Práca, apríl 1974 (XXIX/77-101)
1974-04-27 / No. 99
v zrušenie, napätie a súčas-1 ne očakávanie — ako to všetko dopadne — to sú K dozaista hlavné pocity £--- športovcov, keď dozrie okamih, ako neraz po niekoľkoročnej intenzívnej príprave preukázať svoje schopnosti. V danej chvíli však nemáme na mysli ani tak štartovaciu Čiaru na antukovej dráhe, ako skôr najbližšiu budúcnosť národov, žijúcich na európskom kontinente. A malý primer by mal poslúžiť skôr ako vystihnutie už spomínaného okamihu, ktorý nastal pred dovŕšením druhej etapy konferencie Engelbert Merkl 0 bezpečnosti a spolupráci v Európe. Slovom, chvíle, keď by sa v krátkom čase malo rozhodnúť o konečnom znení záverečných dokumentov, ktoré by v poslednej tretej etape konferencie svojím podpisom mohli medzinárodnoprávne legalizovať najvyšší predstavitelia zúčastnených krajín. Od vlaňajšej jesene, odkedy celkom sedemnásť pracovných orgánov rozpracúva a do podoby návrhov záverečných dokumentov formuluje helsinské tzv. záverečné odporúčanie ministrov zahraničných vecí, sa na konferencii v Ženeve urobilo veľa užitočného. Osobitnú pozornosť si zasluhujú najmä výsledky prvej komisie, zaoberajúcej sa hlavnými zásadami vzťahov medzi európskymi krajinami, tzv. desatoro, navrhnuté Sovietskym zväzom. Boli už formulované také zásady, ako zvrchovaná rovnosť, odmietnutie násilia a vyhrážania násilím, no a to najvýznamnejšie — neporušiteľnosť hraníc. V rámci druhého okruhu otázok sa skoordinovali názory na zásady pri ďalšom rozvoji medzinárodného obchodu, rovnoprávnych a vzájomne výhodných foriem i metód priemyselnej spolupráce, ako aj na úlohy vládnych dohôd, týkajúcich sa spomínaných oblastí. V treťom okruhu záujmu sa dosiahla zhoda názoru na spôsob, ako podporiť širšie a lepšie vzájomné poznanie národov vo sfére kultúry a umenia, ako rozširovať hovorené i tlačené informácie za obojstranne prijateľných podmienok. Prijali sa 1 ďalšie zásady a formulácie. Rozbehla sa diskusia o vyjadrení predstáv — čo po konferencii, ktorej kontinuita by mala byť trvalo zachovaná. Tu zas dominuje náš návrh na vytvorenie stáleho orgánu, schopného aj po konferenci operatívne riešiť v rámci prijatých zásad nové problémy. Slovom, keď zoberieme do úvahy, že na konferencii sa zúčastňuje tridsaťpäť krajín, z ktorých každá má svoje predstavy a záujmy — teda okrem základného rozdelenia štátov na socialistické a kapitalistické —■ možno hovoriť len o úspechu. Znásobuje ho naviac skutočnosť, že na konferencii nemožno nikoho prehlasovať, lebo tu platí zásada tzv. kunzensu, podľa ktorého sa prijme len stanovisko bez jedinej oponentúry. Možno preto celkom pokojne súhlasiť s nedávnym výrokom fínskeho ministra zahraničných vecí Ahti Karjalainena, že už dnes je celkom jasné, ako napriek rôznym rozporom potrebujú európsku konferenciu všetci. Bolo by vari treba doplniť, že itá rody potrebujú najmä jej konkrétne jýsledky. Dovolíme si v tejto súvislosti pripomenúť jedno z konštatovaní posledného zasadnutia politického poradného výboru Varšavskej zmluvy ktoré zdôrazňuje, že konferenciu nepovažuje za cieľ, „ale východisko historického budovania nových vzťahov medzi všetkými štátmi európskeho kontinentu“. A tu sme práve na už spomínanej štartovacej čiare, ktorej antuková dráha nevedie len európskymi metropolami, cez Washington a Ottawu, ale vôbec všetkými svetadielmi. Socialistická diplomacia, ako to vyplýva z jej internacionalistického charakteru a potom zo samotnej podstaty — keď pokrok a mier sú neoddeliteľnou súčasťou všetkého úsilia chápala od samotného svojho začiatku, už na prahu Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie bez svetovej politiky komplexne. Takisto zásady mierového spolužitia, ktoré si v posledných rokoch získali v medzinárodnom živote zaslúžené uznanie, si ani Lenin ani posledné závery XXIV. zjazdu KSSZ nepredstavovali ako nejakú všeobecnú idylku. Nezaniká triedny ani ideologický boj. Naviac žijeme v období dynamického procesu, daného súčasným vývojom, ktorý reprezentuje jeden súvislý proces uvoľňovania napätia vo svete, proces prechodu od éry konfrontácie k rokovaniu a od rokovania k nadväzovaniu vzájomne prospešnej a užitočnej spolupráce. V takýchto rovinách treba chápať aj prvú konkrétnu stavbu mierových medzinárodných vzťahov na našom kontinente, ktorá by v tomto čase mohla byť pri trochu dobrej vôle dnprojektovaná. Inými slovami, otázka, aký reálny obsah treba a súčasne možno dať dnešnému uvoľňovaniu napätia, je otázkou nielen európskej, ale vôbec svetovej politiky. Spomenieme len niekoľko skutočností; ktoré celý súčasný proces medzinárodného vývoja ozrejmujú z globálnejšieho pohľadu ako výlučne európskeho. Existujú dnes vari v samej podstate jasne miestne konflikty a vojny? Ak vzniknú, tak v tom okamihu sa dotýkajú záujmov desiatok krajín a tým sa stávajú celosvetovým problémom. Tak by sme mohli hovoriť o Vietname alebo o Strednom východe. Alebo, pozitívny vývoj v Európe, doprevádzaný v posledných rokoch ce(Pokračovanie na 2. strane) Na štartovacej čiare Začali sa krajské všeodborové konferencie DÔSl6dn6 a konkrétne k ciefom Medzi delegátov mesta Bratislavy zavítal vedúci tajomník MV KSS Gejzo Šlapka a predseda SOR Ladislav Abrahám # Súdruh Karel Hoffmann zúčastňuje sa rokovania pražskej všeodborovej konferencie # Delegáti Stredoslovenského kraja privítali tajomníka ÚRO Viliama Kožíka Bratislava (Práca) — V cele dvojdenné rokovania krajských vi správy o činnosti za uplynulé dva rc zjazdu KSČ, zjazdu KSS a VIII. všet toho určia hlavné úlohy odborový odborového zjazdu. Delegáti zvolia r a revízne komisie. BRATISLAVA Na mestskej všeodborovej konferencii, ktorá sa začala včera v PKO v Bratislave, vyše 300 delegátov zastupuje takmer 250 tisíc bratislav ij našej republike začali sa včeri š eodborových konferencií. Prerokuj) d ky z hľadiska realizácie záverov XIV n dborového zjazdu. Konferencie okre» ý ch orgánov a organizácií do IX. vše a ové krajské všeodborové konferencii ských odborárov. Zúčastňuje sa n nej aj delegácia MV KSS, ktorú ve die člen predsedníctva OV KSS, ve dúcl tajomník MV KSS v Brat'slavi Gejza Šlapka, delegácia ÚRO na čelí c fílonftm Drorlcar) níoíitň frtí LTOCJ Wn vým podpredsedom ÚRO a predsedom SOR Ladislavom Abrahámom, primátor mesta Ladislav Martinák a další predstavitelia politického a verejného života. Správu o činnosti BOR predniesol jej predseda Jozef Štolfa. Ocenil sku(Pokračovanie na 2 strane) Stalo sa v týždni PREDSTIH VO VŠETKOM. Vedúci pracovnici Slovenského Statistického úradu informovali novinárov o plnení Štátneho národohospodárskeho plánu za prvý štvrťrok 1974. Keď predseda SSO Ing. J. Kollár hodnotil výsledky v poľnohospodárstve, s potešením konštatoval, že vďaka skorej jari veľmi rýchle napredujú poľné práce. JRD a štátne majetky majú na poliach už takmer mesačný predstih. — Ale aj marhule a vinič nám zmrzli o mesiac skôr — doplnil z pléna amatér-iáhraďkár. NEPLÁNOVANÁ POMLKA. Na celoslovenskom seminári o socialistickom spôsobe života skončil úvodmi prednášku lektor OV KSS prof. Filip Hronský. Po ňom prišiel za rečnícky stolík Ing. Michal Hronský z Federálneho Výskumného ústavu práce. Nezačal hneď referovať, ale nahol sa k susednému stolu a niečo vysvetľoval. Keď zbadal šum v sále, dodal: — Opýtali sa ma, či nie sme bratia alebo rodina. Ale naozaj, môjho menovaa tu vidím prvý raz. NEMILÁ NOVINKA. Cs. futbalový zväz v úsilí upevniť regulárnosť zápasov v záveré prvej futbalovej ligy sa rozhodol pre tajné delegovanie [Pokračovanie na 2. strane) ★ ZÄBER Z VÝSTAVY FLORA BRATISLAVA '74. Foto: Peter Leginský Mierim inic'atii/a socialistického spoločenstva Príspevok k jednote Praha (čstk) — Predsedníctvo OV KSC a vláda ČSSR prerokovali výsledky zasadania Politického ímradného výboru Varšavskej zmluvy, ktoré sa konalo v dňoch 17. a ,18.\ipríla 1974 vo Varšave. Vyslovili súhlas s postupom čvsV>slovenskej delegácie, vysoko ocenili prijaté dokumenty a prijali opatrenia na ich realizáciu. Konštatovali, že zasadanie Politického poradného výboru znova potvrdilo trvalé úsilie organizácie Varšavskej zmluvy a jej členských štátov o zaručenie mieru a bezpečnosti v Európe, o ďalšie prehĺbenie procesu uvoľnenia napätia. Tento proces sa v posledných rokoch na našom kon tinente úspešne rozvíja vdaka miera vej iniciatíve štátov socialistického spoločenstva, ktorá sa opiera o mierový program XXIV. zjazdu KSSZ. V súvislosti s blížiacim sa 20. výročím podpísania Varšavskej zmluvy vysoko ocenili jej úlohu tak pri zaručovaní obranyschopnosti a bezpečnosti členských štátov ako základnej podmienky úspešného budovania socializmu, ako aj pri vypracovaní spoločnej línie mierovej zahraničnej politiky socialistických krajín a koordinácie postupu pri jej realizácii. Predsedníctvo uV KSČ a vláda ČSSR vyslovili pevné presvedčenie, že výsledky zasadania Politického poradného výboru Varšavskej zmluvy a prijaté dokumenty významne prispejú ku koordlnovanostl a jednote štátov socialistického spoločenstva. Významný podiel odborov Z vystúpenia L. ABRAHÁMA na mestskej všeodborovej konferencii v Bratislave Významnou orientáciou pre prácu Revolučného odborového hnutia sa stali závery plenárnych zasadnutí Ostredného výboru Komunistickej strany Československa i Ostredného výboru Komunistickej strany Slovenska z februára 1972, ktoré rozhodujúcou mierou prispeli k rozvoju aktivity odborových orgánov a základných organizácií. Nencenitefná bola každodenná pomoc straníckych orgánov a základných organizácií, ktorú sústavne poskytovali odborom v úsilí dosiahnuť trvalú aktivitu. Opakujem — vysoko si vážime ocenenie, ktoré v poslednom období vedenie strany viac ráz vyslovilo na adresu Revolučného odborového hnutia. To nás, pravda, zaväzuje k ešte aktívnejšej a ciefavedomejšej práci, ktorej výsledný efekt sleduje, aby sme každodenne na všetkých pracoviskách odvádzali svoj významný podiel pri uskutočňovaní linie XIV. zjazdu Komunistickej strany Českosloven-Revolučné odberové hnutie napriek tomu, že pracuje v podstate dobre, nevyužíva žatia! všetky možnosti, ktorá sa v hlavnom meste Slovenska vyskytujú pre plnenie úloh vyplývajúcich z VIII. všeodborového zjazdu a Slovenského zjazdu Revolučného odborového hnutia. Bratislavská odborová rada má k dispozícii početný a skúsený aktív očistený od rôznych reformistických elementov. Preto očakávame, že bude rýchlejšie prekonávať niektoré dlhodobé nesprávne návyky, osvojené v období nedoceňovania funkcie Revolučného odborového hnutia pre úspešný rozvoj socialistickej spoločnosti, najmä v oblasti štýlu a metód odborovej práce, avšak aj pri stanovovaní jej správneho obsahu. Vo vedení odborov sine si vedomí toho, že ťažisko odborovej práce sa prenáša do oblasti výchovy členov Revolučného odborového hnutia predovšetkým na odborovom úseku. Treba mať na zreteli, že každým rokom nám pribúdajú noví členovia a dlho trvá, kým sa z nich stanú odborári v pravom zmysle slova. Napríklad absolventi prichádzajúci z vysokých škôl, ako aj mladi Iudia prichádzajúci z učilišť a učňovských škôl, majú nedostatočné znalosti z odborovej práce. Preto plnohodnotný život odborového úseku, významná výchovná úloha pravidelných a dobre pripravených členských schôdzí, sústavné uplatňovanie výchovnej práce na odborových úsekoch, to sú hlavné predpoklady ideového rastu členov Revolučného odborového hnutia a ich uvedomelosti. Pravda, je treba ešte vela urobiť, aby sme dosiahli ciele, stanovené v mnohých dobrých uzneseniach a odstránili niektoré nedostatky, ktoré brzdia našu prácu. V týchto dňoch sme hodnotili v predsedníctve Slovenskej odborovej rady výsledky výročných členských schôdzí. Rozbory ukazujú, že politie- I Pokračovanie na 2. strane J Úcta pamiatke L. Szántóa Posledná rozlúčka Bratislava (čstk) — Posledná rozlúčka s akademikom Ladislavom S z á n t 6 o m, významným vedcom, teoretikom, publicistom a politikom, statočným súdruhom a vzácnym človekom bola včera v Bratislave. V smútočné vyzdobenej sieni v aule Univerzity Komenského s hlbokým pohnutím vzdali úctu jeho pamiatke a dielu, ktoré má priekopnícky význam v rozvoji marxistického myslenia u nás, člen Predsedníctva a tajpmník OV KSS Ľudovít Pezlár, členka Predsedníctva ŰV KSS a predsedníčka ÚV Slovenského zväzu žien Elena Litvajová, člen Predsedníctva ÜV KSS a ve- , dúci tajomník MV KSS v Bratislavo Gejza Šlapka. Čestnú stráž pri katafalku s červenými'a bielymi'kvetmi stáli ■ predstavitelia politického, spoločenského a vedeckého života nä Slovensku. V mene Ústredného a mestského výboru KSS rozlúčil sa s akademikom L. Szántóom súdruh Gejza Šlapka. Pedagogickú činnosť akademika Szántóa vyzdvihol námestník ministra školstva SSR Ľudovít Kilár. V bratislavskom krematóriu predniesol rozlúčkový príhovor v mene ČSAV a SAV akademik Vojtech Filkorn, podpredseda SAV. Za zvukov Internacionály rozlúčilo sa smútočné zhromaždenie s akademikom Ladislavom Szántóom.