Práca, máj 1972 (XXVII/102-126)
1972-05-16 / No. 113
Zelená železničnej iniciatívey -----------------------------------------Čierna nad Tisou sa činí Dôraz na kvalitu a disciplínu # Východnej dráhe sa darí VIII. všeodborový zjazd dal podnet k rozvoju pracovnej iniciatívy takmer vo všetkých železničných staniciach, rušňových depách a traťových dištanciách Východnej dráhy. V záväzkoch vyjadrujú jednotlivci i celé kolektívy odhodlanie skvalitniť 'prepravný proces, riešiť pálčivé problémy disciplíny a bezpečnosti pri práci. Vo svojich sluhoch dali do popredia aj zhospodárnenie prepravy, jej racionalizáciu a technický rozvoj. Stovky takýchto predsavzatí z prevádzkových oddielov Košice, Bratislava a Zvolen boli základom pre prijatie celodrážneho záväzku, v ktorom vyše SO tisíc železničiarov siúbilo prepraviť v tomto roku nad stanovený pián jeden milión ton tovaru a surovín. Chcú to dosiahnuť skrátením obehu vozila o 1 percento a znížením normy opráv nákladných vozňov o 4 percentá. Lepšie podmienky pre cestovanie vytvoria znížením výkyvov v plnení grafikonu vlakovej dopravy o 1,5 percenta. Meškanie nákladných vlakov skrátia o 5 minút. Pre technický rozvoj je významné predsavzatie znížit podiel parnej trakcie na prevádzkových výkonoch na 6,3 percenta. Dráha splnila v prvom štvrťroku plán prepravy na 108,8 percenta, navyše plánu odviezla dva a pol milióna ton tovaru a surovín. Priemerne denne sa nakladá 9176 vozňových jednotiek, t. j. o 298 viac ako stanovuje norma. Pracovníci rušňového hospodárstva ušetrili palivo v hodnote takmer 2 milióny korún. Rozbory ukazujú, že sa železničiarom darila práca aj v apríli, darí sa im aj v tomto mesiaci. Významným prínosom pre železnicu i celé národné hospodárstvo sú najmä dob ré výsledky práce prekládkovej stanice Čierna nad Tisou i ďalších východoslo venských překladišť. Od začiatku roka sa doviezlo po ich koťajách zo Soviet skeho zväzu o 107 tisíc ton viac ako predpokladala dohoda o vzájomnej pre pravé. Sovietsky zväz nám dodal naviac 18 452 ton umelého hnojiva, 5229 ton ba vlny, 15 000 ton uhlia, 7500 ton rudy, autá i ďalší tovar a suroviny. Železnica úspešne zvládla aj náš vývoz. Oproti plánu prepravila do Sovietskeho zväzu o 35 000 ton rôzneho tovaru a výrobkov viac. O tom, že plnenie celodrážneho záväzku považuje prevažná väčšina železničiarov na Slovensku za' prvoradú úlohu, je vela dôkazov. Rozrastá sa najmä hnu tie BSP; o získanie titulu súťaží v železničných staniciach, rušňových depách, v traťových dištanciách í na ďalších prv covlskách 12 tisíc pracovníkov v 1165 kolektívoch. Titul BSP získala už 5D0 kolektívov. Rastie aj počet mládežnic kých kolektívov, zlepšovateTov, nováto rov, ktorí prinášajú železnici i spoloč nostl miliónové hodnoty. (jb) Novovyvinuté hnojivo z Dusia Z domácich surovín Šata (Práca) — Pri výžive rastlín tvorí vermi dôležitú zložku chemický prvok horčík. Z tohto dävodu sa stal limitujúcim laktorom pri zvyšovaní úrodnosti pôdy. Horčík sa môže dodávat do pôdy priamo z minerálov, ktoré nie sú vodorozpustné a majú veľmi malú fyziologickú účinnost. U nás sa pre hnojenie horečnatou zložkou používa zo zahraničia dovážaný KIESERIT a KAINIT. Paradoxom pritom je, že horčík obsahujúce nerasty sa u nás vyskytujú v dostatočnom množstve. Preto aj vznikla [Dokončení* z 1. stranvl kové stavbárske domovy. Ďalšie ubytovne máme na rozostavaných sídliskách, čo nám umožňuje v súčasnosti ubytovávať takmer 2 600 pracovníkov. Piatu podnikovú ubytovňu odovzdáme do užívania v I. štvrťroku 1973, čím chceme sústrediť ubytovanie žien a vytvoriť lepšie podmienky bývania pre mladých pracovníkov. Bytový problém oproti predošlým rokom darilo sa nám vlani lepšie riešiť aj vďaka pochopeniu príslušných orgánov hl. mesta Slovenska. Najna liehavejšie prípad/sme riešili výstav bou tav. pohotovostných 1-lzbových bytov. Tieto slúžia dočasne najmä mladým rodinám, kým si neobstarajú definitívnu strechu nad hlavou. By'* tový problém zostáva však u nás naďalej vážnou úlohou. Zvýšenie kvality podávanej stravy dosiahneme po dostavbe ďalšej, závodnej kuchyne a jedálne na sídlisku Podvoŕnice, ktorú odovzdáme do užívania koncom tohto polroku. Ostatné zámery podniku, ktoré sie dujú zlepšiť pracovné podmienky a pracovné prostredie, sú vyjadrené aj v kolektívnej zmluve na rok 1972. ]e to napr. výstavba dopravného servisu v Petržalke, čím sa zlepšia a sociálno-hygienické podmienky pracovníkov dopravného závodu a ďalej rozšírenie sociálneho zariadenia v zámyšlienka využitia domácich surovín na prípravu fyziologicky účinnej íormy ho rečnatého hnojiva. Riešením technológie vodorozpustného hnojiva s obsahom hor číka sa zaoberá Podnikový výskum v n. p. Duslo Šaľa. Výsledky z aplikácie pri praveného hnojiva na VŠP v Nitre potvr dili jednoduchost navrhovanej technoló gie. Podnikový výskum v Dusie už začal s prípravou malotonážnej výrobnej jed notky, ktorá bude pripravovať hnojivo pre maloodberateľov a pre výskumné účely. —hr— vode Stavovýroba. Aj v dalších našich výrobniach a centrálnych skladoch chceme v rámci vlastnej investičnej výstavby, ktorá je však finančne limitovaná, zlepšiť sociálne zariadenia a pracovné podmienky. Na stavbách a sídliskách budujeme montované prenosné prezliekárne, šatne a umyvôrky. V súčasnosti robíme previerku bezpečnosti a ochrany zdravia a pracovných podmienok žien a mladistvých. # Na konferenciách a zjazdoch zväzov sa často hovorilo o čestných hláseniach VIII. všeodborovému zjazdu o spresňovaní záväzkov a realizovaní Programu aktivizácie do začatia zjazdu. Ako sa u vás na to pripravujete a aké hlásenia podáte? — Program aktivizácie pred Vili. všeodborovým zjazdom sa v našom podniku t prejavilo hlavne v ďalšom prehlbovaní iniciatívy zásluhou novozvolených funkcionárov ROH, členov komisií a úsekových výborov. Výdatnú pomoc im poskytujú vedúci hospodárski pracovnici. Na zabezpečenie úloh komplexnej bytovej výstavby na rok 1972 vzišiel aj združený socialistický záväzok s ďalšími podnikmi a organizáciami v Bratislave. Výsledky, najmä v dokončovaní bytov v I. polroku, spolu s dielčiml výsledkami komplexných racionalizačných opatrení podáme v čestnom hlásení zjazdu. —sý- Patronáty nad BSP — V RÁMČEKU PRACE Po Bystrici Sofia Stretnú sa víťazi v účesovej tvorbe Bratislava (Práca) — Ako sme už našich čitateľov informovali, v Banskej Bystrici sa skončili majstrovstvá ČSSR v účesovej tvorbe. Slovensko v nich výborne ubstálo. Pohár majstra za dámske účesy získala K. Pappová z Prešova, v pánskej kategórii získala druhé miesto Žilinäanka j. Závodská. Na tomto dôležitom podujatí zúčastnil sa aj súdruh Herbert flöge, sekretár Módnej komisie kaderníctva ľudovodemokratických štátov v Európe. Táto komisia, ako každoročne, aj v tomto roku v jeseni usporiada v Sulii medzinárodnú sótuž v účesovej tvorbe. Zúčastnia sa na nej vifazi celoštátnych súťaží z eurúpských socialistických štátov. Zo Sovietskeho zväzu tam pôjdu vifazi oelozväzovej sútaze, ktorú pripravujú na 14. a 15, júna v Kyjeva. Súčasťou majstrovstva v Banskej Bystrici bola aj výstava podniku Rempn. Ukázala celý sortiment prípravkov a pomôcok, ktoré môže dodávať podnikom komunálnych služieb a výrobným družstvám pre ich holičstvá, kaderníctva, ale aj kozmetiku, pedikúru a manikúru. Bolo toho o mnoho viacej, než zatiaľ používajú vo väčšine našich kadarniotiev na ošetrovanie vlasov a pokožky. Výstavu spestrila módna prehliadka nových vzorov vkusného pracovného oblečenia a pracovných plástov pre pracovníčky a pracovníkov v týchto odboroch činnosti. Záujemcom boli k dispozícii aj špeciálne ponukové katalógy. Jnhaslovanská firma llliria predvádzala počas majstrovstiev ÜSSR v účesovej tvorbe ženskú parochne a spôsob ich ošetrovania. Rakúska firma Wella zase prípravky a pomôcky via sovej kozmetiky. Ubu firmy sú dthuračnýml obchodnými partnermi nášho Rempa. Každý účastnfk, „závodník' na kra sočesačzkom podujatí je už majstrom vo svojom odhora a prešiel silom nižších súťaži. Ako inštruktori budú svoje majstrovstvo predvádzal na pripra vovaných dňoch novej techniky, aby z neho čo najviac pochytili najmä mladí adepti tohto remesla. R. Králik 2 — Práca — 16. mája 1972 Krátko z domova • TAJOMNÍK ÚV KSC Ján Fojtik prijal včera delegáciu Ministerstva školstva BĽR, vedenú ministrom prof. Stetanom Vasilevom. Predmetom besedy boli otázky prehĺbenia stykov medzi oboma bratskými krajinami v oblastí školstva, politicko-výchovného pôsobenia škôl a zvyšovania politickej i odbornej výchovy mladej generácie. • NA POZVANIE Federálnej vlády ČSSR navštívi Československo v júni t. r. predsedníčka vlády Indickej republiky pani Indíra Gándhíová. • NA POZVANIE ŰV KSC priletela včera do Prahy študijná delegácia ÚV Poľskej zjednotenej robotníckej strany, vedená členom predsedníctva poľnohospodárskej komisie pri ÚV PZRS prof. Tadeus/oni Rýchlikom. • PREDSEDA ŰKRK KSS Viliam Salgovíč prijal včera generálneho konzula BĽR v Bratislave Atanasa Nikolova, • SYMPÓZIUM O POLARIZÁCII a vodivosti polymérov otvorili dnes v Harmónii. Usporiada ha bratislavský Výskumný ústav káblov a izolantov a zúčastnia sa na ňom popri významných odborníkoch od nás a z iných európskych krajín aj špecialisti zo zámoria. (sm) • FEDERÁLNY MINISTER PALÍV a energetiky prof. Ing. j. Matušek odletel včera do Bukurešti na slávnostné otvorenie juhoslovansko-rumunského vodného diela Džerdap v dunajskej súteske Železné vráta. • DO PLZNE PRIŠIEL včera popoludní mimoriadny nákladný rýchlik, ktorý v desiatich vagúnocli priviezol čerstvé kaleráby, zobrané v nedeľu v okresoch Nové Zámky a Komárno. • V DŇOCH 23. AŽ 39. MÁJA t. r. bude v Bratislave, Prahe a Vysokých Tatrách koordinačné stretnutie architektov európskych socialistických krajín. Okrem iného prerokujú aj vydávanie spoločného časopisu Socialistická architektúra a ďalšiu vzájomnú spoluprácu, ako aj prípravy na XI. svetový kongres architektov vo Varne. (jf| 29. číslo Technických novín vr ————————— Co s cenami ? Bratislava (Práca) — Najnovšie, 20. číslo Technických novín, je j tematicky zamerané k najvyššiemu 1 rokovaniu odborov na Slovensku. Nájdete tu staf o realizácii výsledkov i vedy a výskumu v praxi, ako aj čiá- 1 nok o cenovej politike pod titulom „Technický rozvoj a ceny“. Dočítate sa o tom, ktoré slovenské vynálezy získali na veMrhu v Bruseli zlaté medaily, aj o tam, ktoré slovenské j výrobky balí označené za vynikajúce í výrobky roka 1971. Časopis prináša ľ reportáže z Výskumného ústavu me J cbanizécie a automatizácie v Novom > Moste nad Váhom a z breznianskych Mostární. Motoristov zaujme stať o ^ pretekárskom prototype Škoda 1100 • na Slovensku. ( —) „Botel Javorina" Oproti hotelu Devín v Bratislave pevne zakotvila bývalá loď Bratislava n pribundol na nej skromný nápis'„Botel Uivorina“. Patrí podniku zariadení cestovného ruchu javorina- O tom prečo tu kotvi sme sa pozhovárali s obchodným námestníkom rlpditera Ing. Milanom Chorválhom. 0 Aké služby na lodi poskytujete a pre koho? — Pretože Bratislava má málo ubyto* vacích možností, prišil sme na myšlienku využit túto loď ako botel podlá vzoru Prahy. Prenajímame kajuty, ako hotelové Izby, polovicu miest priamo náš podnik tu na recepcii a polovicu Tatra tour. Máme na lodi aj reštauráciu, ale výlučne len pre hotelových hostí, pretože jedáleň nemá samostatný vchod, jej sprístupnením verejnosti by sa narušil poriadok. Záležf nám na tom, aby sa zákazník cítil dobre. % Akou kapacitou postelí botel dispu nuje a v akej cene? — Máme 160 postelí v jedno až štvorlôžkových kajutách. V budúcnosti mie nime túto kapacitu rozšíriť o „velitelské“ kabíny, ktoré potrebujú určitú ú pravú a zariadenie. Noclažné sa pohybuje od 25 do 40 korún za noc a pos tel. Reštaurácia je v klasickej II. ceno vej skupine. A Uvažuje váš podnik ešte aj o dal sich službách? — Tu priamo v boteli by sme chceli poriadat svadby a promócie, najviac pre 20 až 24 ludí. Takéto organizované podujatia by bolo možné zvládnuť a na vyše prostredie pre takéto akcie je veľ ml vhodné — romantické. Pre verejnosť pripravujeme kaviareň I Čajka, ktorá už kotví vedľa. Bude zara' dená tiež do U. cenovej skupiny. lav) Turistická sezóna sa blíži Budujú cesty Iba dvadsaťdva kilometrov delí Banskú Bystricu od Zvolena. Tí, čo túto cestu absolvujú, či už autobusom alebo autom, môžu sa každodenne presvedčiť o tam, že súčasný stav vozovky požiadavkám cestnej premávky nevyhovuje. A to nielen po stránke kvality, ale najmä kapacity. O navej cesto medzi Banskou Bystricou a Zvolenom sa hovorí už najmenej päť rokov. Prvé projektové dokumentácie na novú šestprúdovku urobil asi pred štyrmi rokmi Dopravoprojekt Bratislava, strediska Zválen. V tamto roku začali so súvislou opravou jedného úseku, Kremnička—Banská Bystrica, je tn prvá etapa tejto cesty, ktorú rozšíria na budúcu polovičku novej šesfprúdovky. Dokončenie plánuje cestný investorský útvar v novembri budúceho roku. Výstavbu uskutočňujú pracuvníci Vojenských stavieb v Banskej Bystrici nákladom desať miliónov korún. Na otázku, či výstavba nebrzdí ešte viac premávku, inži nler Rybárik z Cestného investorského útvaru v Banskej Bystrici povedal: „Keď sme začali s výstavbou, uvažo vall sme a presunutí dopravy cez Kremničku a Radvaň.“ Preto sme aj túto cestu druhej triedy opravili a prispôsobili zvýšenej premávke. Ako sa však ukázalo, vodiči radšej päť minút počkajú, akoby dali prednosť obchádzke. Ci tieto práce prekážajú vodičom? Ondrej Galan: „Denne chodfm touto cestou autom. Myslím, že je už načase, že sa naši cestári rozhodli cestu rozšírif a zrýchliť tým premávku, ktorá mnohokrát trvala na týchto dvadsiatich kilometroch až tridsať minút. Práce na ceste vodičom neprekážajú.“ To je však iba jeden krátky úsek. V roku 1873 začnú pracovnici Doprastavu vo Zvolene s opravou a s rozšírením cesty aj na úseku Sliač—Kremnička, ktorú vybudujú nákladom 151 miliónov korún a ukončia v roku 1977. V roku 1974 už v tretej etape rozšíria cestu Kostiviarska—Banská Bystrica a nakoniec úsek Sliač—Zvolen. GABRIELA NERADNÁ Vinohrady v oblasti Čebovce—Kosikovce Výhodná investícia Banská Bystrica (Práca) — Kolektív pracovníkov Pôdohospodár- Projektanti súťažia o titul Orná pôda )e vzácna Nitra (Práca) — V Pôdohospodár sko.-n projektovom ústave v Nitre súťaži o titul BSP 5 kolektívov, ktoré predstavujú vyše 54 % celého osadenstva. Jeden z nich — kolektív súdruha Ktttlsra získal vlani prvenstvo nielen v podniku, ale aj v rámci okresu. V tomto roku zameriava sa súťaženie v ústave na kvalitu znižovania investičných a prevádzkových nákladov projektovaných stavieb. V prvom štvrťroku sa najlepšie darilo kolektívu Ing. Kráťoviča, tak Isto súťažiacemu o titul. Išlo lm najmä o zníženie záberu ornej pôdy. Iba v jednom prípade — výmenou otvor ných odpadov krytými v návrhu na II. stavbu odvodnenia pozemkov v oblasti Križovaný—Bučany—Horné Zf.lenice ušetrili 1,35 ha. -šk-kého projektového ústavu v Banskej Bystrici pod vedením Ing. Kučerovej a Ing. Davida vypracoval štúdiu pre komplexné zúrodnenie pôdy a založenie vinohradov na výmere 121 ha v oblasti Čebovce—Kosikovce. Pôdy v tejto oblasti, zarastené krovím a stromovým porastom, sú znehodnocované a ekonomicky nevyužité. V súčasnom období ja štúdia rozpracovaná a realizačná dokumentácia je pripravená na I. etapu výstavby. Už v tomto roku budú sa realizovať hrubé predvýsadbovô úpravy. Nerovnosť terénu sl vvžiada takmer ua 25 ha vybudovať stupňovité terasy. Zúrodnenie svahovitých plôch pre JRD Vinohrad v Čebovciach je ekonomicky výhodné aj vzhfadom k návratnosti finančných prostriedkov. (er) — ♦ ♦ — Samočinné počítače lekárom Úspešná Chirana Piešťany (čstkj — Najnovšiu zdravotnícku techniku — samočinné počítače krviniek, televízne sledovanie ťažko cho rých pacientov, televízne prenosy z operačnej sály — budú Inštalovať praeov nlcl piešťanskej Chlrany, závodu zdravotníckej techniky, v dojčenskom ústave v Nitre, v zdravotníckom stredisku atómovej elektrárne v Jaslovských Bobuniclach a v nemocnici v Malackách. Tieto objekty vybavia aj Inými lekárskymi a zubolekárskymt zariadeniami. Výrobky Chlrany v Piešťanoch sú známe aj v za hraničí. Napríklad nemocnice v poľské Poznaní a v hlavnom meste Mongolskej Iudovej republiky Ulánbátare sú výbava né zdravotníckou technikou vyrobenou v Piešťanoch. (Dokončenie z 1. strany) divou — chod; a chodí za neúnavným „vodcom“ s. Kákošom, /který už vraj zopár výprav „utahal“ a dúja, že novinári nie sú poslední j a nepoznáva to svoje staré dpbré divadlo. Celé sa presvetlilo a hoci je deň, všetko tu žiari, A aby sme sa vyjadrili hudobne — je to symfónia teplých drevených odtieňov, smotano vých koženkových potahav, tabako váho zamatu, tmavohnedých moderných a pohodlných kresiel, prekrás« nych hodvábne sa lesknúcich tapet klasickej vzorky, a do toho trblietajúce sa efekty zrkadiel a kovu. A to všetko je tu pre pohodlie a príjemnú pohodu diváka, A pre tých, ktorí tu deň po dni žijú a pracujú — pre spevákov, tanečníkov, hudobníkov a ostatných umeleckých pracovníkov? Ťažký vzduch hygienicky havarijného podzemia a malé tmavé šatne zmizli do neznáma, nikým neoplakáuané. Namiesto nich sa zrodili miestnosti plné svetla a zrkadiel — a čo je azda najdôležitejšie —- s moderný mi, bielou mozaikou vyložer\ými by gienickými zariadeniami pre každú šatňu osobitne. I,en teraz si človek uvedomí, za akých nedôstojných podmienok tu roky a roky pracovali tí, ktorých sme my — diváci videli iba na scéne... A čo nového v hľadisku? Galériu zrušili a vytvorili tam osvetľovaciu kabínu. Prebudovali niektoré lóže t v každej zaviedli osobitné osvetlc nie. Prízemie má novú podlahu a roz šírené rady sedadiel, ako aj priestor ' re orchester. Sedadlá majú analoicky vyhovujúce tvary a zamatový nedý poťah. Novinkou je klimatizácia a vyriešenie technického bloku pre scénické osvetlenie a zvuk v pozadí prízemia, javisko sa rozšírilo o 7 metrov hracej plochy do hĺbky a o 2 metre do šírky. A čo asi každého nadchne — to je celkom moderný luster tvaru dvojmetrovej gule. Má vyše 2000 žiaroviek a dá sa ovládať tak, že zažívaním a zhášaním sa vytvárajú na jeho povrchu čarovné svetelné obrazce v nespočetných variáciách.., Prístavbou sa vyriešili mnohé technické a priestorové problémy. Sú tu krásne svetlé skúšobne, pracovne umeleckých pracovníkov, herecké šatne, skladovacie priestory a mnohé iné, Dopravu rekvizít obstaráva oh rouský výťah, ktorý vraj unesie celý nákladný voz.,. Na prestavbe sa podieľalo vyše 160 firiem našich aj zahraničných. Podľa vyjadrenia jedného zahraničného pracovníka, patri teraz naša opera k najmodernejším a najkrajším divadlám v strednej Európe — lebo popri všetkej modernosti nie je ani studené ani nepřívětivé. Myslím si, že to je naozaj pravda. Divadlo slávnostne odovzdajú do užívania v sobotu 19. mája. Očakáva sa účasť najvyšších straníckych a vládnych činiteľov, Slávnostný program zostavili z diel, ktoré budú tvoriť eyklus otváracích premiér. Lebo taká slávnostná príležitosť si zaslúži viae ako iba jedno slávnostné predstavenie. Opery a balety Smetanu, Cikkera, Diióľäka, Čajkovského, Suohaňa uvedú tak postupne našu operu tam, kde vždy bolo jej miestu — do povedomia a sfdc slovenských poslucháčov. j. HRUBÁ. Fôto: J. Slávikova Zhodnotia doterajšiu činnosť Snemovanie novinárov Praha (čstkj — Zajtra sa začne v Slovanskom dome v Ptahe VI. riadny zjazd československých novinárov. Na dvojdňovom snemovaní československú! novinárskej obce sa zúčastni 279 zvolených delegátov. Hlavný prejav prednesio doc. dr. Miloš Marko, predseda Ústredia novinárov ČSSR. Zhodnotí v ňom zložité obdobie čs. žurnalistiky. Rokovanie zjazdu sa zameria predovšetkým na otázky zvyšovania politickej zodpovednosti a výchovy novinárov, zlepšenie novinárskej práce a určí smery a zásady ďalšej činnosti Zväzu čs. novinárov. Ako hostia sa na pražskom zjazde čs. novinárov zúčastnia delegácie novinárskych zväzov z NDR, Maďarska, Bulharska, ZSSR, Rumunska a Polska. V moderných tónoch svetla