Práca, apríl 1974 (XXIX/77-101)

1974-04-20 / No. 93

Vec všetkých a každého D. M. KRNO r silie čestných pracujúcich ľudí dejinného obdobia, keď vojna úpinc U nastoliť v medzinárodných i stratila akýkoľvek politický zmysel a medzištátnych vzťahoch trvalý stáva sa — v dôsledku nových, stále mjer je snáď rovnako staré, sa vyvíjajúcich a zdokonaľujúcich, ako triedna spoločnosť a štát, vždy ničivejších technických vynále­­ako vojny. No, práve tak dlho zuv — čoraz zločinnejšou a absurd­­trvajú, jedna za druhou, väčšie-men- nejšou. Toto vedomie zmnohonásn­­šie vojny. buje protivojnovú aktivitu mierumi-Druhá svetová vojna bola tragic- lovných ľudí celého sveta, kým svedectvom, potvrdením slabos- Snaha zabezpečiť trvalý medziná­­ti mierových síl sveta, nedostatočnej rodný mier nie je a neznamená to účinnosti ich metód a prostriedkov, isté, ako snaha po sociálnom pokro- Súčasne však bola druhá svetová voj- ku a spravodlivosti, po revolučných na aj mohutnou mobilizujúcou silou, spoločenských zmenách. A predsa, ohromným poučením pre pracujúce boj za mier nevyhnutne vedie a mo­­masy celého sveta. bilizuje mierumilovných ľudí k ideám Po skončení druhej svetovej vojny socializmu, získava ich za ideály po­­sa začala v celosvetovom meradle kroku, proletárskeho humanizmu, ko­munizmu. Ľudia po­stupne prichádzajú na to, aká správ­na je rovnica: ko­munizmus — to je mier! Prepracová­vajú sa k pocho­peniu pravdy, že opravdivá snaha po socializme zna­mená súčasne úsi­lie po trvalom me­prejavovať novšia, ďalšia a vyššia dzinárndnom mieri. A naopak. Táto kvalita boja za mier a proti vojne, vzájomná závislosť je pojidlom a Proti atómovej diplomacii imperialis- tmelom medzi silami bojujúcimi za tov, proti závratnému zbrojeniu a spravodlivý medzinárodný mier a agresiám každého druhu začali mie- spoločensko-revolučnými silami pu­­rumilovní ľudia vystupovať čoraz or- kroku, sociálnej spravodlivosti, socia­­ganizovanejšie, dôraznejšie. K slovu lizmu a komunizmu, sa hlásili ženy i mládež, vedci i umel- Dvadsiate piate výročie svojho tr­­ci, odbory i rôzne spoločenské or- vania a pôsobenia si svetové mierové ganizácie. Začínali sa akoby preteky hnutie pripomína ako významná a medzi agresívnymi silami vojny há mohutná medzinárodnopolitická spo­­jednej a sebavedomými i uvedomelý- ločenská sila. Dnes už pôsobí, burcu­­mi, čoraz organizovanějšími silami je a presadzuje sa všade. Dnes stá­­mieru na druhej strane. milióny ľudí cítia, že mier je a musí V zime 1948/1949, keď prípravy byť vecou všetkých a každého. Dnes agresorov vrcholili, keď sa monopo- už nikomu netreba dokazovať, že só­listi ponáhľali využiť a zneužiť svoj časné svetové mierové hnutie nie je „atómový monopol“, keď sa pokúsili síce ani hlavným ani nie jediným, nastupovať do boja za obnovenie ale nie je ani bezvýznamným, zane­­svojho koloniálneho panstva, keď 4. dbateľným faktorom svetového dia­­apríla 1949 vo Washingtone podpí- nia. sali takzvaný Severoatlantický pakt, Mohli by sme dlho vyratúvať väč­­vtedy koncom apríla vystúpilo v Pa- šie-menšie úspechy a víťazstvá miero­­ríži a v Prahe nové veľké, organizo- vých síl po druhej svetovej vojne, vane a priebojné, už nie příležitost- Víťazstvá a úspechy vždy spoločne, né, ale trvalé a celosvetové mierové kolektívne. Výsledkom spoločných hnutie. úsili krajín tábora socializmu na če-Mierový kongres bol zvolaný do le so Sovietskym zväzom a všetkých Paríža. Keďže však francúzska vláda pokrokových, spoločenských, politic­­odmietla dať značnej časti delegátov kých, kultúrnych a hospodárskych síl víza, kongres sa konal paralelne aj sú rozhodne mnohé skutočnosti a u nás, v Prahe. V dňoch 20.—25. ap- udalosti posledného štvrťstoročia. Pri­­ríla 1949 — teda pred 25 rokmi — pomeňme si hoci len niektoré z nich. rokovalo skoro 2500 delegátov, po- Vďaka úsiliu čím lepšie poznať zvaných hostí a pozorovateľov o otáz- podstatu svetového diania ľudia sa aj ke, ako najúčinnejšie zabrániť hroz- navzájom lepšie poznali. Ohromne sa be vojny. rozšíril politický horizont, schopno’sť V otváracom prejave, v dnes už politicky myslieť a vidieť u miliónov historickej sále Pleyel F. joliot Curie, ľudí i celých národov. Právom si dlhoročný predseda Svetovej rady môžeme nárokovť uznanie za to, že mieru, vyslovil nezabudnuteľné slová: najútočnejší imperialisti si netrúfali „Zišli sme sa tu nie preto, aby sme ani hneď po druhej svetovej vojne stúpencov vojny o mier prosili, ale ani pozdejšie použiť ani atómovú ani preto, aby sme im mier nanútili!“ vodíkovú bombu. Kto pozná nebezpe- Vtedy sa formulovalo heslo: „O čenstvá a úskalia posledných dva­­mier sa neprosí — o mier sa bojuje“, dsiatlch piatich rokov, musí zarátať Tak sa na prvom Svetovom kon- ako veľký spoločný úspech všetkých grese obrancov mieru pred 25 rokmi mierových síl, že sme sa dožili urči­­zrodilo v súlade s logikou dejín, vy- tého uvoľňovania napätia a že ne­volané dejinnou potrebou, ako orga- vznikla tak často spomínaná tretia nický výsledok stáročných snáh ľud- svetová vojna. stva o zachovanie mieru, masové a Svetové mierové hnutie si môže všesvetové, životaschopné a trvale pripísať k dohru aj to veľké porozu­­mohutnejúce, vždy účinnejšie a prie- menie na celom svete, medzi všet­­bojnejšie, aktívnejšie a stmelenejšie kými pracujúcimi voči kolóniám a Svetové mierové hnutie. koloniálnym národom, voči závislým Do vedomia ľudí celého sveta vždy a . málo vyvinutým krajinám, ktoré hlbšie a jasnejšie preniká poznanie, spolupôsobili, že je dnešná mapa že celé ľudstvo dnes stojí na prahu (Pokračovanie na str. 4) # V Prahe sa začal v Smetanovej sieni Obecného domu Celoštátny zjazd Československého zväzu žien Telefoto: ČSTK • Okolo 20 000 hektárov má v Československu zaberat roku 1980 vý­mera sóje. Už v tomto roku sa chystá výsev na 8000 hektároch. Sejba sóje na hospodárstve SM.v Gabčíkove. Foto: B. Palkovič — ČSTK G. Husák na prehliadke expozícií O tvorili velirh TISÍC VYSTAVOVATEĽOV Z 32 KRAJÍN Brno (Práca) — Piaty medzinárodný veľtrh spotrebného tovaru včera oficiálne otvorili v priestoroch Janáčkovej opery v Brne. Slávnostného aktu sa zúčastnila vládna delegácia ČSSR vedená mi­nistrom zahraničného obchodu Ing. Andrejom Barčákom, delegácia so­cialistických krajín, členovia diplo­matického zboru a zástupcovia tisíc­ky firiem z 32 krajín, ktorí na veľ­trhu vystavujú. Oficiálnych hosti uví­tal primátor mesta Brna Ing. Vladi­mír Štroner. Popoludní navštívil veľtrh gene­rálny tajomník ÚV KSČ Gustáv Hu­sák spolu s členmi predsedníctva ÚV KSČ Vasilom Bifakom, Petrom Colat­­kom, Josefom Kempným a predsedom Ústrednej kontrolnej a revíznej ko­misie KSČ Milošom Jakešom. Vzácni hostia si prezreli expozície československých 1 zahraničných vy­stavovateľov. V pavilóne „A“ veno­vali veľkú pozornosť reprezentatív­nym výstavkám výrobkov členských krajín RVHP zameraných na 25. vý­ročie trvania Rady. Potom zavítali do expozície Sovietskeho zväzu. (Pokračovanie na 2..strane) V Prahe sa začal zjazd žien Bohaté plody práce Hlavný referát predniesla Gusta Fučíková A Postavenie že­ny v zamestnaní, v spoločnosti a v rodine A Vystúpenie Jo­sefa Korčáka A Konkrétna diskusia Praha (Práca) — V slávnostne vyzdobenej Smetanovej sále Obecného domu v Prahe sa včera zišlo 550 delegátek zo všetkých kútov republiky na dvojdňové rokovanie celoštátneho zjazdu Čs. zväzu žien. Jeho program otvorila členka pred­sedníctva ÚV KSS, predsedníčka 0V SZŽ Elena Litvajová. Na rokovaní zjazdu srdečne privítala delegáciu ŰV KSČ, federálnej vlády a ÚV NF, ktorú vedie člen predsedníctva ÚV KSČ a predseda vlády ČSR Josef Kor­­čák. V delegácii sú člen predsed­níctva ÚV KSČ a prvý tajomník ÚV KSS Jozef Lenárt, člen predsedníctva ŰV KSČ a predseda ÚRO Karel Hoff­mann, tajomník ŰV KSČ František Ondřich, podpredseda vlády ČSSR Matej Lúčan, podpredseda ÖV NF To­máš Trávniček. Ústrednú radu odbo­­(Pokračovanle na 2. strane) .r Z rokovania vo Varšave Návrat čs. delegácie Praha (čstk) — Zo zasadania Politického poradného výboru štátov Varšavskej zmluvy sa vrátila včera predpoludním osobitným lietadlom z Varšavy do Prahy československú delegácia, vedená generálnym ta­jomníkom ÜV KSČ Gustávom Husá­­kom. Na ruzyňské létisko ich prišli privítať členovia predsedníctva ÚV KSČ K. Hoffmann, A. Indra, A. Kapek a J. Kempný a ďalší činitelia náš­ho politického a hospodárskeho ži­vota. Na prílete bol taktiež prítomný velvyslanec Poľskej ľudovej repub­liky v ČSSR Lucjan Motyka spoloč­ne s ďalšími vedúcimi pracovníkmi tohto zastupiteľského úradu. f DOKUMENTY zo zasadania Politického poradného vý­boru štátov Varšavskej zmluvy - na 3. strane Končí sa sejba strukovín Stále v predstihu Bratislava' (Práca) —- Aj napriek nedostatku vlahy a miestami i nočným mrazom, udržujú si poľnohospodári na Slovensku stále pred­stih v jarných prácach. ‘ Napríklad ešte nikdy doteraz ne­podarilo sa tak zavčasu zasiať cuk­rovú repu, takmer o tci týždne skôr zasadili zemiaky na 21 tisíc ha vo Východoslovenskom kraji a mohli by sme uviesť tlalšie príklady svedčia­ce o výbornom tempe umožnenom teplejším počasím. V Stredoslovenskom kraji, kďe je najviac plôch lúk a pasienkov pri­hnojili už a ošetrili takmer celých 80 tisíc hektárov. Skončili už aj sej- ‘ bu cukrovej/repy.— na výmere 4600 ■ha, ľ jedlých’a kŕmnych strukovín, r, V týchto dňoch dokončia a] sadenie í zemiakov .a prípravu zberacích t súprav na zber krmovín. r Popri sejbe kukurice stáva sa naj- s dôležitejšou úlohou na celom Slo- v vensku zavlažovanie. „Umelý dážď“ j doteraz ovlažil a napojil takmer 30 l tisíc hektárov. Nie je to veľa, kecľ sí uvedomíme, že vlaha pôde už na- r ozaj veľmi chýba. Len vo Východo- c slovenskom kraji už nepršalo takmer s 70 dní. (mvj Stalo sa v týždni ĽAHKÝ ŽIVOT. Na Zväze sloven­ských skladateľov besedovali o dal­ších tvorivých plánoch a pritom spo­mínali zážitky z posledných období. Známy zberateľ ľudových piesní, folklorista prof. P. Tonkovič hovoril ako ho v Zemplíne po celodenných náročných nahrávkach prekvapili de­dinčania v rozhovore o práci umel­­cov-komponistov pri porovnaní s čin­nosťou roľníkov. — Vám muzikantom je dobre, ny celý deň len hráte, ale my poľno­hospodári pracujeme. NEPOROVNATEĽNÝ TOVAR. Na tlačovej besede po valnom zhromaž­dení podniku zahraničného obchodu SLOV ART, pripomenul generálny ria­diteľ Ing. Ľ. Chalúpka aj ekonomické úspechy dosiahnuté na zahraničných trhoch. Prekročili vlani plánovaný devízový objem exportu aj zisku, i keď SLOV ART má v porovnaní s ostatnými našimi podnikmi zahra­ničného obchodu osobitné postavenie. Aby toto tvrdenie plastickejšie vy­niklo, dodal: — Uznáte, že je nejaký rozdiel vy­vážať šúpoľové bábiky a kompletné pivovary. KTO ZABUDNE. Na stredných ško­lách boli tento týždeň písomné ma­turitné skúšky. Zaslúžilý umelec Ja­roslav Brúha, akademický sochár, rozprával redaktorom sesterskej Prá­ce svoju príhodu z mladosti. Keď ako chlapec študoval, nebol na zá­verečnú skúšku dostatočne priprave­ný. Skúsil šťastie u svojho profe­sora, aby sa od neho dozvedel otáz­ky, povymýšľal si všelijaké zložité situácie, ktoré vraj majú v rodine. Profesor mal dobré srdce a tak mu otázky prezradil. — Poďakoval som sa mu, ale vo dverách som zostal stáť. — Čo si ešte želáte, — pýtal sa ma profesor. — Pán profesor, fa si tie otázky zapamätám, ale mám obavu, či si ich zapamätáte vy. SPLNITEĽNÉ POŽIADAVKY. Dele­gácia československých novinárov navštívila známy chemický kombinát Leyna Werke v Halle v NDR. V druž­nej besede s vedúcimi pracovníkmi, straníckymi a odborovými funkcio­nármi, prišla reč af na obsah ko­lektívnych zmlúv a ako sa im darí plnit predsavzatia v nich zakotvené. — Nemáme s ľuďmi problémy. — vysvetlila S. Grunoth, vedúca zahra­ničného odboru v podniku. — Ich želania sa dajú splnit. — Až dovtedy, kým by nechceli letieť na Mesiac, — dodal žartom H. Menigis, tajomník KVOZ chémie v Halle. DRUŽBA BEZ STARNUTIA. Pri svo­jej návšteve v NDR zavítali čs. no­vinári aj do redakcie krajského den­níka Freiheit v Halle. Hovorilo sa medziiným o skúsenostiach z dru­žobných stykov s redakciami v spria­­'elených krajinách. Výhody družob­nej spolupráce s redakciou Baški*­­skaja gazeta v Ufe o Tatárskej So­vietskej socialistickej republike, vy­jadril s úsmevom šéfredaktor Frei­­heitu H. D. Krüger takto: — Má to aj takú výhodu, že pri návštevách vôbec nestárneme. Keď odletím z Uf y o štvrtej, o štvrtej som aj doma. (eí—ka—mk—ka—ek J .w

Next