Práca, november 1972 (XXVII/258-283)
1972-11-25 / No. 279
Z rozpomienok bývalých vojakov na svojho veliteľa REMINISCENCIE JEDNÉHO SPOLUBOJOVNÍKA PRI AUDIENCII U PREZIDENTA 1**^ nes, 25. novembra, sa dožíva 77. rokov prezident republiky, armádny generál Ludvik Svoboda. Hrdina ČSSR a hrdina Sovietskeho zväzu, ktorého meno ostane navždy spojené s hrdinskou anabázou československých vojsk, bojujúcich po boku osloboditeľskej Sovietskej armády za našu slobodu proti hitlerovským fašistom. Neoblomný vlastenec, vojak, ale aj láskavý človek, na ktorého si jeho spolubojovníci vždy radi a s úctou spomínajú. Na ilustráciu toho uverejňujeme táto spomienková črtu, ktorá napísal bývalý príslušník I. čs. armádneho zboru do zborníka „Náš veliteľ“ v súvislosti so svojou audienciou u L. Svobodu už ako u prezidenta ČSSR. Blížil sa koniec leta, ked som ho videl po prvý raz. Vzduch hol v tom kraji ešte horúci a suchý, obloha široká. Išli sme s bratom z malej stanice zaprášenými cestami a opytovall sme sa ľudí, kde sú naši. Kto by nevedel? „To bude on,“ zašepkal mi brat do ucha, ešte kým sme sa stačili poriadne poobzerať. Meno sme poznali už dávno a československý podplukovník v britskej uniforme môže byť tu v Buzuluku iste len jeden. „Som rád, že ste tu, chlapci z Podkarpatská. Potrebujeme vás,“ Hovoril pokojne a pomaly. O slobodnej republike, ktorá teraz trpí, ale práve preto sme tu. „Zatiaľ je nás tu málo a preto musíme byť lepši.“ Mne sa na chvíľu zdalo, že podplukovníkovi zvlhli oči. Potom nám tuho stisol ruku. Kamaráti na izbe hovorili, že takto vraj víta každého. A le čo teraz? Znova ai čítam list s hlavičkou kancelárie odboja MNO: „Prezident republiky armádny generál Ludvík Svoboda prejavil Želanie stretnúť sa s niektorými účastníkmi odboja — vojnovými invalidmi — a prijať ich na Hrade. S prihliadnutím na Vaše ...“ Čakali sme v prijímacom salóniku. Prezerám si krásny pozlátený stôl, Tak ja, desiatnik v zálohe, invalid, obyčajný človek, pozrime sa, a pozýva ma sem pri všetkých svojich starostiach prezident. TW'ikdy som mu nechcel pridávať ’ starosti. Neraz ho vidím v kožušteku. Skočí k nám do zákopu. Dočerta, zahreším, podlá toho kožušteka ho musí každý nemecký snajper poznať! „Ako sa máte, chlapci?“ hovorí a pozerá sa zo zákopu na druhú stranu. „Nie ste hladní?“ „Kdeže, pán generál, všetko je ta dobré, zajedli sme si,“ tvrdím rezolútne, a pritom mi od hladu v bruchu škvrčí. Koniec úvah, Otvárajú sa široké dvere, „Prosím súdruhovia.. Prichádza pomalým krokom k nám. Čítam mu na tvári ľahký úsmev. Niečo mu žiari z očú, Akoby mal na perách vetu: „No tak, vidíte, nehovoril som vám vtedy, že to všetko dobre dopadne?" Ako civil bol často u nás, v Karlových Varoch, na liečení, A vždy si pre svojich bývalých vojakov našiel čas. On vlastne neprestal byť vojakom nikdy. Tušili sme kedysi, že aj jemu môže byť ťažko. „Súdruh generál, prečo pracujete v JRD?“ Pýtal sa ho jeden z mojich spolubojovníkov. „No a... je to hádam zlé robota? Je to dokonca moja láska. Hned' pq armáde. A všetko chce svoj ča6.“ Podávame si ruky, Ked sadáme za stôl, zacvendžta na prsiach vyznamenania. Vedľa mňa ši sadá minister. Čakám vyvrcholenie oficialft, „No, chlapci, rád vás zasa vidím a dobre, le sa môžeme porozprávať. Prezerám si jeho tmavosivý oblek a opäť sa mi vynára ten kožuštek. Na ľavom krídle, keď sme na Dukle v obrane, máme z nášho zákopu do nemeckého asi tridsať alebo šty^ ridsať metrov. Svetlý kožuštek sa rysuje oproti čiernej oblohe. Vždy som si myslel, že generáli spia aj na fronte v naozajstnej posteli. „Čo tu robíte, pán generál, preboha, fašisti sú pred noaoml“ „Žiaden strach, prebehnem to, to len tak, aby som vás videl-“ Bal sám, azda celkom bez sprievodcu. Akoby aj Inak, nijaký spriavodca by ho sem nepustil. Keď človek vidí v ťažkých chvíľach veliteľa blízko seba, alebo aspoň ked vytuší jeho prítomnosť, hovorí si, že to je vlastne všetko dobré, že nie je sám. Ked sa veliteľ schováva daleko vzadu, ani vojak nechce veľmi ukazovať hlavu. Budem sa vás pýtať jednotlivo, počkať, tak vás poznám, privádza ma do rozpakov, pretože sa očami zastavil priamo na mne. „Počkať,“ povie pri pohľade na plukovníka Odehnala a vidíme, ako usilovne premýšľa. Plukovník povie svoje meno. „Áno, teraz si spomínam, vy ste boli vtedy veliteľom a odovzdávali ste prápor Zrazu sa púšťa do podrobností. • • Maxim váži! vyše sedemdesiat kílov. Svaly som si vypestoval v slovenských horách, ked sme sa tam s otcom zaháňali sekerami, a potom na Kladne v hutách. Teraz al poradím aj s maximom. Už som to v skutočnom boji raz aj vyskúšal. Vtedy, ked bol dlhý presun sem, k Sokolovu. Dve lietadlá s čiernymi krížmi sa nám vznášajú nad hlavou. Páľte! Áno, to sa povie. Ale naše ťažké maximy nemajú podstavce pre-streľbu na lietadlá. Chytil som makim, hodil si ho na chrbát, zqhol som sa a vzápätí som pocítil teplo z hlavne za krkom. Teraz je to s nami horšie. Z maxima sa mi už dymí- Dlhými dávkami, ako nás to učili už v Buzuluku, sa snažím oddeliť pechotu od tankov. Už som spotreboval päť pásov. Guľomet ja rozpálený. Ale fašistická presila je napriek tomu už v Sokolove. Gejzír hliny, urobí sa mi čierno pred očami. Pretriem si ich. Chvalabohu, vA<Mrb- V ušiach ešte hu£í. Musela ä-|o byt,mína. Vydržal soni, maxim. , nie.: r. • Lojzo Jalůvka vedľa mňa ohluchol. Kričinv na naho. Ukazuje, že má črepinu v bruchu. Tahám nový zásobník, ale maxím je už vyradený. Tam pri domci leží samonabíjajúca puška, Sovieti nám dali dobré zbrane. Vyskočím, zohýbam sa pre pušku a — brink, ■. brink. Omietka na domci zazvoní a ja cittm pálčivú bolesť v nohe. Lojzo paľbu nepočuje, „Lojzo, počuješ, dostal som to do nohy!“ tiež vyrevúval, že chceš isť domov, do ríše. Teda tu to máš. „Lojzo, človeče, sme tu sami, našich chlapcov nikde nevidím.“ Na Lojzovej tvári vidno bolesť. Drží si brucho s črepinou. Kamaráta tu však nesmiem nechať. Podám mu remeň nemeckého samopalu a vlečieme sa k rieke. Zdá sa mi to nekonečne daleko. Ešte po nás strieľajú... Za riekou, na kraji lesa, narážam priamo na veliteľa práporu. A naraz mám strašnú predstavu. Kto mi vlast ne dal rozkaz na ústup? Ved my dvuja sme opustili líniu obrany svojvoľne. V boji vojak nesmie 1st bez rozkazu späť; tak nás to učili. Čo povie teraz veliteľ? Tvári sa vážne. „Chlapci, dobre že ste tu. Minútku si odpočiňte a už aj tu bude zdravotníčka. Hlavná vec, že ste živí.“ Spomienky pretrhli prezidentov pohľad, ktorý sa teraz opäť za- Stavuje .pa TPOjej tyôrj.. ., i „Aký matu dtlchuduk? Máte.prodsu, pokiaľ Viem, ešte malé deti. Oženili ste sa, omladli* - Hovorím o svqjoín dôchodku. „Je to slušný dôchodok, ale nie je to veľa. Ako zarába manželka?“ Rýchlo to zo seba vysypem. Obráti sa na ministra: „Mal by brať vojenský dôchodok, taký, aby sa jeho žena mohla pokojne starať o obe malé de^ ai o neho.“ a ' o ja len budem robiť? hovoriaval som si, ked vojna končila, na lazaretnom lôžku v Odese. Vojna sa skonči, všade začnú stavať. Ja hudení divákom. Trafiky pre všetkých beznohých nebudú. Budem mať dosť síl na nový život? Pri Bielej Cerkvi to bolo horšie ak i pri Sokolove. Črepina míny mi odtrhla niekoľko prstov na ruke a znetvorila tvár. S prvým práporom som prešiel Dukelský priesmyk až ku Komérniku. Zaregistroval som záblesk od havne zamaskovaného tanku. Ka maráti hovorili, že moju pravú nohu nenašli. Riedim na Hrade a prezident, ak to vôbec smiem povedať, sa vypytuje, čo mňa, desiatnika trápi. Sám poznal bolesť. Aj za strateným synom- Mával také svoje dni, nebývalo ich veľa: „Chlapci, chvilku ma nechajte.,,“ Nebola to ľudská slabosť. Sklonil hlavu a bol kdesi daleko. Každý vedel, kde. Ved my, radoví vojačt; 'sme poznali celý jeho živol&pis. Cíez pŕéŕ stávky, ešte v Buzuluku, keď šitie si posadali do trávy oddýchnuť si, prišiel medzi nás a rozprával. O rodine, o svojom domove. Teraz sa vypytuje na tých, ktorí tu nie sú. Ďalšie otázky. „Tak, a teraz sa pýtajte vy mňa.“ Hradná miestnosť sa občas zaplní srdečným smiechom. Prinášajú pozlátené poháriky s koňakom, „Viete, to nie je ako ten st.akan frontovej vodky, alebo ako samohonka z poľnej fľaše. Ale to je dobré.“ Vgtáva na prípitok, Takisto sme vítali príchod nového roku v Buzuluku. Bolo to pred odchodom na front. On, veliteľ, s radovými vojakmi. Nezodpovedalo to normám platným vo vtedajšej armáde. Ale on už vtedy normy, ktoré sa prežili, ignoroval. Zdvihol stakan; „je nás málo, ale o to musíme byt lepší a vyrovnať sa červenej armá* de... Na slobodnú republiku., O ozlátený pohár má vysokú stopku. Vstávame, opäť zazvonia medaily, pozor, aby som to nezhodil, Nenazdajky pozerám bokom. Ako si pripíjajú bezrukí... „Som veľmi rád, že sme sa porozprávali — a nezabudnite najmä na tú mládež. Choďte medzi ňu čo naj*častejšie a rozprávajte...“ Dočerta, napadne ma, ked zostupujem pomaly- dolu schodmú. To zaznelo ako bojová úloha. Vonku mrzlo. „Otec, ako vlastne vyzerá pán prezident,“ čakal na mňa s otázkou najmladší syn, „A vieš, Janík, že bude asi stále rovnaký ako vtedy? Iba je starší.“ Zhŕkli sa chlapci, pre ktorých šoru priviezol z Hradu pozdrav a odkaz. „Počuj, aj v Prahe je taký mráz?“ „Chlapi, veríte, že neviem? Fakt.“ Desiatnik v zálohe jAn patrus Pokrivkávam, Lojzo na mňa nechápavo pozerá. Opáť mi to zasviští okolo hlavy. Poobzerám sa, aj Lojzo, no skôr len podľa citu vie, čo hľadám. Nedaleko je druhý domec. A tam za slamou je nemecká uniforma. Lojzo, k nemu. Ťažko našľapujem na prestrelenú nohu. Určite to nie je hlavná kosť. A zrazu je Nemec možno desať krokov predo mnou. Mieri mi na prsta, prižmúrim oči, teraž to musí prísť, pušku mám prázdnu, je to strašný okamih. Vystieram sa. Cítim v rukách obrovskú silu. V samopale maj posledný náboj. Možno si ho schovával, možno sa mu vzpriečil. Beriem fašistovi dokumenty. Vrchný slobodník Neugebaupr. Z pri guľomete. Veliteľom družstva. Chebu. Vidíš, Nemčúr, doma si zaiste „Preberal som hned nový prápor, súdruh prezident,“ dodáva plukovník. „Viem, viem.,.“ To slovo prápor nám znie v ušiach symbolicky. Začínali smo pri Sokolove s jedným. Ja som bol IE SÍDLE ROVNAKÝ LEN SIMS! DOMÁCI KUCHÁR A HOSPODÁR Zásoby vitamínov na zimu Pomaly už vrcholí čas, keď treba na zimu pripraviť zásobu obrúbenej kvasenej kapusty a preto nás viacerí čitatelia žiadali vysvetliť, ako treba kapustu správne naložiť. Prinášame návod a aj ho doplňujeme niekoľkými z mnohých receptov, na čo možno kvasenú kapustu používať. — Kapustu na zimu konzervujeme mliečnym kvasením, ktoré prebieha tak, že baktérie mliečneho kvasenia premieňajú cukry nachádzajúca sa v zelenine na kyselinu mliečnu, ktorá má značnú konzervačnú schopnosť. Kyslá kapusta má vysokú biologickú hodnotu; je hlavným dodávateľom vitamínu C a ostatných vitamínov v zime a na jar. Odporúčame konzumovať surovú kyslú kapustu vo forme osviežujúcich šalátov. AKQ NAKLADÁME KAPUSTU Na nakladanie kapusty sú veľmi vhodné kameninové nádoby (keramické súdky], ktoré majú kvasný uzáver. Do žliabku nádoby, do ktorého nalejeme vodu, zapadá výstupok príklopu. Kapustu do kamenivových nádob tlačíme rukami — zovretými päsťami tak, aby sme vytlačili všetok vzduch a aby uvolněná šťava vystúpila na povrch. Pri väčšom množstva plníme kapustu do drevenej nádoby. Drevená nádoba — sud alebo tunka, má byť asi 50 až gn cm široká a do 100 cm vysoká, aby sa kapusta na čím mens»! ploche stýkala so vzduchom. Sud, či tunku vriacou vodou vybaríme a dobre vyplékneme. Ceié vnútro drevenej nádoby potrieme surovou rozpůlenou cibuľou a dno vyložíme niekoľkými kapustnými listami. Na prípravu kyslej kapusty používame neskorú jesennú kapustu, ktorá ja dobre vyzretá, ale nie namrznutá. Hlávky najprv zbavíme poškodených vrchných listov, potom ich prekrojíme po dĺžke na polovice, hlúby vyrežeme, ale neodhodíme. Jemne ich pokrájame do kapusty, pretože obsahujú mnoho cukru a najviac vitamínu C. Polovice kapustných hlávok potom porežeme na veľkom špeciálnom strúhadle v drevenom ráme, Postrúhanú kapustu vritvíma do pripravenej nádoby. Na 1000 g kapusty použijeme asi 15 až 20 g solí (na jo kg kapusty 150 až 200 g soli), V priebehu tlačenia (v kameninovej nádobe päsťami a v sudoch dreveným tikom) každú vrstvu kapusty posýpame solou, rascou, celým čiernym korením, na kolieska nakrájanou cibuľou a omytými, neošúpanými jablkami (menšími celými, alebo väčšími nakrájanými na štvrtky). V niektorých domácnostiach dávajú medzi vrstvy strúhanej kapusty kúsky ošúpaného omytého chrenu, nakrájané zrelé dule, ba aj kapustné listy alebo kapustné hlávky ako zásobu na „plnenú kapustu“. Následkom stláčania a solenia kapusta pusti súčasne šťavu. Šťava vystúpi až na povrch kapusty, čím ju chráni pred prístupom vzduchu. Keď je šťavy mnoho, zbytočnú hrnčekom odlejeme. Povrch kapusty prikryjeme čistou konopnou handrou, na ktorú dáma tri silnejšie dosky, na tieto krížom dve latky a na latky ťažký kameň alebo závažie. Závažie dávame do porcelánového hrnca, aby neprišlo do styku s kapustnou šťavou. Priklop položíme na kameninovú nádobu a kapustu necháme v teplej miestnosti kvasiť asi 3 týždne. Počas kvasenia sa šťava n* povrchu kapusty skalí a tvorí pany. Penu a skalenú iť«vu odstránime utierkou, ktorú v čistej vode vyperieme. Pred pole, žením utierky späť na kapustu odporúčame ju v slanej vode prepláknuť a vyžmýkať. Kapusta musí byt vždy zaliata kapustovou šťavou (kapustnicou). Kaď kapustnica vsiakne, alebo vysychá, dolejeme preverenú vychladnutú vedu, v ktorej sme rozpustili 2Ü g soli na 1 Uter vody, Po vykvasení môžeme odstrániť záťaž (kameň alebo závažie), Kapustu dáme do tmavej, chladnej, suchej a dobre vetratelnej miestnosti. Treba dbať na to, aby voda v žliabku nevyschla, aby vzduch nemal prístup do nádoby. V daždivom a chladnejšom roku kapusta nemá dostatok vlastného cukru, takže kysne pomalšie a nemá pravú chuť, Napravujeme to tým, že do postrúhanej kapusty pridáme trocha cukru (na 1000 g strúhanej kapusty 8 až 10 g cukru). ŠALÁT Z KYSLÉ) KAPUSTV A JABĹK 300 g kyslej kapusty, 2 jablká, 2 lyžice oleja, 1 cibuta, podľa chuti práškového cukru, octa, mletého čierneho korenia a soli, pažítka. Kyslú kapustu pokrájame na menšia kúsky. Ošúpané jablká postrúhame na hrubšie rezančeky, cibuľu jemne nakrájame a premiešame s octom, cukrom, mletým čiernym korením a poprípade prisolím». Urovnáme na tanieriky a posypeme jamne nakrájanou pažítkou. SALÁT Z KYSLEJ KAPUSTY S UHORKOU 300 g kyslej kapusty, 1 mrkva, 1 sterilizovaná uhorka, 1 cibuľa, 2 lyžice Oleja, práškový cukor, ocot, mleté čierne korenie, soľ. Kyslú kapustu prekrojíme, mrkvu postrúhame na tenké rezančeky, uhorku a Cibuľu nakrájame na drobná kúsky a premiešame s cukrom, mletým čiernym korením, octom a olejom. Šalát dáme na tanieriky » ozdobíme vejáríkmí uhoriek, SALÁT Z KYSLEJ KAPUSTY S KAPIOU 300 g kyslej kapusty, 2 sterilizované kapii, l cibuľa, 2 lyžice oleja, práškový cukor, citrónová šťava (alebo ocot), mleté čierne korenie, soľ. Kyslú kapustu prekrojíme, tenké konce kápli nekrájame na kolieska, zvyšnú časť na rezančeky, Kapustu premiešam« s rezančekmi kápií a nadrobno nakrájanou cibuľou. Ochutíme cukrom, mletým čiernym korením, olejom a dáme na tanieriky. Ozdobíme kolieskami kápií. (Kapie sú chutná odrody paprík.) SALÁT Z KYSLEJ KAPUSTY S MAJONÉZOU 300 g kyslej kapusty, 1 mrkva, 1 cibuľa, 100 g majonézy, práškový cukor, citrónová šťava, mleté čierne korenie, soľ, petržlenová vňať. Kyslú kapustu prekrojíme, ošúpanú omytú mrkvu postrúhame na jemné rezančeky a cibuľu nakrájame na drobné kocky. Prísady premiešame s majonézou, citrónovou šťavou, cukrom, mletým čiernym korením a dochutíme soľou. Porcujeme na tanieriky a posypeme sekanou petržlenovou vňaťou. ŠALAT Z KYSLEJ KAPUSTY S CIBUĽOU 4QQ g kyslej kapusty, 2 cibule, soľ, cukor, 2 lyžice oleja, Kysiú kapustu alebo kapustu naloženú v sladkokyslom náieve nakrájame na kratšie rezančeky, pridáme cibule nakrájané, na drobné kúsky a zalejeme nálevom z kapusty, ochuteným cukrom* soľou a olejom. ŠALÁT Z KYSLEJ KAPUSTY S PARlZEROM 500 g kyslej kapusty, 1 cibuľa, 2q0 g parízefu, Ošúpaný parizer nukrájame na drobné kúsky, cibuľu postrúhame a obe prísady premiešame so surovou kyslou kapustou. Ked má kapusta málo šťavy, vmiešame do nej 2 polievkové lyžice smotany a podávame. šalát z Červenej kapusty S MAJONÉZOU 400 g červenej kapusty, 100 g majonézy, i sterilizovaná uhorka, kúsok cibule, horčica, cukor, ocot, soľ. Očistenú hlávku červenej kapusty nakrájame na jemné rezančeky a v osole- Yiej vriacej vode krátko povaríme. Potom kapustu ocedíme a necháme odkvapkať. Majonézu s trochou octa alebo citrónovej šťavy zriedime, premiešame s jamne posekanou cibuľkou a ostatnými prísadami a napokon premiešame s odkvapkanou kapustou a podávame. M. B. 25. nov. 1972 — Práca — 7