhro­maždenia podľa zásad ústavného zá­kona o čs. federácii. Ktoré poznatky a skúsenosti z doterajšej pôsobnosti orgánov Federálneho zhromaždenia by ste chceli ešte pred voľbami spo­menúť? — Pred troma rokmi ustanovili sa namiesto predošlého Národného zhro­maždenia dve snemovne. Snemovňa ľudu je založená na princípe rovnos­ti občanov, Snemovňa národov zasa stojačky a za ovácií a potlesku skan­dovali Nech žije KSČ. Pražskí pionie­ri obdarovali straníckych a štátnych predstaviteľov kyticami červených klinčekov a predniesli zdravicu. In­ternacionála zakončila toto význam­né podujatie. (Výňatok z prejavu s. Husáka prinášame na 3. str.) na princípe rovnosti národov. Obe snemovne spolu s predsedníctvom tvoria Federálne zhromaždenie. Tak sa v inštitucionálnej sfére súbežne so vznikom národných socialistických republík vyriešila leninským spôso­bom národnostná otázka Českoslo­venska. Doterajšie skúsenosti ukazu­jú, že je to riešenie správne a per­spektívne. Odstránili sa voľakedajšie trecie plochy vo vzťahoch medzi na­šimi národmi a národnosťami, a to podstatné, čo negatívne ovplyvňova­lo naše vzťahy, je už za nami. V časti našej verejnosti sa však ešte stále nedostatočne presne chá­pu princípy čs. federácie. Aj teraz, (Pokračovanie na 7. strane.) Dva okruhy otázok Rozhovor s predsedom Snemovne národov, zaslúžilým umel­com Vojtechom Mihálikom o veciach spoločenských a ume­leckých Praha (Práca) — V záverečných dňoch pred všeobecnými voľbami po­žiadali sme predsedu Snemovne národov Federálneho zhromaždenia, za­slúžilého umelca Vojtecha Mihálika o rozhovor, v ktorom by našim čita­­teľom-voličom tlmočil stanovisko na dva okruhy otázok, vyplývajúcich z jeho politickej funkcie i z pozície tvorivého umelca. Pre- Predvolebný príhovor Slovo ženám Libuša Mináčová Aj teraz, keď píšem tieto slová, mám pred sebou, vá­lené a milé čitateľky, vás z posledných mesiacov, z po­sledných týždňov, keď ste sa neraz zišli vo vyzdobených agltačných strediskách, aby ste sa spolu s referujúcimi a predstavujúcimi sa znova a znova sústredili viac ako kedykoľvek inokedy na svoj prežitý život. Spolu s ním si zrekapitulovali aj všetko to, čo naša spoločnosť pred­­tým i nedávno prežila i prežíva. A mne sa pritom neraz zdalo, vážené a milé, že vari ani niet lepšej agitácie pre socializmus, ako ste vy, ženy, matky, staršie i mlad­šie súdružky, dievčatá, ktoré sedíte pekne oblečené, upravené so sústredeným múdrým pohľadom, čo všetko vie, alebo aspoň všetko tuší o živote, o jeho podstate, význame, smerovaní, o jeho zäkľukách, víroch, plytči­nách i pokojnom toku do istej budúcnosti. Aj som sa nezdržala a pri jednej príležitosti som vám to povedala. Len ste sa usmievali. A ten úsmev mi hovoril, že vás to teší, že ste radi, že to niekto zbadal, že je to naozaj tak. A ak to niekedy a niekde ešte tak celkom nie je, tak to tak iste bude, musí byt, lebo žena, ženy... mat­ky, matky... to je sila, to je uvedomenie, to je istota, ktorá sa dá cítit a-dá sa cítit práve vtedy, keď ju naj­viac treba. Áno, priznám sa aj na tomto mieste, že rada chodím medzi ženy, rada sa s ntmi zhováram o nich, o ich živote, o ich práci, o ich osude t budúcnosti. Dokonca robí mi to nesmiernu radost pre jednu jedinú vec, kto­rú nemožno pozorovat v takej miere vari nikde inde. A tou je až akási zanietená bezprostrednosť, s ktorou ženy vedia postrehnúť veci v sebe i okolo seba, veci na prvý pohľad a pre niekoho možno aj nedôležité, ale pre život sám, pre jeho napredovanie, nepostrada­telné. Pravdaže, treba pritom vedieť aj to, že aj ženy sú v tejto svojej prirodzeností zraniteľné. Náchylné po­vedzme podľahnúť aj demagógii, dať sa ňou aj uniesť. No sú to zase znova práve ženy, práve ony. ktoré ju vedia v patričnej chvíli odhalit, oddialiť sa od nej, aj znenáviaiet ju, a právom. A v takýchto chvíľach ľudskej, alebo ak chcete žen­skej blízkosti, má človek chuí vždy od začiatku roz­právať o tom, ako to bolo. Ako to bolo napríklad v Slo­venskom národnom povstaní, keď ženy bojovali, umie­rali, stravovali partizánov, robili spolky, pomáhali v poľ­ných nemocniciach. Ako to bolo potom, keď priam z tohto boja vyšla do života celá ženská generácia, ktorej po celé roky, odvtedy až dodnes nešlo o nič iné, aspoň v tých najdôležitejších chvíľach, ako práve o to, aby urobila všetko pre socializmus, a nemyslela pritom vô­bec na seba, alebo veľmi málo, žalostne málo na seba, A práve o nej sú obsiahnuté osudy novátoriek, zlepšo­­vatellek, družstevníčiek, účastníčtek zimnej školy roľ­níckej ženy, komunistických funkclonáriek, verejných pracovničiek, nositeliek osvety a kultúry, umenia, vzde­lania, uvedomenia, a neviem čoho ešte všetkého, tak po­trebného ľuďom, mladým I starým, ale najmä vlastným deíom, mladej generácii. Ale vlastne dnes nte o tomto chcem hovořit, nie o tomto chcem napísaf týchto pár slov. Hrst týchto a ešte aj iných, i nevypovedaných slov mi slúži k tomu, aby som ešte lepšie vystihla svoju vlastnú náladu, svoje vlastné rozpoloženie, ale at náladu a rozpoloženie sto­viek žien, pracujúcich žien, občaniek v týchto dňoch, v týchto chvíľach. Teraz, keď nás už len chvíľa delí od toho, keď aj my ženy pristúpime k urne a vhodíme do nej svoj hlas za socializmus, s menami tých, ktorí v nasledujúcich rokoch majú v ňom naše spoločné záujmy tlmočiť v prospech neho i v prospech nás sa­mých, nás všetkých. Na čo budeme pri tom myslieť, vážené a milé ženy? O čom budeme pri tom uvažovat? Možno, že to nebude nič konkrétneho. A možno, že áno. Lebo ten dlho pri­pravovaný pohyb ruky vedú nielen všetky naše spo­mienky, ktorým sme a) i tu na tomto mieste venovali máličko miesta. Ale najmä všetky naše činy a postoje, ktorými sme najmä v posledných dvoch rokoch pomá­hali vzďaľovať sa od krízových období v našel spoloč­nosti, ktoré na nás všetkých doľahli nielen strašnou váhou svojej deštrukcie. Áno, tá harmónia, tá istota, draho vykúpená a tak urputne aj nami ženami, v znač­nej miere podporená a vytváraná nech vládne nad tým­to aktom, spoločným a osobným, ktorý svojím význa­mom patrí tak veľmi našej socialistickej prítomnosti, no ešte viac vari našej komunistickej internacionálnej budúcnosti. Ak takto bude v tej neďalekej chvílt cíttt svoje slovo každá žena, každá občianka, každá z nás, tak to bude naozaj slovo ženy dneška, ženy socializmu, ženy, ktorá veľmi dobre cíti, čo je skutočným obsahom jej najvlas­­teneckejšteho vlastenectva.

Next