Práca, máj 1972 (XXVII/102-126)

1972-05-16 / No. 113

Zelená železničnej iniciatívey -----------------------------------------­Čierna nad Tisou sa činí Dôraz na kvalitu a disciplínu # Východnej dráhe sa darí VIII. všeodborový zjazd dal podnet k rozvoju pracovnej iniciatívy takmer vo všetkých železničných staniciach, rušňových depách a traťových dištanciách Východnej dráhy. V záväzkoch vyjadrujú jednotlivci i celé kolektívy odhodla­nie skvalitniť 'prepravný proces, riešiť pálčivé problémy disciplíny a bezpeč­nosti pri práci. Vo svojich sluhoch dali do popredia aj zhospodárnenie prepra­vy, jej racionalizáciu a technický rozvoj. Stovky takýchto predsavzatí z prevádz­kových oddielov Košice, Bratislava a Zvo­len boli základom pre prijatie celodráž­­neho záväzku, v ktorom vyše SO tisíc železničiarov siúbilo prepraviť v tomto roku nad stanovený pián jeden milión ton tovaru a surovín. Chcú to dosiahnuť skrátením obehu vozila o 1 percento a znížením normy opráv nákladných voz­ňov o 4 percentá. Lepšie podmienky pre cestovanie vytvoria znížením výkyvov v plnení grafikonu vlakovej dopravy o 1,5 percenta. Meškanie nákladných vla­kov skrátia o 5 minút. Pre technický rozvoj je významné predsavzatie znížit podiel parnej trakcie na prevádzkových výkonoch na 6,3 percenta. Dráha splnila v prvom štvrťroku plán prepravy na 108,8 percenta, navyše plá­nu odviezla dva a pol milióna ton tova­ru a surovín. Priemerne denne sa na­kladá 9176 vozňových jednotiek, t. j. o 298 viac ako stanovuje norma. Pracovníci rušňového hospodárstva ušetrili palivo v hodnote takmer 2 milióny korún. Roz­bory ukazujú, že sa železničiarom dari­la práca aj v apríli, darí sa im aj v tomto mesiaci. Významným prínosom pre železnicu i celé národné hospodárstvo sú najmä dob ré výsledky práce prekládkovej stanice Čierna nad Tisou i ďalších východoslo venských překladišť. Od začiatku roka sa doviezlo po ich koťajách zo Soviet skeho zväzu o 107 tisíc ton viac ako predpokladala dohoda o vzájomnej pre pravé. Sovietsky zväz nám dodal naviac 18 452 ton umelého hnojiva, 5229 ton ba vlny, 15 000 ton uhlia, 7500 ton rudy, au­tá i ďalší tovar a suroviny. Železnica úspešne zvládla aj náš vývoz. Oproti plánu prepravila do Sovietskeho zväzu o 35 000 ton rôzneho tovaru a výrobkov viac. O tom, že plnenie celodrážneho záväz­ku považuje prevažná väčšina železni­čiarov na Slovensku za' prvoradú úlohu, je vela dôkazov. Rozrastá sa najmä hnu tie BSP; o získanie titulu súťaží v že­lezničných staniciach, rušňových depách, v traťových dištanciách í na ďalších prv covlskách 12 tisíc pracovníkov v 1165 kolektívoch. Titul BSP získala už 5D0 kolektívov. Rastie aj počet mládežnic kých kolektívov, zlepšovateTov, nováto rov, ktorí prinášajú železnici i spoloč nostl miliónové hodnoty. (jb) Novovyvinuté hnojivo z Dusia Z domácich surovín Šata (Práca) — Pri výžive rastlín tvorí vermi dôležitú zložku chemický prvok horčík. Z tohto dävodu sa stal limitujúcim laktorom pri zvyšovaní úrod­nosti pôdy. Horčík sa môže dodávat do pôdy priamo z minerálov, ktoré nie sú vodorozpustné a majú veľmi malú fy­ziologickú účinnost. U nás sa pre hno­jenie horečnatou zložkou používa zo za­hraničia dovážaný KIESERIT a KAINIT. Paradoxom pritom je, že horčík obsahu­júce nerasty sa u nás vyskytujú v do­statočnom množstve. Preto aj vznikla [Dokončení* z 1. stranvl kové stavbárske domovy. Ďalšie uby­tovne máme na rozostavaných sídlis­kách, čo nám umožňuje v súčasnosti ubytovávať takmer 2 600 pracovníkov. Piatu podnikovú ubytovňu odovzdá­me do užívania v I. štvrťroku 1973, čím chceme sústrediť ubytovanie žien a vytvoriť lepšie podmienky bývania pre mladých pracovníkov. Bytový problém oproti predošlým rokom darilo sa nám vlani lepšie rie­šiť aj vďaka pochopeniu príslušných orgánov hl. mesta Slovenska. Najna liehavejšie prípad/sme riešili výstav bou tav. pohotovostných 1-lzbových bytov. Tieto slúžia dočasne najmä mladým rodinám, kým si neobstarajú definitívnu strechu nad hlavou. By'* tový problém zostáva však u nás na­ďalej vážnou úlohou. Zvýšenie kvality podávanej stravy dosiahneme po dostavbe ďalšej, zá­vodnej kuchyne a jedálne na sídlisku Podvoŕnice, ktorú odovzdáme do uží­vania koncom tohto polroku. Ostatné zámery podniku, ktoré sie dujú zlepšiť pracovné podmienky a pracovné prostredie, sú vyjadrené aj v kolektívnej zmluve na rok 1972. ]e to napr. výstavba dopravného ser­visu v Petržalke, čím sa zlepšia a sociálno-hygienické podmienky pra­covníkov dopravného závodu a ďalej rozšírenie sociálneho zariadenia v zá­myšlienka využitia domácich surovín na prípravu fyziologicky účinnej íormy ho rečnatého hnojiva. Riešením technológie vodorozpustného hnojiva s obsahom hor číka sa zaoberá Podnikový výskum v n. p. Duslo Šaľa. Výsledky z aplikácie pri praveného hnojiva na VŠP v Nitre potvr dili jednoduchost navrhovanej technoló gie. Podnikový výskum v Dusie už začal s prípravou malotonážnej výrobnej jed notky, ktorá bude pripravovať hnojivo pre maloodberateľov a pre výskumné účely. —hr— vode Stavovýroba. Aj v dalších na­šich výrobniach a centrálnych skla­doch chceme v rámci vlastnej inves­tičnej výstavby, ktorá je však finanč­ne limitovaná, zlepšiť sociálne zaria­denia a pracovné podmienky. Na stav­bách a sídliskách budujeme monto­vané prenosné prezliekárne, šatne a umyvôrky. V súčasnosti robíme pre­vierku bezpečnosti a ochrany zdravia a pracovných podmienok žien a mla­distvých. # Na konferenciách a zjazdoch zväzov sa často hovorilo o čestných hláseniach VIII. všeodborovému zjaz­du o spresňovaní záväzkov a realizo­vaní Programu aktivizácie do začatia zjazdu. Ako sa u vás na to pripra­vujete a aké hlásenia podáte? — Program aktivizácie pred Vili. všeodborovým zjazdom sa v našom podniku t prejavilo hlavne v ďalšom prehlbovaní iniciatívy zásluhou novo­zvolených funkcionárov ROH, členov komisií a úsekových výborov. Výdat­nú pomoc im poskytujú vedúci hospo­dárski pracovnici. Na zabezpečenie ú­­loh komplexnej bytovej výstavby na rok 1972 vzišiel aj združený socialis­tický záväzok s ďalšími podnikmi a organizáciami v Bratislave. Výsledky, najmä v dokončovaní bytov v I. pol­roku, spolu s dielčiml výsledkami komplexných racionalizačných opat­rení podáme v čestnom hlásení zjaz­du. —sý- Patronáty nad BSP — V RÁMČEKU PRACE Po Bystrici Sofia Stretnú sa víťazi v účesovej tvorbe Bratislava (Práca) — Ako sme už našich čitateľov informovali, v Banskej Bystrici sa skončili majstrov­stvá ČSSR v účesovej tvorbe. Sloven­sko v nich výborne ubstálo. Pohár majstra za dámske účesy získala K. Pappová z Prešova, v pánskej kategó­rii získala druhé miesto Žilinäanka j. Závodská. Na tomto dôležitom podujatí zúčastnil sa aj súdruh Herbert flöge, sekretár Módnej komisie kaderníctva ľudovodemokratických štátov v Euró­pe. Táto komisia, ako každoročne, aj v tomto roku v jeseni usporiada v Sulii medzinárodnú sótuž v účesovej tvorbe. Zúčastnia sa na nej vifazi ce­loštátnych súťaží z eurúpských socia­listických štátov. Zo Sovietskeho zväzu tam pôjdu vifazi oelozväzovej sútaze, ktorú pripravujú na 14. a 15, júna v Kyjeva. Súčasťou majstrovstva v Banskej Bys­trici bola aj výstava podniku Rempn. Ukázala celý sortiment prípravkov a pomôcok, ktoré môže dodávať podni­kom komunálnych služieb a výrobným družstvám pre ich holičstvá, kaderníc­tva, ale aj kozmetiku, pedikúru a ma­nikúru. Bolo toho o mnoho viacej, než zatiaľ používajú vo väčšine našich ka­­darniotiev na ošetrovanie vlasov a po­kožky. Výstavu spestrila módna pre­hliadka nových vzorov vkusného pra­covného oblečenia a pracovných plás­tov pre pracovníčky a pracovníkov v týchto odboroch činnosti. Záujemcom boli k dispozícii aj špeciálne ponu­kové katalógy. Jnhaslovanská firma llliria predvá­dzala počas majstrovstiev ÜSSR v úče­sovej tvorbe ženskú parochne a spô­sob ich ošetrovania. Rakúska firma Wella zase prípravky a pomôcky via sovej kozmetiky. Ubu firmy sú dthu­­račnýml obchodnými partnermi nášho Rempa. Každý účastnfk, „závodník' na kra sočesačzkom podujatí je už majstrom vo svojom odhora a prešiel silom niž­ších súťaži. Ako inštruktori budú svo­je majstrovstvo predvádzal na pripra vovaných dňoch novej techniky, aby z neho čo najviac pochytili najmä mladí adepti tohto remesla. R. Králik 2 — Práca — 16. mája 1972 Krátko z domova • TAJOMNÍK ÚV KSC Ján Fojtik prijal včera delegáciu Ministerstva školstva BĽR, vedenú ministrom prof. Stetanom Vasilevom. Predmetom besedy boli otáz­ky prehĺbenia stykov medzi oboma brat­skými krajinami v oblastí školstva, poli­­ticko-výchovného pôsobenia škôl a zvy­šovania politickej i odbornej výchovy mladej generácie. • NA POZVANIE Federálnej vlády ČSSR navštívi Československo v júni t. r. predsedníčka vlády Indickej republiky pani Indíra Gándhíová. • NA POZVANIE ŰV KSC priletela včera do Prahy študijná delegácia ÚV Poľskej zjednotenej robotníckej strany, vedená členom predsedníctva poľnohos­podárskej komisie pri ÚV PZRS prof. Ta­­deus/oni Rýchlikom. • PREDSEDA ŰKRK KSS Viliam Sal­­govíč prijal včera generálneho konzula BĽR v Bratislave Atanasa Nikolova, • SYMPÓZIUM O POLARIZÁCII a vo­divosti polymérov otvorili dnes v Har­mónii. Usporiada ha bratislavský Vý­skumný ústav káblov a izolantov a zú­častnia sa na ňom popri významných odborníkoch od nás a z iných európ­skych krajín aj špecialisti zo zámoria. (sm) • FEDERÁLNY MINISTER PALÍV a energetiky prof. Ing. j. Matušek odletel včera do Bukurešti na slávnostné otvo­renie juhoslovansko-rumunského vodné­ho diela Džerdap v dunajskej súteske Že­lezné vráta. • DO PLZNE PRIŠIEL včera popoludní mimoriadny nákladný rýchlik, ktorý v desiatich vagúnocli priviezol čerstvé ka­leráby, zobrané v nedeľu v okresoch Nové Zámky a Komárno. • V DŇOCH 23. AŽ 39. MÁJA t. r. bude v Bratislave, Prahe a Vysokých Tatrách koordinačné stretnutie architek­tov európskych socialistických krajín. Okrem iného prerokujú aj vydávanie spoločného časopisu Socialistická archi­tektúra a ďalšiu vzájomnú spoluprácu, ako aj prípravy na XI. svetový kongres architektov vo Varne. (jf| 29. číslo Technických novín vr ————————— Co s cenami ? Bratislava (Práca) — Najnov­šie, 20. číslo Technických novín, je j tematicky zamerané k najvyššiemu 1 rokovaniu odborov na Slovensku. Nájdete tu staf o realizácii výsledkov i vedy a výskumu v praxi, ako aj čiá- 1 nok o cenovej politike pod titulom „Technický rozvoj a ceny“. Dočítate sa o tom, ktoré slovenské vynálezy získali na veMrhu v Bruseli zlaté medaily, aj o tam, ktoré slovenské j výrobky balí označené za vynikajúce í výrobky roka 1971. Časopis prináša ľ reportáže z Výskumného ústavu me J cbanizécie a automatizácie v Novom > Moste nad Váhom a z breznianskych Mostární. Motoristov zaujme stať o ^ pretekárskom prototype Škoda 1100 • na Slovensku. ( —) „Botel Javorina" Oproti hotelu Devín v Bratislave pev­ne zakotvila bývalá loď Bratislava n pribundol na nej skromný nápis'„Botel Uivorina“. Patrí podniku zariadení ces­tovného ruchu javorina- O tom prečo tu kotvi sme sa pozhovárali s obchodným námestníkom rlpditera Ing. Milanom Chorválhom. 0 Aké služby na lodi poskytujete a pre koho? — Pretože Bratislava má málo ubyto* vacích možností, prišil sme na myšlien­ku využit túto loď ako botel podlá vzo­ru Prahy. Prenajímame kajuty, ako ho­telové Izby, polovicu miest priamo náš podnik tu na recepcii a polovicu Tatra tour. Máme na lodi aj reštauráciu, ale výlučne len pre hotelových hostí, pre­tože jedáleň nemá samostatný vchod, jej sprístupnením verejnosti by sa narušil poriadok. Záležf nám na tom, aby sa zákazník cítil dobre. % Akou kapacitou postelí botel dispu nuje a v akej cene? — Máme 160 postelí v jedno až štvor­lôžkových kajutách. V budúcnosti mie nime túto kapacitu rozšíriť o „velitel­ské“ kabíny, ktoré potrebujú určitú ú pravú a zariadenie. Noclažné sa pohy­buje od 25 do 40 korún za noc a pos tel. Reštaurácia je v klasickej II. ceno vej skupine. A Uvažuje váš podnik ešte aj o dal sich službách? — Tu priamo v boteli by sme chceli poriadat svadby a promócie, najviac pre 20 až 24 ludí. Takéto organizované podujatia by bolo možné zvládnuť a na vyše prostredie pre takéto akcie je veľ ml vhodné — romantické. Pre verejnosť pripravujeme kaviareň I Čajka, ktorá už kotví vedľa. Bude zara­­' dená tiež do U. cenovej skupiny. lav) Turistická sezóna sa blíži Budujú cesty Iba dvadsaťdva kilometrov delí Ban­skú Bystricu od Zvolena. Tí, čo túto cestu absolvujú, či už autobusom alebo autom, môžu sa každodenne presved­čiť o tam, že súčasný stav vozovky požia­davkám cestnej premávky nevyhovuje. A to nielen po stránke kvality, ale najmä kapacity. O navej cesto medzi Banskou Bys­tricou a Zvolenom sa hovorí už naj­menej päť rokov. Prvé projektové do­kumentácie na novú šestprúdovku uro­bil asi pred štyrmi rokmi Dopravo­­projekt Bratislava, strediska Zválen. V tamto roku začali so súvislou opravou jedného úseku, Kremnička—Banská Bystrica, je tn prvá etapa tejto ces­ty, ktorú rozšíria na budúcu polovič­ku novej šesfprúdovky. Dokončenie plánuje cestný investorský útvar v novembri budúceho roku. Výstavbu uskutočňujú pracuvníci Vojenských sta­vieb v Banskej Bystrici nákladom desať miliónov korún. Na otázku, či výstav­ba nebrzdí ešte viac premávku, inži nler Rybárik z Cestného investorského útvaru v Banskej Bystrici povedal: „Keď sme začali s výstavbou, uvažo vall sme a presunutí dopravy cez Kremničku a Radvaň.“ Preto sme aj túto cestu druhej triedy opravili a pri­spôsobili zvýšenej premávke. Ako sa však ukázalo, vodiči radšej päť minút počkajú, akoby dali prednosť obchádz­ke. Ci tieto práce prekážajú vodičom? Ondrej Galan: „Denne chodfm touto cestou autom. Myslím, že je už nača­se, že sa naši cestári rozhodli cestu rozšírif a zrýchliť tým premávku, ktorá mnohokrát trvala na týchto dva­dsiatich kilometroch až tridsať minút. Práce na ceste vodičom neprekážajú.“ To je však iba jeden krátky úsek. V roku 1873 začnú pracovnici Dopra­­stavu vo Zvolene s opravou a s rozší­rením cesty aj na úseku Sliač—Krem­nička, ktorú vybudujú nákladom 151 miliónov korún a ukončia v roku 1977. V roku 1974 už v tretej etape rozší­ria cestu Kostiviarska—Banská Bystri­ca a nakoniec úsek Sliač—Zvolen. GABRIELA NERADNÁ Vinohrady v oblasti Čebovce—Kosikovce Výhodná investícia Banská Bystrica (Práca) — Kolektív pracovníkov Pôdohospodár- Projektanti súťažia o titul Orná pôda )e vzácna Nitra (Práca) — V Pôdohospodár sko.-n projektovom ústave v Nitre súťaži o titul BSP 5 kolektívov, ktoré pred­stavujú vyše 54 % celého osadenstva. Jeden z nich — kolektív súdruha Ktttls­­ra získal vlani prvenstvo nielen v pod­niku, ale aj v rámci okresu. V tomto roku zameriava sa súťaženie v ústave na kvalitu znižovania investičných a prevádzkových nákladov projektovaných stavieb. V prvom štvrťroku sa najlep­šie darilo kolektívu Ing. Kráťoviča, tak Isto súťažiacemu o titul. Išlo lm naj­mä o zníženie záberu ornej pôdy. Iba v jednom prípade — výmenou otvor ných odpadov krytými v návrhu na II. stavbu odvodnenia pozemkov v oblasti Križovaný—Bučany—Horné Zf.lenice ušet­rili 1,35 ha. -šk-kého projektového ústavu v Banskej Bystrici pod vedením Ing. Kučerovej a Ing. Davida vypracoval štúdiu pre komplexné zúrodnenie pôdy a založe­nie vinohradov na výmere 121 ha v oblasti Čebovce—Kosikovce. Pôdy v tejto oblasti, zarastené krovím a stro­movým porastom, sú znehodnocované a ekonomicky nevyužité. V súčasnom období ja štúdia rozpracovaná a re­alizačná dokumentácia je pripravená na I. etapu výstavby. Už v tomto ro­ku budú sa realizovať hrubé predvý­­sadbovô úpravy. Nerovnosť terénu sl vvžiada takmer ua 25 ha vybudovať stupňovité terasy. Zúrodnenie svaho­vitých plôch pre JRD Vinohrad v Če­­bovciach je ekonomicky výhodné aj vzhfadom k návratnosti finančných prostriedkov. (er) — ♦ ♦ — Samočinné počítače lekárom Úspešná Chirana Piešťany (čstkj — Najnovšiu zdra­votnícku techniku — samočinné počítače krviniek, televízne sledovanie ťažko cho rých pacientov, televízne prenosy z ope­račnej sály — budú Inštalovať praeov nlcl piešťanskej Chlrany, závodu zdra­votníckej techniky, v dojčenskom ústave v Nitre, v zdravotníckom stredisku ató­movej elektrárne v Jaslovských Bobuni­­clach a v nemocnici v Malackách. Tieto objekty vybavia aj Inými lekárskymi a zubolekárskymt zariadeniami. Výrobky Chlrany v Piešťanoch sú známe aj v za hraničí. Napríklad nemocnice v poľské Poznaní a v hlavnom meste Mongolskej Iudovej republiky Ulánbátare sú výbava né zdravotníckou technikou vyrobenou v Piešťanoch. (Dokončenie z 1. strany) divou — chod; a chodí za neúnav­ným „vodcom“ s. Kákošom, /který už vraj zopár výprav „utahal“ a dú­­ja, že novinári nie sú poslední j a nepoznáva to svoje staré dpbré di­vadlo. Celé sa presvetlilo a hoci je deň, všetko tu žiari, A aby sme sa vyjadrili hudobne — je to symfónia teplých drevených odtieňov, smotano vých koženkových potahav, tabako váho zamatu, tmavohnedých moder­ných a pohodlných kresiel, prekrás« nych hodvábne sa lesknúcich tapet klasickej vzorky, a do toho trblieta­júce sa efekty zrkadiel a kovu. A to všetko je tu pre pohodlie a prí­jemnú pohodu diváka, A pre tých, ktorí tu deň po dni žijú a pracujú — pre spevákov, ta­nečníkov, hudobníkov a ostatných umeleckých pracovníkov? Ťažký vzduch hygienicky havarijného pod­zemia a malé tmavé šatne zmizli do neznáma, nikým neoplakáuané. Namiesto nich sa zrodili miestnosti plné svetla a zrkadiel — a čo je azda najdôležitejšie —- s moderný mi, bielou mozaikou vyložer\ými by gienickými zariadeniami pre každú šatňu osobitne. I,en teraz si človek uvedomí, za akých nedôstojných pod­mienok tu roky a roky pracovali tí, ktorých sme my — diváci videli iba na scéne... A čo nového v hľadisku? Galériu zrušili a vytvorili tam osvetľovaciu kabínu. Prebudovali niektoré lóže t v každej zaviedli osobitné osvetlc nie. Prízemie má novú podlahu a roz šírené rady sedadiel, ako aj priestor ' re orchester. Sedadlá majú analo­­icky vyhovujúce tvary a zamatový nedý poťah. Novinkou je klimati­zácia a vyriešenie technického blo­ku pre scénické osvetlenie a zvuk v pozadí prízemia, javisko sa rozší­rilo o 7 metrov hracej plochy do hĺb­ky a o 2 metre do šírky. A čo asi každého nadchne — to je celkom moderný luster tvaru dvojmetrovej gule. Má vyše 2000 žiaroviek a dá sa ovládať tak, že zažívaním a zháša­ním sa vytvárajú na jeho povrchu čarovné svetelné obrazce v nespo­četných variáciách.., Prístavbou sa vyriešili mnohé tech­nické a priestorové problémy. Sú tu krásne svetlé skúšobne, pracovne umeleckých pracovníkov, herecké šatne, skladovacie priestory a mnohé iné, Dopravu rekvizít obstaráva oh rouský výťah, ktorý vraj unesie celý nákladný voz.,. Na prestavbe sa podieľalo vyše 160 firiem našich aj zahraničných. Podľa vyjadrenia jedného zahranič­ného pracovníka, patri teraz naša opera k najmodernejším a najkrajším divadlám v strednej Európe — lebo popri všetkej modernosti nie je ani studené ani nepřívětivé. Myslím si, že to je naozaj pravda. Divadlo slávnostne odovzdajú do užívania v sobotu 19. mája. Očaká­va sa účasť najvyšších straníckych a vládnych činiteľov, Slávnostný pro­gram zostavili z diel, ktoré budú tvoriť eyklus otváracích premiér. Le­bo taká slávnostná príležitosť si za­slúži viae ako iba jedno slávnostné predstavenie. Opery a balety Smeta­nu, Cikkera, Diióľäka, Čajkovského, Suohaňa uvedú tak postupne našu operu tam, kde vždy bolo jej miestu — do povedomia a sfdc slovenských poslucháčov. j. HRUBÁ. Fôto: J. Slávikova Zhodnotia doterajšiu činnosť Snemovanie novinárov Praha (čstkj — Zajtra sa začne v Slovanskom dome v Ptahe VI. riadny zjazd československých novinárov. Na dvojdňovom snemovaní československú! novinárskej obce sa zúčastni 279 zvole­ných delegátov. Hlavný prejav prednesio doc. dr. Miloš Marko, predseda Ústredia novinárov ČSSR. Zhodnotí v ňom zloži­té obdobie čs. žurnalistiky. Rokovanie zjazdu sa zameria predovšetkým na o­­tázky zvyšovania politickej zodpoved­nosti a výchovy novinárov, zlepšenie no­vinárskej práce a určí smery a zásady ďalšej činnosti Zväzu čs. novinárov. Ako hostia sa na pražskom zjazde čs. novi­nárov zúčastnia delegácie novinárskych zväzov z NDR, Maďarska, Bulharska, ZSSR, Rumunska a Polska. V moderných tónoch svetla

Next