Práca, apríl 1973 (XXVIII/78-101)

1973-04-02 / No. 78

Rad republiky I. Lenártovi (Dokončenie z 1. strany) nártovi k jeho životnému jubileu a ocenil jeho záslužnú prácu pre vec strany a československých pracujú­cich. Zvlášť vyzdvihol osobný po­diel súdruha Lenárta na konsolidá­cii a rozvoji našej spoločnosti usku­točňovaním záverov XIV. zjazdu Ko­munistickej strany Československa. Predstavitelia Federálneho zhro­maždenia ČSSR, súdruhovia A. Indra, Ing. J. Marko, V. David, dr. B. Kuče­ra, A. Pospíšil a V. Vedra blahože­lali súdruhovi J. Lenártovi k 50. na­rodeninám a k udeleniu Radu repub­liky. Pri tejto príležitosti odovzdali súdruhovi Lenártovi blahoprajný list Federálneho zhromaždenia ČSSR, v| ktorom sa vyjadruje poďakovanie za jeho dlhoročnú tvorivú činnosť v naj­vyššom zákonodarnom zbore Česko­slovenskej socialistickej republiky. # # * Pri príležitosti 50. narodenín loze­­fa Lenárta prišla jubilantovi blahože­lať delegácia pracovníkov Veľvysla­nectva ZSSR v ČSSR na čele s veľvy­slancom S. V. Červonenkom. Veľvy­slanec S. V. Červonenko tlmočil sú­druhovi Lenártovi srdečné blahožela­nie politického byra ÚV KSSZ a odo­vzdal mu zdravicu pracovníkov veľ­vyslanectva. V Jelšave po 50 rokoch Pece do dôchodku Rožňava (Práca) — Nezvyčajná oslava sa konala v Slovenských magne­zitových závodoch v jelšave, ktoré pat­ria medzi najväčšie svojho druhu v re­publike. Za účasti delegácie OV KSS, zástupcov podnikového riaditeľstva a osa­denstva závodu slávnostne odstavili dé­vai veľkých šachtových pecí, ktoré holi 50 rokov v prevádzke. Práca v týchto zastaralých peciBCh bola veľmi namá­havá. Paliči museli pracovat s 90 kg ťažkým ohreblom. Päť rokov sú v Jelšave v prevádzke tri moderné automatizované rotačné pece na pálenie magnezitovej suroviny. O vý­konnosti týchto agregátov najlepšie sved­či skutočnosf, že za ich päťročnej exis­tencie vypálili v nich milión ton mag­nezitu, kým v deviatich starých v so­botu odstavených šachtových peciach za celých 50 rokov iba 1,5 milióna tony. Personál zlikvidovaných peci prechádza na iné pracoviská. (šbj ZlADAjC POMOC OSN NA POZVANIE F. CASTRA G. Husák do Havany Praha (čstk) —-Na pozvanie prvé­ho tajomníka ŰV Komunistickej strany Kuby a predsedu kubánskej revoluč­nej vlády Fidéla Castra odcestuje dnes na priateľskú návštevu do Havany československá stranícka a vládna de­legácia, vedená generálnym tajomní­kom ŰV KSČ Gustávom Husákom. Po­čas pobytu na Kube bude českoslo­venská delegácia rokovať s vedúci mi činitelml Komunistickej strany Ku by a kubánskej revolučnej vlády o ďalšom rozvoji vzájomnej spolupráce oboch bratských strán a krajín. Povodne v Alžírsku Alžír (čstk) — Alžírska vláda požiadala v sobotu Organizáciu Spo­jených národov o finančnú a mate­riálnu pomoc pre obete rozsiahlych povodní v oblastiach Annaby a Tlem­­cenu. Súčasne vydala liga spoločností Červeného kríža v Ženeve výzvu k všetkým humanitným organizáciám, aby pomohli alžírskej a tuniskej vlá de zmierniť osudy niekoľko desiatok tisíc obyvateľov oboch krajín, ktorí prišli o prístrešie. Tri dni potom, keď Annabu vo východnom Alžírsku po­stihli záplavy, je toto mesto stále ešte odrezané od vonkajšieho sveta. Za tiaľ nemožno odhadnúť rozsah hmot ných škôd a počet ľudských obetí. Bez prístrešia zostalo v oblasti Anna by asi 25 tisíc obyvateľov. Sneh ešte vo výške nad 1200 metrov Teplo a sucho Bratislava (Práca) — Teplé, suché jarné po­časie, ktoré nastúpilo toh­s to roku zhodou okolnosti astronomickým začiat­kom jari, bolo podmiene­né tlakovou výšou, ktorá sa udržiavala nad európ­skou zväzn. častou Sovietskeho Preto prevládalo nad našou oblasťou teplé juhovýchodné prúdenie. Maximálne denné teploty dosiahli na úzami Sloven­ska 17 až 22 stupňov Cel­zia. Zaostali za dlhodo­bými vyše storočnými priemernými teplotami len o 1 až 2 stupne. Nezvyčajné oteplenie zasiahlo aj horské oblas­ti. Na Štrbskom Plese do siahla teplota až 14 stup ňnv. Prudké oteplenie spôsobilo rýchle tupenie snehu vo vyšších hor­ských polohách. Súvislá snehová pokrývka sa ešte udržuje v nadmorskej výš­ke zhruba 1200 metrov. V nadmorských výškach nad 2000 metrov dosahu­je snehová pokrývka ešte jeden meter. Výbežok vyššieho tlaku ustúpil na východ. Od zá­padu proniká nad európ­ske vnútrozemie chlad­nejší morský vzduch, kto­rý vyvolá u nás začiat­kom týždňa veľkú oblač­nosť a miestami slabé zrážky. V ďalšom priebe­hu sa však oblačnosť opäť zmenši. Nočné teploty sa budú pohybovať od 0 do plus 5 stupňov. Najvyš­šie denné teploty väčši­nou 12 až 17 stupňov. (va) KRÁTKE SPRÁVY 0 GENERÁLNY TAJOMNÍK ŰV KSC Gustáv Husák poslal predsedovi Jednot­nej socialistickej strany Západného Ber­lína Gerhardovl Daneliusovi pozdravný list k jeho 60. narodeninám. • NA POZVANIE ÚV KSSZ bola v dňoch 20. až 30. marca v Sovietskom zväze delegácia vedúcich pracovníkov Nemeckej komunistickej strany na čele s členom predsedníctva ÚV NKS Man­­fredom Kapluckom. # JUHOVIETNAMSKÝ prezident Nguyen van Thieu odletel v sobotu do Spoje­ných štátov. Dnes a zajtra bude v San Clemente — v kalifornskom sídle pre­zidenta — rokovať s Nixonom najmä o ďalšej americkej pomoci. 0 URUGUAJSKÁ Ústredná banka v so­botu oznámila devalváciu pesa o 2,67 percenta voči americkému doláru. Je tu už štvrtá devalvácia uruguajskej meny. 0 DVADSAŤ osôb bolo zranených a ďalších desať zatknutých pri sobotňajšej zrážke študentov s políciou v západu nemeckom Frankfurte. Do 2000 studeň tov usporiadalo demonštráciu na pro test proti rozhodnutiu súdu zbúrať via cero obytných budov v západnej Časti Frankfurtu. 0 VZÄCNY OBRAZ na dreve od flám­skeho maliara z prelomu 15. a 16. sto ročia Hieronyma Boscha ukradli neaná mi páchatelia z kostola v Bruseli. 0 OHNISKO neandertálca našli geo lógovia v Azyšskej jaskyni (Azych), kde žil praveký človek pred 250 000 rokmi. Svojím sedemmetrovým priemerom je to najväčšie z piatich na svete známych ohnísk neandertálca. 0 ROZSIAHLU alfabetizačnú kampaň v Peru, ktorá potrvá sedem rokov, ohla sil peruánsky minister školstva generál Alfredo Carpio. Odhadol počet negra­motných v Peru na 2,5 milióna dospe lých z celkového počtu 13,5 milióna obyvateľov. Upozornenie žiakom Odbor školstva Západoslovenského KNV v Bratislave oznamuje, že jarné prázd niny na školách II. cyklu v okresoch Galanta, Nové Zámky, Komárno sa pre­dlžujú do 8. apríla 1973. Vyučovať sa začne 9. apríla 1973. PRI RAZII V SYDNEY Zatkli ustašovcov Sydney (čstk) — Dvadsatpäí pri slušnfkov chorvátskej ustašovskej tero rlstickej organizácie zatkla včera aust­rálska polfcia pri razii v Sydney. Záro­veň zhabala značné množstvo zbrani a Výbušnín. Proti zatknutým podajú súd­nu žalobu pre nedovolené držanie zbra­ni a ďalšie priestupky proti zákonu. Predstaviteľ policie oznámil, že zatknu­tie ustašovských teroristov objasnilo aj dva bombové výbuchy vo štvrti juho slovanskej menšiny v Sydney vlani septembri, pri ktorých hólp ÍB' todí zra v nených. VÍŤAZI DO ZSSR Lietadlo talentov Bratislava (čstk) — „Lietadlo ta lentov“ s výhercami celoštátnej lite­rárnej súťaže „Sovietsky zväz našimi očami“, odletelo v sobotu z Bratislavy do Moskvy. V tejto súťaži, ktorú vyhlá­sila v minulom roku redakcia Pravdy v spolupráci s LITA a SZM, sa zúčastni­lo do štyristo autorov literárnymi prí­spevkami rôznych žánrov. Šesťdesiat vý hercov udmenili desaťdňovým zájazdom do Sovietskeho zväzu. Navštívia Mos­kvu, Tbilisi a Jerevan a okrem kultúrno­historických pamiatok sa oboznámia s niektorými priemyselnými podnikmi, a stretnú sa na besedách s pracujúcimi. Kroky na novej ceste Začína sa 4. zjazd alžírskych odborov Dne* iá začina 4. zjazd alžírských odborov — Všeobecného zväzu alžír­skych pracujúcich (UGTA). Prerokuje najmä zmenu stanov a reorganizáciu UGTA. Ide predovšetkým o zníženie poč­tu a tým posilnenie nových odborových zväzov. V centre pozornosti však budú hlavne celospoločenské otázky, týkajúce sa činnosti odborov a z nich v prvom rade uskutočňovanie agrárnej reformy, ďalej účasť pracujúcich na riadení socialis­tických podnikov a plnenie úloh druhé­ho štvorročného plánu na roky 1970 až 1973. Agrárna reforma má pre Alžírsko, kde poľnohospodárstvo hrá veľkú úlohu, zá­sadný význam. Doteraz ešte nestratili svoje pozície napriek čiastkovej refor­me (rozdeleniu okolo milióna hektárov pôdy) veľkostatkári. A oproti tomu má krajina okolo 600 tislo tellábov bez kús­ka zeme. Nová etapa pozemkovej refor­my má medzi nich v tomto lete rozdě­lit ďalšie dva milióny hektárov, súčas­ne obmedziť veľkostatkársky vplyv. To pomôže v ekonomickom, sociálnom i po­litickom napredovaní Alžirska a je pre­to pochopiteľné, že tieto otázky vo vr­cholnej miere vzrušujú aj odbory. Okrem toho odbory, združujúce najvyspelejšie časti alžírskych pracujúcich más, zohra­jú v procese reformy nemalá Aloha« Felláhovia sú väčšinou neuvedomelf — a perspektivy rátajú s rozsiahlym vy­tváraním roľníckych družstiev, teda no­votou na dedine. A v tom bude pomoc odborov neodmysliteľná. Aj zvyšovanie úlohy odborov v prie­myselných podnikoch je významným krokom v konlrontácii miezd novými prúdmi alžírskeho vývoja a silami bur­žoázie, ktoré nestratili a nemohli stra­­tif svoj vplyv zo dňa na deň. Preto aj v otázke podielu odborov na riadenf priemyslu dochádza k diskusiám a od­poru zo strany reakcie. Ide však o zvý­šenie aktivity pracujúcich, čo je ne­vyhnutá podmienka úspešného dovŕšenia súčasného štvorročného plánu a ďalšie­ho pokroku alžírskej revolúcie. Závery 4. zjazdu alžírskych odborov budú mat teda veľký význam pre vývoj celej spo­ločnosti. Nemožno obísť, že Československo má s Alžírskom veľmi dobré vztahy a pod­poruje jeho kroky na novej ceste. Vý­znamným impulzom našich stykov bola vlaňajšia návšteva straníckej delegácie na čele so súdruhom Biľakom v Alžír­sku; 4. zjazdu UGTA sa zúčastni tiež naša odborová delegácia, vedená tajom­níkom ÚRO Viliamom Kožfkom. (mn) Ľudia a lesy (Dokonőenle z 1. strany) cennej suroviny, dreva. Treba však povedať, že táto možnosť sa plne nevyužíva a že práve s produkciou dreva sú u nás v posledných rokoch značné starosti. Všestranná starost­livosť o zveľaďovanie lesného fondu mala totiž priaznivý odraz v produk cii a my sme sa na túto okolnosť náležíte nepripravili. V minulosti srnu boli nútení naše lesy — najmä ihlič­naté — preťažovať, aby sme uspoko­jili potreby národného hospodárstva. Dnes dochádza k ■opačnému zjavu: v ihličnatých lesoch je ťažba vyrovná nő, no v lesoch listnatých nevyuží­vame ani ťažobné možnosti! Budova­nie drevospracujúceho a celulózo­­papierenského priemyslu (na báze listnáčov) totiž zaostáva a tak dre vo ktoré vyprodukuje lesné hospo dárstvo, ostáva sčasti nespracované. Problémy súvisiace s prebytkom nie­ktorých sortimentov listnatého dre va (rovnané drevo) riešia sa pre­važne exportom. Ak ale export zly há, ako tomu bolo v minulom roku, dostáva sa lesné hospodárstvo do ne­priaznivej výrobnej i ekonomickej situácie. |J ok 1973 i ďalšie roky päťročnice ukazujú sa v tomto smere priaz­nivejšie: export sa čiastočne stabili­zoval a spracovateľské kapacity tak­tiež vzrastú; v každom prípade je však potrebná hlbšia kooperácia les­ného hospodárstva a spracovateľ­ských odvetví — v záujme úspeš­ného rozvoja obidvoch strán. Lesné hospodárstvo dnes veľmi vý­razne ovplyvňuje rozsiahle raciona­lizačné hnutie. Nové progresívne me­tódy pestovania sadeníc (vo veľko­­škôlkách, pod etylénovými krytmi a pod.), výchovy porastov {chemické prerezávky) a ťažby koncentrácia, cykličnost spolu s novou vysoko vý­konnou technikou v ťažbe, doprave a manipulácii dreva zaručujú rých­lejší rast produktivity práce, než tomu bolo v minulostí a vytvárajú priaznivé podmienky 1 pre raciona­lizáciu mzdových sústav — v les­nom hospodárstve tak prepotrebnú. V posledných rokoch sa vela vy­konalo aj v starostlivosti o pracov­níkov lesného hospodárstva. Postup­né vyrovnávanie miezd na úroveň zrovnateľných odvetví, výstavba by­tov, uľahčenie ťažkých a namáha­vých prác, doprava na pracoviská — to všetko vytvára priaznivé predpo­klady pre stabilizáciu pracovníkov a tým aj pre upevňovanie socialis­tického lesného hospodárstva. Proces zlepšovania pracovných a sociálnych podmienok lesných robot­níkov nie je však ani zďaleka ukon­čený. Ešte mnoho treba urobit, aby sa podmienky práce v lese vyrov­nali podmienkám v priemysle. Týka sa to okrem iného a] bezpečnosti a hygieny práce, kde napriek veľmi významným opatreniam naďalej trvá vysoká úrazovosť a nemocnost. V ro­ku 1972 vymeškalo sa v lesnom hos­podárstve z titulu pracovnej úrazo­vosti vyše 78 tisíc pracovných dni (čo je približne pracovný fond jed­ného lesného závodu) a došlo k 18 smrtelným úrazom. To je iste dosta­točné memento na nápravu — zo strany vedúcich pracovníkov, aj sa­motných robotníkov, ktorí si často nedoržiavaním bezpečnostných pred­pisov a zbytočným riskovaním sami zaviňujú vážne pracovné úrazy. Táto skutočnosť vyvolala požiadavku, aby apríl — Mesiac lesov — bol zároveň prehlásený za mesiac bezpečnosti práce v lesnom hospodárstve. Ak počas „Mesiaca lesov“ hovorí­me viac ako inokedy o lesnom hos­podárstve, nesmieme vidieť pod tým­to pojmom len 1,8 milióna hektárov lesov, ale v prvom rade tých 45 ti­síc pracovníkov, ktorí sa svojou tvr­dou prácou pričiňujú o rast nášho lesného bohatstva. A im v prvom rade patri naša vďaka a uznanie. Ing. Vladimír MARKO, CSc. 2 — Práca — 2. apríla 1973 Pre dve Stálu sa to pre­­lošlú nedeľu v podvečerných ho-IŕflľilílU dinách v samoob­lUIlUliy slúžnom autobuse č. 46 Dopravného podniku mesta Bratislavy na Kara­­džičovej ulici. Pokojnú hladinu na­raz rozvinil ruch, keď zadnými dver mi vstúpila do vozidla revízorka. Pri kontrole cestovných lístkov dvaja mladí ľudia —• vysoký elegán a jeho partnerka — najskôr tvrdili, že ich lístky má spolucestujúci, ktorý na­stúpil vpredu pri vodičovi, a keď ich revízorka požiadala, aby išli s ňou toho spolucestujúceho nájsť, ve hementne sa domáhali, aby ich okamžite pustila von z vozidla. Žena v službe však nepopustila. Síce sluš­ne, ale rigorózne trvala na svojom, a keď toho „spolucestujúceho s líst­kami“ vo vozidle — pochopiteľne — nebolo, žiadala, čo káže predpis: za­platiť pokutu alebo predložiť občian­ske preukazy. Sčervenelé tváre po­stihnutých prezrádzali, že je to ne malá blamáž, keď „obyčajná revízor­ka“ usvedčí elegána a jeho dámu že chceli poškodiť dopravný podnik o úbohé dve koruny, a prelo chceli dojem napraviť vlastnou agresivitou. Ona sa im mala legitimovať a zodpo­vedať za to, čo si voči ním dovolila. Nuž teda tak, ako v tom prísloví: Povedz pravdu, prebijú ti hlavu. Nie je tomu dávno, čo DPMB povolil cestujúcim s mesačnými list kamt nastupovať do samoobslužných vozidiel — v záujme urýchlenia pre­mávky — aj zadnými dvermi. A nie je to tiež dávno, čo DPMB upozor ňoval „vážených cestujúcich“ výves­kami vo všetkých vozidlách, aby si dali pozor, lebo pokuta za cestová nie bez lístka sa zvýšila na päťde­siat korún. Sotva sa preto nájde ta ký Bratislavčan, ktorý by nevedel, že cestovať bez lístka je drahé riziko A jednako sa v tom autobuse našli aj takí „advokáti“, ktorí šomrali nie na tých dvoch, ale na revízor­­ku, že je to tam komédií pre dve koruny. Žiadne komédie! A nielen pre dve koruny! Príklad poctivo vykonávanej povinnosti a príklad nekompromisné ho postupu voči ľuďom, ktorí žijú v predstave, že brať zo spoločného, to nikoho nebolí a preto kde môžem, tam potiahnem. Raz dve koruny za lístok na električke a inokedy tre­bárs stotisíc rozkrádaním fabrického materiálu. Preto uznanie patrí tej re vízorke, ktorá st v nerovnom zápase ničila zdravie hoci len pre tie dve koruny, ktoré patrili do pokladnice socialistického podniku. P. BIELEK Práca zborov pre občianske záležitos­ti sa v mesiacoch minulých dostala do stredu záujmu pomocníka národ­ných výborov pri vytváraní nových vzťa hov socialistického spolužitia, formovaní vzťahov jednotlivca k spoločnosti. Naj mä však pre svoje základné poslanie: zbory prispievajú k upevňovaniu vedec kého svetového názoru. Dnes pôsobia asi pri 1600 národných výboroch. Celkový počet členov preša huje desať tisíc a ich rady zo dňa na deň rastu. Doteraz však pociťovali okrem iného nedostatok metodických pomôcok pre Činnosť. V minulom týždni dostali národné výbory osožnú publikáciu Slovo na pozdrav. Autor Štefan Kopčan do nej zhrnul množstvo vhodných básní našich popredných básnikov, príhovorov, citá­tov, ktoré môžu členovia zborov pri rôz nych príležitostiach podľa potreby po užiť. Obrazová príloha názorne ukazuje pozitívne príklady estetického riešenia niektorých sobášnych siení na Sloven sku. Táto vydarená publikácia (nepredaj­ná) prichádza v čase, keď sa situácia vo všestrannom zabezpečení práce zbo­rov má podstatne zlepšiť. Jej vydanie znamená prvý krok k tomu, aby si vyš­šou úrovňou práce získali zbory pre ob Čianske záležitosti na Slovensku uznanie najširších vrstiev obyvateľov. Niekde sa to už roky darí, ako o tom svedčí aj predslov publikácie. Aby to išlo všade k tomu má pomôcť (citujem autora) „aj tento skromný zborník“. M. RUSKÜ Cesta osobným večerným vlakom prinesie občas za­ujímavé stretnutie^ Napríklad to moje, v piatok na trati z Lužianok do Zlatých Moraviec skupinkou vzrušených českých detí a ich sprievodcom, z ktorého sa napo kon vyklul krajan. Menej príjemné bolo uí jeho rozprávanie. Vysvitlo že ich na stanici v Lužiankach pod rúškom tmy ostřelovali akýsi „už nie nedospelí mladíci" kameňmi z pra­kov. Zasiahlo to nič netušiace diev­čatko tesne nad oko a spomínaného sprievodcu. Našťastie iba tak. „Co si tie deti a ich vedúca môže o nás, Slovákoch, myslieť!“, sťažoval sa mi a veru sme sa spoločne hanbili. Nejde nakoniec o to, že to boli cudzí tudia. Kameňom do pokojného človeka — nepripadá vám to ako barbarstvo? Mimochodom, Lužianky! Železničný uzol, v ktorom sa križuje niekolko tratí. Stanica, ktorá už vonkoncom nevyhovuje, je vždy plná ludí. Ale aj rôznych Indivíduí. Nestálo by za pozornosť Verejnej bezpečnosti as­poň vo večernom špičkovom období, ked sa tu križujú rýchliky, všimnúť si tie skupinky výrastkov, ktoré, po­­dla> možnosti s cigaretou v ústach bezočivo a bezohľadne korzujú po často neosvetlených pristavených ve­černých vlakoch, akoby hľadali obet? E. BORČIN |_ • Celý minulý týž Z. S í B ľl B deň obyvatelia Mar tanutom 2rieť *anjfmavfl v*­IdUífldlII stavu súťažných ná­“ vrhov tapiet. Uspo­riadal ju budúci výrobca Turčianske celulózky a papierne, národný podnik, Martin v spolupráci s Inštitútom prie myslového designu v Bratislave. V zá vodnom klube Turčianskych strojárni sa so svojimi nápadmi návštevníkom pred­stavili súťažiaci z celej republiky. Inštitút priemyslového designu v Bra­tislave minulý rok vypísal anonymnú súťaž na návrhy tapiet do obývacích izieb, spálni, detských izieb, nebyto­vých, spoločenských a investorských priestorov. Do stanoveného termínu po­slalo práce 167 autorov, celkový počet návrhov dosiahol číslo 1216. Najmladšf sútažiaci je žiak 9. triedy z Dubeče, okres Praha-východ. Do sútaže sa za­pojili dievčatá a chlapci aj zo stredných škôl umeleckého smeru. Porota v Brati­slave konštatovala, že sútaž bola mimo­riadne úspešná a mala vysokú Aroveň. Odbornici sa vyjadrili, že v návrhoch sa prejavili nové prvky, ktoré sa pod­statne líšia od názoru a vkusu zahra­ničných výrobcov tapiet. Každý návštev­ník, kým si išiel prezrieť návrhy, dostal anketový iistok. Mal napísať, ktorý vzor či vzory sa mu najlepšie páčili. Budú­cemu výrobcovi tapiet, Turčianskym ce­lulózkam v Martine, prieskum mnoho napovie. V máji tohto roku podnik za­čne skúšobnú prevádzku, od 1. júla vý­robu tapiet stabilizuje. J. VESELSKÁ Osožné slovo Kameňmi do fudi tina si mohli pre NAJBLIŽŠÍCH SEDEM DNI Dnes je Medzinárodný deň detskej knihy. Pred 125 rokmi prehovoril Ľu­dovít Štúr na slovenskej schôdzi vo Viedni. -A- V utorok pred 50 rokmi sa narodil Jozef Lenárt, člen Predsedníctva ÚV KSC, prvý tajomník ÚV KSS. * Pred 100 rokmi sa narodil významný český lekár Jan Jánsky. -A- V stredu bude štátny sviatok Maďarskej ľudovej re­publiky. Pred 60 rokmi zomrel v Mar­tine Andrej Halaša, osvetový pracovník a zberateľ ľudových piesní. -A- Na štvr­tok 5. apríla pripadá 125. výročie vyda­nia prvého čísla Novín pre hospodár­stvo, remeslo a domáci život (v Skali­ci). -A- 6. apríla pred 110 rokmi sa na­rodil v Sliačoch slovenský realistický maliar Jozet Hannia. V piatok si pri­pomenieme aj 15. výročie úmrtia ná­rodného umelca VItňzsIava Nezvala. -A­­Dňa 7. apríla 1348 založil Karol IV. uni­verzitu v Prahe. (kaj

Next