Práca, jún 1973 (XXVIII/129-154)

1973-06-08 / No. 135

■ V Hrzánskom paláci v Prahe sa stretol včera predseda vlády ČSSR dr. Lubomír Štrougal s predsedom Rady ministrov ZSSR Alexejom Nikola­­jevičom Kosyginom. Telefoto: ČSTK Rozhovor s predsedom ÚRO K. H off mastnom Hlboké korene dobrých vzťahov Praha (Práca) — Na pozvanie Všeobecnej federácie sýrskych pra­cujúcich bola v uplynulých dňoch delegácia ČSROH v Sýrskej arabskej republike. Pri jej návrate sme požiadali predsedu GRO súdruha Karla Hoffmanna o rozhovor. # Súdruh predseda, vraciate sa do vlasti po práve ukončenej návšte­ve Sýrskej arabskej republiky, kde bola čs. odborová delegácia na po­zvanie sýrskych odborov — Všeobec­nej federácie sýrskych pracujúcich. Ako hodnotíte význam tejto cesty a Na pozvanie Všeobecnej federácie sýrskych pracujúcich navštívila Sýr­sku arabskú republiku v dňoch od 1. do 6. júna 1973 oficiálna delegácia 0RO na čele s jej predsedom a čle­nom Predsedníctva ÜV KSČ Karlom Hoffmannom. Delegáciu počas jej pobytu v Sýrii prijal generálny tajomník Socialistic kej strany arabskej obrody a prezi­dent Sýrskej arabskej republiky s. Hafíz Ai-Asad. Delegáciu ďalej prijal zástupca generálneho tajomníka Ná rodného vedenia socialistickej strany arabskej jednoty s. Abdullah AI­­Ahmar a zástupca generálneho ta jomníka regionálneho vedenia strany rokovanie s predstaviteľmi sýrskych odborov? — Rokovania, ktoré sme v Sýrske] arabské] republike viedli, priniesli nové impulzy pre rozvoj vzájomne] spolupráce. Návšteve našej delegá cie venovali takú pozornosť, že jej (Pokračovanie na 4. strane) s. Muhammad Džabir Badžbudž. Dele­gácia tiež rokovala so s. Abdulahom Al-Ahmadom, členom regionálneho vedenia strany, tajomníkom pre ro­botnícke otázky. V rámci programu delegácia na­vštívila mesto Tabka, kde sa zozná­mila s poslednou etapou výstavby Eufratskej priehrady, ktorú budujú za pomoci ZSSR. Cs. delegácia vy­zdvihla úsilie sýrskej robotníckej triedy na budovaní tohto významné­ho objektu, ktorý prinesie pozitívne zmeny v hospodárskom a sociálnom rozvoji Sýrie. Čs. delegácia navštívila tiež nie­­(Pokračovanie na 2. strane) KOMUNIKÉ z pobytu delegácie ÚRO v Sýrii piatok 8: jéna W98 o o o e č. 13§, rofc XX V Ní 50 lial i ’ ' t ' H ' • * • Alexej Kosygin u predsedu vlády ČSSR Stretnutia predstaviteľov Včerajší deň vyhradili príprave záverečných dokumentov + J. Cedenbal v redakcii; Otázok mieru a socializmu + Zasadá Výbor RVHP pre vědeckotechnická spoluprácu Praha (čstk) — Včerajší deň XXVII. zasadania RVHP vyhradili práci redakčnej komisie, ktorá sa skladá zo zástupcov jednotlivých členských štátov a pripravuje záverečné dokumenty. Vedúci a členovia delegácií ho vy­užili na stretnutie s našimi predsta­viteľmi, na dvojstranné rokovania, aj na prehliadku Prahy. Uskutočnili sa aj pracovné schôdzky jednotlivých delegácií. Na večer im pripravili v Smetanovom divadle predstavenie ba­letu Sergeja Prokofieva Romeo a jú­­lia. Dnes predpoludním majú v Čer­­nínskom paláci podpísať protokol o XXVII. zasadaní RVHP. V Hrzánskom paláci v Prahe sa včera predpoludním stretli predseda vlády ČSSR dr. Lubomír Štrougal s predsedom Rady ministrov ZSSR Alexejom Kosyginom. Posúdili široký okruh otázok ďalšieho rozvoja čs.­­sovietskej spolupráce v rozličných ob lastiach. Obojstranne sa zdôraznil vý­znam uskutočňovania komplexného programu socialistickej ekonomickej integrácie pre upevnenie bratskej spo­lupráce medzi ČSSR a ZSSR a ostat­nými členskými štátmi RVHP. Na rpkovaní, ktoré bolo v. ovzduší priateľstva a vzájomného porozume­nia, sa zúčastnili aj podpredsedovia vlády ČSSR František Hamouz a Iňg. Václav Húla, zo sovietskej strany pod­predsedovia Rady ministrov Nikolaj Bajbakov a Michail Lesečko, minister zahraničného obchodu Nikolaj Pato­­ličev a veľvyslanec ZSSR v ČSSR Vla­dimir Mackevič. Prvý tajomník ÜV MoĽRS a predse­da Rady ministrov MoĽR Jumdžagin Cedenbal navštívil včera redakciu teo­retického a informačného časopisu komunistických a robotníckych strán Otázky mieru a socializmu v Prahe. Zúčastnil sa na zasadaní jeho re­dakčnej rady a informoval jéj členov i pracovníkov o rozvoji MoĽR a jéj aktívnej účasti v procese integrácie socialistických krajín v boji za zmier­nenie napätia a udržanie svetového mieru.« ' ' ’ f. •• V pražskom, boteli International ja včera začalo V. zasadanie Výboru RVHP...pre vedeckotgcbniŕkú, spolu­prácu, ktorému' predsedá minister ČŠSR pre technický a investičný roz­voj Ing. Ladislav Štipka. Na rokovaní sa zúčastňujú ■ predstavitelia člen­ských štátov RVHP. ; ’ í t t, ‘ • ‘ i ■ Priaznivé výsledky zahraničného obchodu Export v tempe Bratislava (Práca) — Priemyselné podniky SSR v apríli zvýšili dodavky na vývoz v porovnaní s rovnakým obdobim minulého roku o 14 percent. Vysoké tempá zaznamenali najmä odvetvia hutníckeho, gumáren­ského, drevospracujúceho, sklárskeho, obuvnického, textilného a odevné­ho priemyslu. Za prvé štyri mesiace sa časový plán prekračuje o 3,3 %. V nadpláne sa vyexportovali napr. hutnícke vý­robky za 23 mil., strojárske za 34 mil., textil za 7 mil., odevy za 25 mil. a výrobky polygrafie za 4 mil. Kčs. Časový plán dodávok na vývoz do socialistických štátov sa o 2,1 %, najmä zásluhou prekračuje podnikov strojárskeho a odevného priemyslu. Dodávky na vývoz do socialistických štátov vzrástli o 16,8 %. Do kapitalistických štátov sme vy­viezli zatiaľ nad plán výrobky v roz­sahu 5,4 %: na tom sa najviac po­dieľajú VHJ Slovchémia Bratislava, Tatrasklo Trnava, Siovakotex Tren­čín, Ogako Partizánske, Podniky Poly­grafického priemyslu Bratislava, Lie­hovary Bratislava, Hydinárske závody (Pokračovanie na 2. strane t O mesiac sa začne konferencia Helsinki: 3. júla Helsinki (čstk) — Konferencia o európskej bezpečnosti a spolupráci sa začne vo fínskom hlavnom meste Helsinkách 3. júla, a to na úrovni ministrov zahraničných vecí. Dohodli sa včera na tom diplomatickí zástup­covia 32 eurčpskych krajín, Spoje­ných štátov a Kanady na prípravných poradách v Helsinkách. Predsedníctvo SOR hodnotilo prácu odborov v Slovnafte KOŠATIE STROM INICIATÍVY Každý úspech je sprevádzaný množstvom viditelných a neviditeľných, často nepovšimnutých činností ľudí a organizačných zásahov. Za nimi sa skrývajú zapálení jednotlivci, pre ktorých je starostlivosť o ľudí a ich aktivitu, ale i o rozvoj výroby politickou prácou i koníčkom. Takí nesto­pujú čas, ani nie sú zberateľmi odmien, vidia len cieľ — dobrý výsle­dok, prínos spoločnosti. Keď predsedníctvo Slovenskej od­borovej rady za prítomnosti riadite­ľa podniku' Ing. R o t h a, predsedu ZV ROH Ing. Širokého a tajom­níčky ZV ROH Ing. Gálikovej ro­zoberalo činnosť základnej organizácie ROH v Slovnafte, vtedy bolo možné pobadaf, koľko sa tu nazhŕňalo ná­ročnej práce a v procese jej realizá­cie možno nikým neocenenej agitá­cie. Práca s ľuďmi je najťažšia. To populárne — dávať nie je prob­lém. Ale riešiť zložité otázky každo­denného procesu práce, vzťahy, zvý­šené úlohy, organizovať záväzky ich plnenie, aby odbory mali auto­a ritu, vplyv a podiel na výsledkoch, to vyžaduje viac ako plniť si iba funkcionársku povinnosť. Koľko len taká starostlivosť o dobré pracovné podmienky, o zdravie alebo bezpeč­nosť pri práci „spotrebuje“ nervov...! Ale taký je život funkcionára. Súdruh Husák na VIII. všeodboro­­vom zjazde povedal, že ROH „je svo­jím vývojom, svojou históriou, svo­jou funkciou v našej spoločnosti ne­odmysliteľnou súčasťou celého poli­tického systému nášho štátu ... pev­nou súčasťou ľudovej moci... Na eko­nomickom fronte má možnosť i po­vinnosť organizovať účasť miliónov pracujúcich na riadení ekonomiky a spolurozhodovaní o efektoch, o ces­tách dlhých realizácií“. Ďalej pove­dal, že „hlavný problém je v tom, nájsť cesty, naučiť sa tomu umeniu, kde túto nesmiernu možnosť, ktorú ROH dnes má, vedieť využiť, vedieť dosiahnuť, aby všetky orgány dobre pracovali. Niet prakticky takej otáz­ky v tomto štáte, ku ktorej by sa odborové orgány v závode, na praco­visku, ale i o centrálnych otázkach nemohli vyjadrovať“. Keď si súdny človek premietne ten čulý život, širokú škálu rôznych prob­lémov v takej fabrike, ako je Slov­­naft, priam prežíva význam týchto slov. Je to podnik, ktorý stojí, produ­kuje a súčasne sa mohutne rozvíja. Teda v procese plnenia úloh rastie. Ťažisko rozvoja je zamerané na pet­rochemický kombinát Slovenska. Veľ­kosť investičných úloh najlepšie do­kumentuje predpoklad rastu základ­ných prostriedkov, ktoré by mali vzrásť zo 4,3 miliardy v roku 1970 na 23 miliárd v roku 1990. Taký proces vývoja, spojený s každodennou výro­bou, vyprodukuje aj veľa náročných politicko-or.ganizačnýeh úloh. Ich ťar­chu cítia na svojich pleciach i odbo­ry. Majú v práci systém V Slovnafte je každý desiaty člen funkcionárom ROH. Okrem toho pra­cujú mnohí v rôznych komisiách. Ak sa cez fakty len letmo pozrieme na prácu odborov v podniku, možno kon­­(Pokračovanie na 4. strane J no ČSSR píniu fínski poslanci Prehĺbenie kontaktov Praha (čstk) — Na pozvanie pred­sedníctva Federálneho zhromaždenia ČSSR príde v najbližších dňoch na ofi­ciálnu priateľskú návštevu Českosloven­ska delegácia fínskeho parlamentu. Na čele je predseda parlamentu Fínskej re­publiky prof. dr. Vieno Johannes Sukse­­lainen. V priebehu týždňového pobytu v ČSSR sa fínski poslanci stretnú s ve­dúcimi funkcionármi Federálneho zhro­maždenia a národných rád oboch repub­lik, a prijmú Ich poprední československí predstavitelia. Okrem Prahy navštívi fin­ská parlamentná delegácia ďalšie mies­ta v ČSSR, stretne sa s pracujúcimi prie­myselných a poľnohospodárskych závo­dov a oboznámia sa s rekreačnými ob­lasťami Slovenska. Dni pred festivalom v Berlíne na 5, strane Hrdina zo slovenských potí na 5. strane Pozitívny postoj čílskych pracujúcich k Allende­­ho vláde na 3. strane Tretia devalvácia? na 3. strane Umelci Veľkého divadla u j. Hanusa Nevšedný záujem Bratislava (čstk) — Sedemčlennú skupinu vedúcich pracovníkov Veľkého divadla v Moskve na čele s umeleckým riaditelom K. V. M o 1- čanovom v sprievode generálneho konzula ZSSR v Bratislave M. M. D e j e v a prijal včera podpredseda vlády SSR Ing. Július H a n u s. Umel­ci sa potom stretli na besede s pracovníkmi úradu vlády SSR, kde si v srdečnom prostredí pohovorili o práci divadla i výsledkoch hospodár­skeho a kultúrneho života na Slovensku. ■ Sklárne v Utekáči sú významným výrobcom t exportáram termosiek. Po­znajú ich v štyridsiatich krajinách a záujem o ne neustále rastie. V tomio roku ich vyrobia vyše 19 miliónov. V budúcom roku, po rekonštrukcii zá­vodu sa výroba zvýši na vyše 29 miliónov termosiek. Foto: Zd. Svrček

Next